Táto krajina nie je pre starých (No Country For Old Men)

10.3.2008|Ľubo Martiniak|
Táto krajina nie je pre starých (No Country For Old Men)

Ethan a Joel Coenovci dlhú dobu bombardovali naše bránice komediálnymi lavínami v podobe strateného bračeka alebo krutosti, ktorá sa nedala zniesť, aby sa opäť po vyše desiatich rokoch od úspešného Farga  vrátili k tématike krimi nasiaknutej hustou dramatickou atmosférou a tvrdými kriminálnymi prvkami, s neskrývanou ambíciou zaútočiť i na tie najvyššie Oscarové pozície. Je zábavné sledovať ako sa tesne pred udeľovaním prestížnych cien vyrojí celé „hejno“ ambicóznych snímkov, ktorých tvorcovia by najradšej ligot zlatej postavičky videli na tých vlastných oprášených poličkách. I tu možno podotknúť, že je veľmi otázne, či premiéra „Coenovie“ nového snímku pred udeľovaním Oscarov bol čistý úmysel alebo len nedopatrenie z nabitého premiérového kalendára, no vzhľadom na nepochybné kvality im tento malý úmyselne neúmyselný trik s radosťou prepáči divák, ale i každý uznávaný kritik, nehovoriac o orgazmicky nadšených reakciách amerických akademikov, ktorý mu s radosťou a nadšením dopriali hneď štyroch plešivcov v tých najlukratívnejších kategóriách.
Vzhľadom na to, že na Oscaroch bojujú takmer vždy snímky zhliadnuté poväčšine len americkým publikom, európsky divák môže len smutne zazerať na slintavé reakcie k nominovaným filmom, a vnútorne dúfať ,že tých štyroch zlatých usmievavých chlapíkov dostali naozaj tí pravý. Pravdaže ako to už býva po niekoľkých mesiacoch, sa poväčšine našincovi pri nedočkavom pozeraní akademikmi velebených snímkov vystrúha kyslý úsmev na tvári, a tak i trojhodinová dráma sa vplyvom nezastaviteľne blížiacej sa nudy zasekne na únosnej polhodinovej hranici. Však na vychutnanie popcornu a zbežný prehľad o filme to snáď bude stačiť:-).Alebo žeby nie?

Nie v prípade No Country For Old Men. Táto zem nie je pre starých sa na oscarovú snímku bezducho a úmyselne nehrá ,ona ňou bezpochyby skutočne je, a to nie len svojou nenútenou invenčnosťou a nepopierateľne zručnou réžiou ,ale najmä vďaka istým hororovým prvkom dosti netypickým pre kriminálnu drámu. Je neuveriteľné ako vkusne dokázali bratia Coenovci „vyždímať“ atmosféru známu z obohraných hororových ľakacích scén rázoveho prestrihu na „bubáka“ stojaceho za chrbtom, len obyčajným postojom kamery a presne nataktovaným strihom. Tam kde hororové snímky potrebovali na vyvolanie zimomriavok prevažne zadumčivú mrazivú hudbu a prudký prestrih, si „Táto zem“ vystačí len s dobre načasovaným strihom a absenciou akejkoľvek hudobnej zložky. Samozrejme porovnávať krimi bratov Coenovcov s hororom nie je namieste, no treba uznať, popri klišoizme súčasnej trilerovej a kriminálnej tvorby je tento fakt príjemným osviežením. Niekto by si myslel ako vôbec môže akýkoľvek film fungovať bez čo i len štipky hudobného podmazu, ale práve jeho nepostrehnuteľná neprítomnosť dotvárala atmosféru samotného diela ako aj fanatickosť masového zabijáka Antona Chigurha v podaní démonického  Javiera Bardema, ktorý sa v tejto úlohe doslova našiel. Človek by po toľkých filmových skúsenostiach neveril, že známe ruchy pozadia ,prírody a vŕzganie podlahy dokážu ešte stále vyčarovať tak pravú stiesnenú atmosféru blížiacej sa smrti.

Táto krajina nie je pre starých  (No Country For Old Men, 2007)

Samozrejme táto Oscarová záležitosť nie je ani zďaleka prepracovaným krimi s vyšperkovanou pointou, automobilovými naháňačkami a vybuchujúcim čímkoľvek. Príbeh jedného rádobyšťastlivca Lleywelyna Mossa (Josh Brolin) ,ktorý jedného krásneho slnečného dňa pri nevinnom love na stepných hraniciach Mexika s Texasom  narazí na vyvraždený konvoj mexických pašerákov drog a ako na striebornej tácke sa mu dostáva do rúk dvojmiliónový kufor plný peňazí, by možno niečo akčnejšie ponúknuť mohol, no po asi hodine ubehnutého deja zistíme, že na nás tvorcovia pritlačili niečím dramatickejším a prozaickejším ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Llewelyn si takmer okamžite uvedomí, že peniaze nezostanú neverné a budú sa chcieť vrátiť k svojmu pánovi a tak manželku posiela do bezpečia a rozhodne sa čeliť nevyhnutným okolnostiam sám ,stelesnených v podobe najatého zabijáka Antona, ktorý sa neriadi ničím menším, ako zásadami seba samého a štýlovej vzduchovej pištole na dobytok.

Začína hra na mačku a myš. Bratia z tejto pozície neuhnú v celej svojej dĺžke ani na sekundu. Neunúvajú sa nám vysvetliť okolnosti pašeráctva ani priblížiť minulosť (pozadie) konkrétnych hrdinov. Sledujú jednu nepretržitú linku lovu a honby za peniazmi, ktorú len nepatrne pretrháva zúfalé pátranie šerifa Eda T. Bella (Tommy Lee Jones),čo všetko stojí za mŕtvymi pašerákmi v púšti. Režisérske duo sa nesnaží vytvárať bližšie umelé osobné puto respektive nenávisť medzi Antonom a Llewelynom. Jeden kráča bezhlavo za svojimi zásadami a ten druhý sa im snaží čo najprefíkanejšie vyhnúť. A tak dochádza k niekoľko atmosféricky vyšperkovaným situáciám a scénaristicky brilantným dialógom, aké dokážu rezonovať v hlave ešte pekných pár dní. Každému sa iste do pokrútených mozgových závitov vryje scéna rozhovoru Antona s predavačom benzínky, pri ktorej bezpochyby prikývnete uznanlivou grimasou z naozaj vydarenej debaty. Scénar rozhodne neplýtva slovom, za to toho pomerne málo prítomného si divák skutočne vychutná.

Coenovci nič nepredhadzujú divákovi priamo, ale v náznakoch. Všetko čo sa bude odohrávať je naznačené nepriamo, no aj napriek tomu som sa dokázal plynulo orientovať v deji .Zdanlivo nezmyslené konanie postáv bez zjavného vysvetlenia, je vždy naznačené dopredu ,a to najmä formou záberu a pochopiteľne logikou deja, kedy si už divák musí sám vydedukovať čo sa to na plátne vlastne deje. No aj napriek prirodzene a uveriteľne odsýpanému príbehu ma Coenovci dokázali naozaj prekvapiť. Prirodzené čakanie na záverečnú konfrontáciu Llewelyna so svojím prenasledovateľom zotreli jedným šmahom ruky, a ja som len neveriacky pozeral, čo za ohavnosť to na diváka spáchali. Nuž a táto jediná nečakaná situácia jemne podráža nohy postupne geniálne vygradovanému príbehu a nádherne rozohraných postáv, čakajúcich na jediný nevyhnutný záver. Nech tento „zvrat“ pôsobí v rukách skúsených režisérov akokoľvek prirodzene a originálne, nejednému divákovi sa od zlosti zablýska v očiach. Teraz ma už len zamrzí pri pomyslení na to, ako dusno by mohlo vyzerať záverečné stretnutie inteligentného Llawleyna a šialeného Antona „Bardema“ Chigurha  tvárou v tvár. Na druhej strane tu vyskakuje dilema ,či by i potom zaujala amerických kritikov natoľko, aby si vôbec zaslúžila nomináciu, pretože je zjavné, že práve tento akýsi „Šalamúnsky“ „skorozáver“, u nich zarezonoval najintenzívnejšie, nehľadiac na geniálny herecký výkon zimomriavkovo slizkého Javiera „Antona“ Bardema.

Táto krajina nie je pre starých  (No Country For Old Men, 2007)

Záver však paradoxne nepatrí každým predpokladanému (vzhľadom na Oscarovú snímku možno ani nie)  zaujímavému rozuzleniu, ale práve monológu pre niekoho skôr zamysleniu šerifa  Bella nad myšlienkou tvoriacu samotný názov filmu. Coenovcom sa do príbehu v línii šerifa podarilo prepašovať veľmi odlišnú a popri dejovému spádu aj napočudovanie dosti výraznú úvahovú a zamysleniahodnú linku staroby , ľudskej zastaralosti a prichádzajúcej novej doby, éry kedy šerif už nevychádza na ulicu bez zbrane len so svojím odznakom a odhodlaním, ale aj so strachom čo nové a nebezpečné mu krajina v ktorej doteraz zmužile žil, ponúkne. Táto krajina naozaj nie je pre starých a treba ju  prenechať tým odvážnejším a hlavne ambicióznejším mladíkom odhodlaným čeliť novej dobe zločinu, novej dobe zla. Na tento „nenápadný“ fakt bratia Coenovci poukázali veľmi inteligentným a nenúteným spôsobom, za čo im  tých zlatých kamošov ešte viac doprajete.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Miramax Films

Súvisiace články