Perný deň (Hard Day's Night, 1964)

10.4.2008|Jozef Rigo|
Perný deň (Hard Day's Night, 1964)

Dvadsaťštyri hodín v živote báječnej štvorice na vrchole beatlesmánie.

TVORCOVIA:
John Lennon /23/: hral tiež v ďalšom nebeatlovskom Lesterovom filme Ako som vyhral vojnu /How I Won the War, 1967/.
Paul McCartney /21/: v niekoľkých svojich filmoch hral vždy sám seba Pomoc /Help!, 1965/, Let it Be /1970/ a Pozdravujte Broad Street /Give my Regards to Broad Street, 1986/.
George Harrison /21/ sa stal v 70.a 80.rokoch jedným z najúspešnejších filmových producentov.
Ringo Starr /23/ bol oslavovaný v tomto filme ako najlepší herec z Beatles. V ďalších rokoch natočil šnúru filmov s rozdielnou kvalitou.
Wilfred Brambell /52/ ako Paulov dedko: jeden z partnerov v televíznom hite Steptoe a syn /Steptoe and son/.
Walter Shenson /44/ producent: Američan v Británii, pracoval s Lesterom a Beatles vo filme Pomoc!
Richard Lester /32/ režisér: vychrlil ďalšie kasové trháky, tu však pôsobí najprirodzenejšie.

VZNIK:
United Artists chceli získať rychlo čiernobiely film, s ktorým by využili príťažlivosť Beatles a predávať album, ktorý by z filmu vzišiel.
Producent Walter Shenson tvrdo dusil rozpočet na 180 000 librách a Lester film natočil za 6 a pol týždňa. Celá výroba prebiehala ozlomkrky – od natáčania prvého políčka do uvedenia ubehlo len niečo málo cez tri mesiace.
Film bol ziskový dokonca už pred svojím dokončením vďaka predaju albumu s pesničkami z filmu, naviac boli Beatles na vrchole svojej slávy, takže nič iného než úspech sa nedalo očakávať. Do dnešného dňa zisk vyniesol požičovni v Severnej Amerike 5 500 000 dolárov (na celom svete takmer dvojnásobok).
Z Shensona sa stal milionár, Lesterov génius sa zaslúžil o nehynúci úspech filmu a do vrecka mu pribudol len skromný plat. Neskôr mu vďačný Shenson venoval pol percenta zo zisku.

ZO ZÁKULISIA:
Richard Lester sám natočil väčšinu pasáží s kamerou Ariflex v ruke a za dozoru neveľkého štábu.
Veľké ťažkosti, ktoré natáčanie sprevádzali, lebo beatlesmánia dosahovala svojho vrcholu: každý záber v exteriéri mohol pritiahnuť nezvládateľný dav fanúšikov. Znamenalo to, že pri natáčaní vonku sa muselo počítať so všetkým.
Občas im však vlna obdivu pomohla obsadiť niektoré role. Lester použil niektorých fanúšikov, ktorí sa pofľakovali okolo ako štatisti, pokiaľ sa ukázalo, že majú aspoň iskru talentu. Dostávali denne tri libry a päťnásť šilingov, k tomu obed zdarma, ale mnohí by Lesterovi za túto výsadu ešte dokonca radi zaplatili.
Niekedy pozornosť fanúšikov vzbudzovala hrôzu. Počas niekoľkých prvých záberov, keď mladí bosí utekajú od fanúšikov-štatistov na londýnskej stanici Marylebone Station (prenajali si ju na dve po sebe nasledujúce nedele), mali Beatles pekne nahnuté. Richard Lester totiž vydal štatistom jediný pokyn: „Chyťte ich“. Snažili sa, to áno. Zvlášť George sa zľakol a naštval sa. V ďalšom zábere, to už sú vo vlaku a vychádzajú zo stanice, hrozí do Lesterovej kamery päsťou.
A pokiaľ mali obavy z najatých štatistov, čo potom obyčajní fanúšikovia? Záverečnú koncertnú pasáž točili v londýnskom kine Scala, lenže puberťáci, ktorí netrpezlivo čakali vonku, prepílili mreže a nahrnuli sa dovnútra. Lesterova ariflexka spadla a statívom  naháňal fanúšikov.
Okolo Georgea sa vo vlaku vznášala láska. Poznal pri natáčaní svoju budúcu manželku Patti Boydovú – vtedy to bola dievčina, -tnásťročná modelka. Je to tá blondínka medzi dvojicou školáčiek (v scenári sa volajú Jean a Rita), ktoré John, Paul a George  okukovali v jedálnom vozni.
Georgeov románik s Pattiou znamenal, že už všetci štyria Beatles, aj napriek množstvám fanyniek, mali svoje dievčiny. John v tej dobe bol už ženatý s dlho strádajúcou Cynthiou, Ringo si mal za jedenásť mesiacov brať svoju detskú lásku Maureen Coxovú a Paul sa uvelebil v dome rodiny Jane Asherovej. George a Patti sa vzali v januári 1966, lenže v roku 1974 mu dala kopačky kvôli Ericovi Claptonovi.
Film zvíťazil vďaka vtipnému, prirodzenému scenáru Aluna Owena: máločo vo filme je výsledkom improvizácie (výraznou výnimkou je tlačová konferencia). Owena ako scenáristu doporučil práve Paul, pretože bol z Liverpoolu. Aby získal predstavu o budúcom filme, strávil s Beatles víkend pri ich ceste do Dublinu. Jeho záver znel: Beatles sú väzni vlastného úspechu, v hotelových izbách ich chráni merseysidská mafia. Hlavnou témou filmu je preto ich zmysel pre humor a túžba po slobode.
Vtipné reakcie Beatles a ich pohotovosť okamžite a stručne odpovedať na dotazy boli darmi priamo od Pánaboha a pomohli ich hudbe dobyť svet – vo filme im však významne pomáhal Richard Lester – Američan, ktorý sa stal úspešným televíznym režisérom už ako 20 ročný, potom sa na všetko vykašľal, túlal sa po Európe a živil sa hraním na gitaru a klavír. To sa Beatles páčilo: mohli si s ním zahrať.
Scenár napísal tak, aby si nemuseli zapamätať dlhé prejavy. Lester namieril na niekoho z nich objektív a preniesol krátku vetu, ktorú mal dotyčný Beatle povedať na kameru, a ten ju zopakoval. Pokiaľ sa to Lesterovi nepáčilo, obmenil ju a Beatle sa pokúsil o iný tón.
Film nemal dlho žiadny názov – hovorilo sa mu jednoducho Beatles číslo jedna.
Termín „Perný deň“ pochádza z Johnovej poznámky, keď producentovi vysvetľoval, aký je Ringo pašák v skomolenej angličtine. Perný deň je totiž ringovský výraz pre celonočné nahrávanie. United Artists zúfalo zháňali titul, pod ktorým by mohli film začať propagovať. Perný deň na nich síce žiadny dojem neurobil, lenže Shenson bol presvedčený, že názov je veľkolepý a požiadal preto Johna, aby napísal rovnomennú pesničku.
Deň na to mu John zavolal do šatni a spoločne s Paulom pesničku zahrali, slová čítali z poznámkového bloku, kam ich John naškrabal. Pieseň „Hard Day´s Night“ sa dostala na prvú priečku hitparády.

John Lennon a Ringo Starr vo filme Perný deň (Hard Day's Night, 1964)
John Lennon a Ringo Starr vo filme Perný deň (Hard Day's Night, 1964)

ZÁŽITKY:

  • „Prvý záber začali točiť, keď som bola na dámach. Nemám preto poňatie, kto v ňom hral. Najskôr to boli Beatles, ale mali na sebe šaty, v akých prišli, nie to, čo mali mať oblečené. Filmoval to režisér. Som presvedčená, že takto sa to robiť nedá. Boh mi pomáhaj.“ Poznámky skriptky Rity Davisonovej zo scénky úteku k vlaku, ktorou film začína.
  • „Bez ohľadu na to, čo ešte natočím, bude to rozhodne jazda do kopca. Nezáleží na tom, aké filmy alebo aké služby bude spoločnosť poskytovať, viem len, že až zomriem, bude na náhrobku stáť ´Posledná rola režiséra Beatles´.“ Richard Lester, 1971.
  • „Parádny film...“ Bosley Crowther, New York Times, 1964, ozvena takmer jednohlasného pochvaľného mručania kritikov.
  • „Občan Kane džuboxových filmov.“ Andrew Sarris, Village Voice, 1964.

VŠIMNITE SI:

  • v úvodnom behu k vlaku sú Beatles záber od záberu inak oblečení (viz poznámky skriptky).
  • Ringo vyzerá na konci filmu nejak skleslo. Hneď po nakrúcaní sa zložil so zápaľom mandlí. Na svetovom turné doprevádzal štvoricu neznámy bubeník Jimmy Nicol, potom upadol rýchlo do zabudnutia.
  • Niektorých známych tvárí medzi štatistmi: v televíznom štúdiu sa objavuje animátor Bob Godfrey a televízny funkcionár Robin Ray (hral riaditeľa štúdia). Derek Nimmo hrá v jednej pasáži kúzelníka. Komik a spisovateľ Jeremy Lloyd začína napodobňovať na diskotéke Ringov tanečný štýl. Lionel Blair hrá tanečníka – a koho ste si ešte všimli ?
No predsa Richarda Lestera v zábere, keď ide cez televízne pódium (ten človek v čiernom mančestrovom obleku). Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Wikipedia

Súvisiace články

Trailer k filmu Panstvo Downton

Trailer k filmu Panstvo Downton

Jeden z najúspešnejších televíznych seriálov Panstvo Downton mieri v rovnomennom filme na strieborné plátna. Seriál, ktorý má na...