Sirotinec (El Orfanato)

13.12.2008|Daniel Kováčik|
Sirotinec (El Orfanato)

Laura (Belén Ruedová) vyrastala v sirotinci, mala však šťastie a zavčasu ju adoptovali. V dospelosti sa vracia na miesto svojho detstva a s manželom Carlosom tu zriadia rodinný ústav pre postihnuté deti. Ich syn Simon je takisto adoptovaný, no nič o tom nevie, rovnako ako o fakte, že trpí smrteľnou chorobou. Avšak len do chvíle, keď sa okolo domu začne obšmietať podozrivá sociálna pracovníčka a náhle sa vynárajú prízraky minulosti.

Film začína klasicky dojímavou rodinnou scénou vyháňania duchov z detskej izby. Malý Simon ich vidí ustavične a Laura musí vynaložiť veľkú dávku tvorivosti, aby ho upokojila. Jeho hrám s imaginárnymi priateľmi (ktorých sa však poväčšine nebojí) neprikladajú s manželom veľa dôležistosti. Až kým sa počas privítacej oslavy kamsi nestratí a Lauru nenapadne tajomné dieťa s hrôzosrašnou maskou. Po zlyhaní policajného pátrania a exaktného psychologického výskumu sa zúfalá a milujúca matka, ktorá sa za žiadnu cenu nechce vzdať nádeje, obráti na špiritistku. Tá jej prezradí tajomstvo sirotinca – kedysi tu niekoľko detí veľmi trpelo a odtlačok ich bolesti tu zostal ako znepokojivé memento. Ako jej to však pomôže nájsť strateného syna? A je vôbec ešte nažive?
V dome duchov sa rozohráva dráma medzi racionalitou a iracionalitou, rozumom a citom.

Sirotinec  (El Orfanato, 2008)

Film získal sedem národných filmových cien Goya vrátane tej pre najlepšieho nového režiséra. Juan Antionio Bayona je v Španielsku uznávaný režisér videoklipov a za sebou má i nekoľko hudobných videofilmov. El Orfanto je jeho prvý celovečerák určený pre kiná. Svelý výkon herečky Belén Rueda umocňuje kamera Oscara Faura a hudba Fernanda Velásqueza. Tá rozohráva celú farebnú peletu emócií, až nálada snímky pôsobí trochu nejednotne – od melancholicky smutných sláčikov, cez hektickú prípravu na nebezpečenstvo až po temný des a husiu kožu. Sirotonec má byť príbehom o svete duchov, ktorý násilne zasahuje do sveta ľudí, čiže  klasickým duchárskam hororom. V španielsku má tento žáner vybudovanú značnú tradíciu, stačí spomenúť snímky ako Temnota a Fragile (Nepřemožitelné zlo) Jaumea Balagueróa, The Abandoned, Čierny spevák, REC, Hipnos či Tí druhí Alejandra Amenábara (natočený pravdaže už v angličtine s Nicole Kidman v hlavnej úlohe).

Do našich kín prichádza Sirotinec s oneskorením viac než rok po domácej premiére. Naopak, v USA ho uviedli takmer okamžite. Produkčne totiž za filmom stojí mexický režisér Guilermo del Toro, ktorý si urobil v štátoch meno Faunovým labyrintom (Oscar pre najlepší cudzojazyčný film 2007) a najnovšie réžiou Hellboy II; momentálne sa chystá na ďalších rozprávkových hrdinov – Hobit, Frankenstein, Dr. Jekyl a Mr. Hyde či temnejšiu verziu Pinocchia. Svet fanzázie ho zdá sa celkom opantal. Z jeho Princa bez kráľovstva (originálny názov Diablov chrbát) pocháza aj motív detských duchov, prehovárajúcich k dospelým, aby napravili dávne krivdy, ktoré strašia aj v Sirotinci.

Ten sa drží línie inteligentných mysterióznych horrorových thrillerov ako Osada, Šiesty zmysel či Oko (pôvodná honkongská snímka bratov Pangovcov z roku 2002 sa dočkala amerického remaku tento rok). Čistokrvý horror, dokonca ani jeho duchársky subžáner, ako Omen, Poltergeist či Vyháňač diabla to síce nie je, ale mrazivú atmosféru a žánrové postupy (až klišé) klasickej dramaturgie napätia mu uprieť nemožno. I keď občas sa s nimi „umelecky“ pohráva a necháva ich len náznakovo visieť vo vzduchu, no inde už otvorene prechádza do crossoveru žánrov od psychothrilleru až k melodráme. Na thriller poukazujú prvky nebezpečenstva, strachu, napätie vyplývajúce z tohoto strachu a jeho násilné vyústenie; z psychothrilleru, ktorý má k duchárskemu horroru azda najbližšie, si potom berie fakt, že horrorové výjavy sa odohrávajú, aspoň to tak možno interpretovať, „iba“ v mysli postáv, môžu byť teda značne neurčité a bez presného tvaru. Také sú aj predstavy duchov v Sirotinci – nikdy celkom s istotou nevieme, či je to „naozaj“. A práve na tejto mysterióznosti a nevysvetlenej tajomnosti snímka stavia.

Sirotinec  (El Orfanato, 2008)

Melodramatický happy-end a ešte melodramatickejší dodatok filmu zasa až tak neubližujú. Závrečná pointa je splnením proroctva média Aurory (takmer už cameo Geraldine Chaplinovej, ktorá si so španielskymi režisérmi a témou duchov a starých domov rozumie – s Carlosom Saurom natočila Annu a vlkov a Starý dom uprostred Madridu). Predpovedá Laure, že k tomu aby znovu našla strateného syna, sa musí sama rozhodnúť ako ďaleko je až ochotná zájsť. A ona je ochtoná zájsť ďaleko...

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Picturehouse

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...