Sirotinec (El Orfanato)

13.12.2008|Daniel Kováčik|
Sirotinec (El Orfanato)

Laura (Belén Ruedová) vyrastala v sirotinci, mala však šťastie a zavčasu ju adoptovali. V dospelosti sa vracia na miesto svojho detstva a s manželom Carlosom tu zriadia rodinný ústav pre postihnuté deti. Ich syn Simon je takisto adoptovaný, no nič o tom nevie, rovnako ako o fakte, že trpí smrteľnou chorobou. Avšak len do chvíle, keď sa okolo domu začne obšmietať podozrivá sociálna pracovníčka a náhle sa vynárajú prízraky minulosti.

Film začína klasicky dojímavou rodinnou scénou vyháňania duchov z detskej izby. Malý Simon ich vidí ustavične a Laura musí vynaložiť veľkú dávku tvorivosti, aby ho upokojila. Jeho hrám s imaginárnymi priateľmi (ktorých sa však poväčšine nebojí) neprikladajú s manželom veľa dôležistosti. Až kým sa počas privítacej oslavy kamsi nestratí a Lauru nenapadne tajomné dieťa s hrôzosrašnou maskou. Po zlyhaní policajného pátrania a exaktného psychologického výskumu sa zúfalá a milujúca matka, ktorá sa za žiadnu cenu nechce vzdať nádeje, obráti na špiritistku. Tá jej prezradí tajomstvo sirotinca – kedysi tu niekoľko detí veľmi trpelo a odtlačok ich bolesti tu zostal ako znepokojivé memento. Ako jej to však pomôže nájsť strateného syna? A je vôbec ešte nažive?
V dome duchov sa rozohráva dráma medzi racionalitou a iracionalitou, rozumom a citom.

Sirotinec  (El Orfanato, 2008)

Film získal sedem národných filmových cien Goya vrátane tej pre najlepšieho nového režiséra. Juan Antionio Bayona je v Španielsku uznávaný režisér videoklipov a za sebou má i nekoľko hudobných videofilmov. El Orfanto je jeho prvý celovečerák určený pre kiná. Svelý výkon herečky Belén Rueda umocňuje kamera Oscara Faura a hudba Fernanda Velásqueza. Tá rozohráva celú farebnú peletu emócií, až nálada snímky pôsobí trochu nejednotne – od melancholicky smutných sláčikov, cez hektickú prípravu na nebezpečenstvo až po temný des a husiu kožu. Sirotonec má byť príbehom o svete duchov, ktorý násilne zasahuje do sveta ľudí, čiže  klasickým duchárskam hororom. V španielsku má tento žáner vybudovanú značnú tradíciu, stačí spomenúť snímky ako Temnota a Fragile (Nepřemožitelné zlo) Jaumea Balagueróa, The Abandoned, Čierny spevák, REC, Hipnos či Tí druhí Alejandra Amenábara (natočený pravdaže už v angličtine s Nicole Kidman v hlavnej úlohe).

Do našich kín prichádza Sirotinec s oneskorením viac než rok po domácej premiére. Naopak, v USA ho uviedli takmer okamžite. Produkčne totiž za filmom stojí mexický režisér Guilermo del Toro, ktorý si urobil v štátoch meno Faunovým labyrintom (Oscar pre najlepší cudzojazyčný film 2007) a najnovšie réžiou Hellboy II; momentálne sa chystá na ďalších rozprávkových hrdinov – Hobit, Frankenstein, Dr. Jekyl a Mr. Hyde či temnejšiu verziu Pinocchia. Svet fanzázie ho zdá sa celkom opantal. Z jeho Princa bez kráľovstva (originálny názov Diablov chrbát) pocháza aj motív detských duchov, prehovárajúcich k dospelým, aby napravili dávne krivdy, ktoré strašia aj v Sirotinci.

Ten sa drží línie inteligentných mysterióznych horrorových thrillerov ako Osada, Šiesty zmysel či Oko (pôvodná honkongská snímka bratov Pangovcov z roku 2002 sa dočkala amerického remaku tento rok). Čistokrvý horror, dokonca ani jeho duchársky subžáner, ako Omen, Poltergeist či Vyháňač diabla to síce nie je, ale mrazivú atmosféru a žánrové postupy (až klišé) klasickej dramaturgie napätia mu uprieť nemožno. I keď občas sa s nimi „umelecky“ pohráva a necháva ich len náznakovo visieť vo vzduchu, no inde už otvorene prechádza do crossoveru žánrov od psychothrilleru až k melodráme. Na thriller poukazujú prvky nebezpečenstva, strachu, napätie vyplývajúce z tohoto strachu a jeho násilné vyústenie; z psychothrilleru, ktorý má k duchárskemu horroru azda najbližšie, si potom berie fakt, že horrorové výjavy sa odohrávajú, aspoň to tak možno interpretovať, „iba“ v mysli postáv, môžu byť teda značne neurčité a bez presného tvaru. Také sú aj predstavy duchov v Sirotinci – nikdy celkom s istotou nevieme, či je to „naozaj“. A práve na tejto mysterióznosti a nevysvetlenej tajomnosti snímka stavia.

Sirotinec  (El Orfanato, 2008)

Melodramatický happy-end a ešte melodramatickejší dodatok filmu zasa až tak neubližujú. Závrečná pointa je splnením proroctva média Aurory (takmer už cameo Geraldine Chaplinovej, ktorá si so španielskymi režisérmi a témou duchov a starých domov rozumie – s Carlosom Saurom natočila Annu a vlkov a Starý dom uprostred Madridu). Predpovedá Laure, že k tomu aby znovu našla strateného syna, sa musí sama rozhodnúť ako ďaleko je až ochotná zájsť. A ona je ochtoná zájsť ďaleko...

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Picturehouse

Odporúčané články

Norbit

Norbit

Kto by nepoznal Eddieho Murphyho a jeho urozprávaný humor. Po nespočetných komédiách ako Cesta do Ameriky, Holy man, Doctor Dolittle, či...
Počiatok (Inception)

Počiatok (Inception)

Tak ako to už vo filmovej brandži býva, režiséri sa do povedomia štúdií a divákov zvyčajne dostávajú snímkami s vysokou originalitou,...