Život je boj (Fighting)
V poslednej dobe filmové štúdiá produkujú filmy, ktoré by im splnili pevne stanovené kvóty, pokým sa ich veľkofilmy nedostanú do kín. Za „underdog story“ sú považované filmy, ktoré sa dobrovoľne nechávajú stiahnuť do bahna béčkových filmov. Reč je o takzvaných športom nasiaknutých filmoch, v ktorých sa nejaký pouličný zlodejíček či grázel dostane do ringu alebo arény a začnú sa z neho sypať múdrosti hodné akurát tak Šalamúnovho zadku. Rovnakou „výhodou“ disponuje najnovší film Dita Montiela , Život je boj. Súdiť film podľa názvu by v tomto prípade nebola tá najsprávnejšia vec, ktorú urobíte, pretože si toho boja, až na pár malých bitiek, veľa neužijete.
Sean McArthur (Channing Tatum) je typickým dieťaťom ulice. Nemá peniaze, byt ani slušné a dobré dievča. Jeho jedinou prednosťou sú jeho päste, s ktorými vie celkom slušne zaobchádzať. Zapletení do sveta podzemných ulíc sa stretáva s „umelcom“ Harveyim Boardenom (Terrence Howard), ktorý je v skutočnosti podvodníkom slušného rázu. Vďaka pár dobre plateným zápasom bez pravidiel môže Sean so svojimi päsťami preraziť v tomto drsnom svete. No nič nespadne len tak z neba a Sean bude musieť pár vecí prehodnotiť...
Akčné sekvencie, ako som už spomínala, sa vo filme vyskytovali len výnimočne, no režisér dokázal šponovať napätie ako sa len dalo a napasovať ho do filmu spolu s tréningovými kolážami, milostným harašením mladých a pohľadmi na špinou zanesené ulice veľkomesta. Tieto „svetielka na konci tunela“ tlačí do úzadia aj fakt, že film sa pokúša dostať na poličku spolu so svojimi veľkými bratmi a tým vyznie veľmi nudne a ležérne. Spojenie s klišé športových filmov, arén a triezvym pohľadom sociálnych drám má síce v sebe štipku striedmosti a vyváženosti, čo mi príde vcelku prekvapivé, no nedokázalo to zatieniť nedostatky akými film disponuje. Ak film dokáže šľapať len na nenápadných detailoch a streetovom soundtracku, nedá sa hovoriť o kvalitnom filme, ktorý by ste si mohli pozrieť viac ako jedenkrát.
Priemernosti filmu ešte viac neuškodila aj priemernosť hereckých výkonov. Channing Tatum, ktorého poznáme hlavne z filmu Let´s dance, stvárnil outsidera Seana, ktorý sa zo začiatku živil predajom všelijakých čačiek a kníh typu Malé morské prasa, ale nakoniec sa z neho vykľul ďalší frajer, ktorý sa vie biť. Tatum sa mal radšej držať kapsáčov a stepovacích topánok. V nich aspoň nevyzeral tak mimo. Terrence Howard je vcelku schopný herec a je pre neho typické, že svoje úlohy stvárňuje podľa vlastného uváženia. No je aj typické, že herec, ktorý nie je považovaný za priemerného herca si z času na čas vyberie priemernú úlohu, ktorú potom svojím „správnym“ uvážením pošle nadobro do filmového pekla. Cink, cink, cink. To Ti zvoní hrana, Terrence. Tým svojím osobitným stvárňovaním pokašľal čo sa dalo. Z celkom dobre napísanej postavy pouličného obchodníčka Harveyho spravil hyperotravného grázla, ktorý hovorí ako idiot a v skutočnosti ani nemá tušenie prečo.
Film Život je boj nenastupuje na cestu za vyslúženou slávou, ale určite sa dočká pár verných fanúšikov filmov typu Never back down (2008), Forever strong (2008) a podobne, a nájde sa aj pár dychtivý fanúšičiek unesených Tatumovým vymakaným zadkom.
