Mlčanie Lorny (Le silence de Lorna)
Filmárske súrodenecké duo Jean-Pierre a Luca Dardenna začínalo za kamerou dokumentárnych filmov. Natočili takmer šesť desiatok dokumentov, kým zistili, že v skutočnosti chcú točiť fikciu. Obaja filmári spozorovali, že čím ďalej, tým viac hovoria protagonistom na kamere, čo majú robiť. A tak začali točiť realistické príbehy, vďaka ktorým si vybudovali celosvetové renomé. Ich filmy Dieťa (L´Enfant, 2006), Syn (The Son, 2002), Rosetta (Rosetta, 1999) o obyčajných ľuďoch vzbudili pozornosť celosvetovej kritiky a divákov. Opäť prichádzajú s nemenej strhujúcou výpoveďou o živote z prostredia osôb marginalizovaných spoločnosťou.
Rovnako ako v predchádzajúcich snímkach, je aj v Mlčaní Lorny centrálnou postavou osoba z periférie spoločnosti, prostredníctvom ktorej sa pýtajú, čo to znamená byť človekom? Svojím typickým štýlom a pomocou ručnej kamery prenasledujú hlavnú protagonistku, kamkoľvek sa pohne, aby riadne zdokumentovali blúdenie stratenej duše uväznenej v celel s názvom život a jej snahu o začlenenie sa do ,,normálneho“ bytia. Dardennovci sú vynikajúci rozprávači a svoje majstrovstvo demonštrujú aj portrétom mladej Albánky hľadajúcej nový, lepší život. A to aj za cenu života niekoho iného. Lorna sa ocitá uprostred mafiánskej schémy, ktorá jej síce prinesie vytúžené Belgické občianstvo, no zistí, že cena bola príliš veľká. Expozícia začína pozorovaním bytu, v ktorom sa nachádza Lorna spolu s nejakým mužom. Pozvoľné dávkovanie informácii dáva obrovský priestor divákom a ich domýšľaniu. Filmári nás nechávajú na pochybách, musíme si dejovú mozaiku poskladať z dostupných fragmentov. Nie je známe v akom sú vzťahu, no ponúka sa niekoľko riešení rodinný, manželský, priateľský. Lornina zdráhavosť a separácia poskytujú indície, že sa zrejme o Claudyho stará iba z povinnosti. Neskôr sa dozvedáme, že práve Claudy je len ďalším nástrojom. V tomto prípade iba na jedno použitie. Dardennovci stavajú svoju hrdinku pred závažné rozhodnutia. Čo spočiatku vyzeralo ako prostá a priamočiara záležitosť, začne pod tiažou okolitých udalostí prerastať až do existenciálnej drámy. Spolu s Lornou sú diváci nútení zamýšľať sa nad hodnotou ľudského života, jeho zmyslom, zodpovednosťou za vlastné činy a činy, ktoré sa priamo dotýkajú ostatných. S týmito otázkami sme priamo konfrontovaní.
Svoje typické prenasledovanie postáv a nazeranie cez rameno vystriedali pozorovaním v väčšej vzdialenosti. Z vzdialenosti umožňujúcej vstup ostatným postavám do Lorninho života a sveta. Jediným vytrhnutím z šedivej reality každodennosti sú ojedinelé stretávky s priateľom Sokolom, pracujúcim v zahraničí, s ktorým plánuje budúcnosť. Čím viac Lorna začína riešiť nepríjemnú situáciu, v ktorej sa ocitla, tým viac je badať odcudzenie oboch postáv. Sokol je pilierom udržujúcim ju pri zdravom rozume, lenže stojí na vratkých základoch. Filmári Dardennovci zamestnávajú svoj povestný verizmus a podrobne mapujú Lorninu psyché, ktorou otriasa množstvo emocionálnych kalamít. Hlavná hrdinka sa dostáva do psychologického víru spôsobujúceho dezorientáciu a pád do jamy plnej depresie. Traumatizujúce a vypäté udalosti vystavia hrdinku neznesiteľnému emocionálnemu tlaku, pričom si jej podvedomie začne hľadať únikovú cestičku v paranoidnom správaní. Kvitnúca paranoja čoskoro vyklíči do psychickej choroby, ktorá ju paradoxne vytrhne z pazúrov nemilosrdného sveta. Osud ženy snažiacej sa o normálny a pokojný život vrcholí stratou príčetnosti, absolútnou rezignáciou a až autistickým únikom. Minimalizáciou hudobnej vložky a využitím ambientných zvukov umocňujú dokumentarizmus celej snímky. Aplikáciou estetiky dokumentu sa Dardennovci začleňujú do prúdu nadväzujúceho na taliansky neorealizmus, ne-neorealizmu alebo post-neorealizmu. Téma životnej križovatky a znášania následkov svojich rozhodnutí, nie je ničím novým, no s každým filmom sa im darí udrieť na inú strunu humanizmu.
Ako už napovedá názov, verbálne prejavy hrdinky sú minimalizované iba na nevyhnutnú mieru, vnútorné pocity a pochody, respektíve monológy transformuje do neverbálnej komunikácie. Aj vďaka hereckému výkonu Arty Dobroshi je obzvlášť dojímavá a emocionálna prvá sexuálna scéna, akú súrodenecké duo natočilo. Dardennovci opäť natočili pôsobivý portrét jedného z mnohých osudov z periférie spoločnosti. Mlčanie Lorny je korunované hereckým koncertom Arty Dobroshi.
15. ročník prehliadky toho najkvalitnejšieho, čo víri vody svetovej kinematografie PROJEKT 100-2009 sa začal 10. septembra a potrvá až do konca roka. Do filmových klubov ho prináša Asociácia slovenských filmových klubov. Po takmer štyridsiatich slovenských mestách poputuje ďalších desať klenotov svetovej kinematografie. O filmoch, na ktoré sa môžete tento rok tešiť sa viac dočítate na www.asfk.sk a recenzie si môžete prečítať aj tu.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj: MovieMania.sk Foto © AČFK