Harvey Keitel – sympaťák z Brooklynu

18.1.2006|Stano Hudák|
Harvey Keitel – sympaťák z Brooklynu

Pomenší chlapík s temným pohľadom a tvárou zbrázdenou vráskami prirovnáva hranie k zápasu o život. Konečne sa mu podarilo usadiť na špičke. Harvey Keitel svojou povahou, charakterom svojich filmov, malou hŕstkou filmových ocenení,  no hlavne svojim výzorom vôbec nezodpovedá predstave typickej hollywoodskej hviezdy, ak ho už vôbec môžeme považovať za „hviezdu“. Napriek tomu hlavne od 90. rokov sa stal významnou osobnosťou nezávislého filmu a v posledných rokoch ho začal Hollywood obsadzovať do filmov, ktoré sa môžu pochváliť solídnou diváckou návštevnosťou ( napr. Ponorka U-571 ). Preto napriek filmovým kritikom, ktorí ho nepovažujú za hviezdu, počet fanúšikov Harveyho Keitela každým dňom narastá. Platí, že herectvo sa nemusí nutne merať počtom ocenení, veď existujú skvelí herci, ktorí nezískali ani jediného Oscara.

Narodil sa 13. mája 1941 v newyorskom Brooklyne v rodine poľsko-rumunského pôvodu. Ako dieťa prisťahovalcov z východnej Eúropy sa musel životom tvrdo prebíjať. Trápila ho zajakavosť, bol dosť utiahnutý, a tak radšej chodil poza školu. Skončilo to vylúčením. Po maturite na Abraham Lincoln High School  vtedy 16- ročný Harvey Keitel už nevedel čo so sebou. A tak sa prihlásil k námorníctvu, kde slúžil 3 roky. Tvrdá disciplína a prísny režim mu pomohli nájsť smer v živote. Naučil sa, že nič v živote nie je zadarmo, a za všetko sa platí.
Po návrate do civilu nejakú dobu pracoval ako predavač dámskej obuvi.


Harvey Keitel rodák z Brooklynu (Foto: www.arnadal.no)

Herectvo vyštudoval u Franka Corsara, Stelly Adlerovej, Michaela Cohna a Lee Strasberga v slávnom Actors Studiu.
Profesionálnu divadelnú kariéru začal Harvey Keitel v polovici 60. rokov na mimo broadwayských scénach kde zaujal v hrách Sama Sheparda Up to Thursday a Arthura Millera Pohľad z mostu. Na Broadway debutoval po boku George C. Scotta ako Harry Loman v Millerovej dráme Smrť obchodného cestujúceho a s Wiliamom Hurtom si zahral v réžii Mika Nicholsa v komédii Davida Rabea Hurlyburly.

Kým sa stal Harvey Keitel dostatočne známym hercom, a začal zarábať toľko, aby to bolo finančne výhodné, muselo prejsť ešte 10 rokov, počas ktorých okrem herectva pracoval ako stenotypista na manhattanskom súde.

Filmová kariéra Harveyho Keitela začala dosť kurióznym spôsobom: v novinách našiel inzerát neznámeho študenta réžie, ktorý zháňal hercov pre svoju absolventskú snímku Who's That Knocking at My Door ( Kto to klope na moje dvere, 1967 ). Keby ste boli mladým začínajúcim hercom a potrebovali sa presadiť, zverili by ste osud svojej budúcej kariéry do rúk režiséra – začiatočníka, takmer ešte študenta?

Harvey Keitel sa rozhodol riskovať, a ukázalo sa že v budúcnosti svoje rozhodnutie určite nemusel ľutovať, pretože meno toho študenta réžie bolo: Martin Scorsese.

Režisér Martin Scorsese v  Keitelovi našiel svojho ideálneho predstaviteľa mestských povaľačov a zakomplexovaných, citovo a psychicky nevyrovnaných mladíkov: napríklad v úlohách ako Italoameričan  J. R., ktorému katolícke predsudky bránia naplniť lásku k dievčaťu z lepšej rodiny, v už spomenutom Scorseseho absolventskom snímku - v dráme Who's That Knocking at My Door ( Kto to klope na moje dvere, 1967 ), alebo chuligánsky synovec mafiánskeho krstného otca Charlie v dráme z prostredia  newyorskej italoamerickej enklávy Mean Streets ( Biedne ulice, 1973 ) ( r. M. Scorsese ), či dotieravý násilník Ben Eberhart, ktorý sa snaží získať osamelú vdovu ( E. Burstynová ), v psychologickej dráme Alice Doesn't Live Here Anymore ( Alice tu už nebýva, 1974 ). Za povšimnutie stojí aj Keitelova úloha neurotického pasáka mladučkej prostitútky ( Jodie Foster ), prezývaného Sport, z ktorého pazúrov ju chce vyslobodiť antihrdina Robert de Niro v spoločensko - kritickej dráme Taxi Driver ( Taxikár, 1976 ) ( r. M. Scorsese ).

Na nedostatok práce sa za celú svoju kariéru nemohol Harvey Keitel nikdy sťažovať. Pre svoj nesporný talent a dynamický herecký prejav, prirodzenosť a až naturalisticky zdôrazňovanú agresivitu sa Harvey Keitel stal vyhľadávaným hercom nielen medzi americkými, ale i európskymi tvorcami. Charaktery jeho filmových postáv spája isté vnútorné napätie až nervozita, prepukajúca niekedy v silný afekt, v agresiu, ktorú nemôže nič zastaviť.

Týmito črtami sa okrem iného vyznačuje jeho postava napoleonského poručíka Gabriela Ferauda, ktorého stelesnil vo filmovej adaptácii poviedky Josepha Conrada The Duellists ( Súperi, 1977 ) - réžia Ridley Scott. Skvele sa tiež zhostil úlohy TV kameramana Roddyho Farrowa, ktorému je do očí implantovaná kamera, aby sledoval zdanlivo nevyliečiteľne chorú ženu ( Romy Schneider ), v psychologickej sci-fi dráme La Mort en direct ( Smrť v priamom prenose, 1980 ) ( r. B. Tavernier ).


Harvey Keitel (vľavo) a Robert DeNiro vo filme Taxikár (Taxi Driver, 1976)(Foto: www.gonemovies.com)

Pomaly však Harvey Keitel začal sklzávať do stereotypu. Je škoda, že väčšinu svojej kariéry dostával od režisérov iba samé úlohy drsných chlapov a zabijakov. Významný obrat v jeho kariére, ktorý naznačil, že sa hodí aj na charakterové úlohy, prišiel v roku 1988, keď sa režisér Martin Scorsese rozhodol Keitelovi zveriť úlohu jedného z Ježišovych učeníkov – postavu Judáša, vo svojom škandálnom filme, s veľkým diváckym ohlasom: The Last Temptation of Christ ( Posledné pokušenie Krista, 1988 ) - v kontroverzne prijatej filmovej adaptácii románu Nikosa Kazantzakisa. Zaujímavosťou je, že ďalšiu významnú biblickú postavu, ktorej pričinením skončil Kristus na kríži: Piláta Pontského si Harvey Keitel zahral už o rok skôr v talianskom výpravnom historickom thrilleri L´Inchiesta ( Vyšetrovanie, 1987 ) - réžia Damiano Damiani.

V 90. rokoch sa z Harvey Keitela stala významná osobnosť nezávislého filmu. Práve on, spolu s hercom Steve Buscemim podporili vtedy ešte neznámeho režiséra Quentina Tarantina, a súhlasili s účinkovaním i koprodukciou vo filme The Reservoir Dogs ( Jazerní psi ) – v našej distribúcii uvedenom pod názvom Gauneri ( 1992 ) ( r. Q. Tarantino ) – ide o kultovú gangsterku o partii zabijakov, ktorým sa akcia vymkne z rúk. Niekto ich musel zradiť, pretože polícia bola na mieste činu, akoby o akcii vedela vopred. Pán Biely ( Mr. White ) ( H. Keitel ) ošetruje v opustenom skladisku raneného spoločníka, a snaží sa ho udržať pri živote, kým nepríde pomoc. Zároveň sa spoločne s Pánom Ružovým ( Mr. Pink ) ( S. Buscemi ) pokúšajú prísť celej veci na koreň. Preto bolo iba logické že Steve Buscemiho a Harveyho Keitela uvidíme vo vedľajších úlohách aj v ďalšej gangsterke od Quentina Tarantina ocenenej Oscarom: Pulp Fiction ( 1994 ). Harvey Keitel tu vystupuje v jednej z poviedok, ako gangster – „čistič“ s prezývkou Wolf, ktorého šéf povolal do akcie, potom čo dvaja nemotorní gangstri Vincent ( John Travolta ) a Jules ( Samuel L. Jackson ) pri banálnej nehode omylom zastrelili svojho tretieho spoločníka a Wolf  ( H. Keitel ) im ako „čistič“ pomáha odborne sa zbaviť mŕtvoly a vyčistiť zakrvavené auto.

Strhujúcu kreáciu predviedol Harvey Keitel v lyricky ladenej melodráme The Piano ( Piano, 1993 ), kde stvárnil negramotného dedinčana Georga Barnesa, do ktorého sa zamiluje nešťastne vydatá nemá klaviristka ( Holly Hunter ).

Keď sa povie „nezávislý film“, vieme že ide o nízkorozpočtový film, ktorý sa snaží byť presným opakom hollywoodskych trhákov. Vo väčšine nezasvätených divákov tieto filmy môžu vzbudzovať dojem nudy, amatérstva a lacnosti. No napriek tomu tieto filmy majú svoj okruh priaznivcov, a keď k tomu prirátame dobrý scenár a dobrého režiséra, ktorý svojmu remeslu rozumie, výsledkom môže kľudne byť hodnotný film. Tiež je známa, trochu nepochopiteľná skutočnosť, že každá významnejšia celebrita túži si aspoň raz zahrať v nezávislom filme.

V roku 1995 zveril režisér nezávislých filmov Wayne Wang Harvey Keitelovi hlavnú úlohu vo svojom filme Smoke ( Dym, 1995 ). Ústrednou postavou poviedkového filmu, ktorý sa drží starej pravdy, že obyčajní ľudia nebývajú až tak obyčajní, odohrávajúceho sa v newyorskom Brooklyne je sympatická postava majiteľa malého obchodíku s tabakom a novinami Augustusa Wrena ( H. Keitel ) , ktorého priatelia familiárne volajú „Auggie“. Jeho koníčkom je okrem práce aj zvláštny spôsob fotografovania: Každé ráno o 8.00h, každý deň v roku, postaví svoj stojan s fotoaparátom vonku pred svoj obchodík, so záberom na križovatku a vždy presne o 8.00h stisne spúšť. A tak jeho albumy sú plné fotiek toho istého miesta, avšak každý záber je iný: striedajú sa tam ľudia, dopravné prostriedky, situácie, počasie, ročné obdobia. Kvôli svojmu koníčku si ale Auggie nikdy nemôže vybrať dovolenku, pretože musí byť na jednom mieste 365 dní v roku. Ďalšou sympatickou postavou je spisovateľ Paul ( Wiliam Hurt ), ktorý náhodou nájde v Auggieho albume poslednú fotku svojej mŕtvej manželky, ktorá  o 8.00h prešla okolo Auggieho fotoaparátu, pretože sa ponáhľala do banky, kde žiaľ o pár minút došlo k lúpežnému prepadnutiu.. Tento film mal prekvapujúco slušný divácky úspech, ktorý si vyžiadal voľné pokračovanie s názvom Blue in the Face ( 1995 ) ( r. Wayne Wang ) – v našej distribúcii známy pod názvom Hnev. Tentoraz ide o takmer hraný dokument, kde okrem hlavnej postavy Auggieho ( H. Keitel ) nájdeme bežných obyvateľov Brooklynu a v epizódnych rolách si tu zahralo množstvo celebrít: Michael J. Fox, Roseanne, Jim Jarmusch, Giancarlo Esposito, Madonna, Mira Sorvino.

Od druhej polovice 90. rokov začal do svojich filmov Harvey Keitela obsadzovať už aj Hollywood. Stačí keď ich spomenieme len niekoľko: Z tých filmov, ktoré sú určené hlavne aby dosiahli dobrý kasový zisk, dej je postavený na známych filmových hviezdach, a kde Harvey Keitel hrá  v menšom, či väčšom rozsahu jednu z vedľajších úloh je to hlavne Cop Land  ( Krajina policajtov, 1997 ), alebo film U-571 ( Ponorka U-571, 2000 ).


Harvey Keitel a jeho manželka Daphna Kastner (Foto: movies.yahoo.com)

Potom sú tu filmy s hlbším príbehom, v ktorých Harvey Keitel stvárňuje jednu z hlavných úloh ako napr. film Holy Smoke ( Ako dym, 1999 ) – kde tvrdý chlapík a sebavedomý macho v rokoch - odborník na náboženské sekty a kulty, ktorý sa špecializuje na „odprogramovávanie“ zmanipulovaných ľudí  Waters ( H. Keitel ) zistí, že jeho ďalšia „klientka“ – mladá dievčina Ruth ( Kate Winslet ) je preňho pritvrdý oriešok.

Za pozornosť stojí aj film The Grey Zone ( Šedá zóna, 2001 ) –depresívna, mrazivá dráma z prostredia koncentračného tábora Osvienčim, o životných podmienkach židovského komanda spaľovačov mŕtvol, ktorí za svoju „spoluprácu“ majú sľúbených pár mesiacov života navyše. „Šedou zónou“ je nazývaný priestor okolo spaľovacích pecí, celý pokrytý šedou vrstvou popola. Harvey Keitel sa tu predstaví v úlohe dôstojníka SS, ktorý sa pokúša židom pomôcť, a výčitky za svoju „prácu“ utápa v alkohole. Kritika vyčítala filmu slabý scenár, kameru a ďalšie veci. Tomu sa žiaľ nedalo vyhnúť, pretože z akýchsi nepochopiteľných dôvodov bol film Šedá zóna nakrútený ako film B kategórie ( teda s obmedzeným rozpočtom ), určený prednostne len pre distribúciu na VHS a DVD a bol natáčaný v Bulharsku.

Najvyššieho ocenenia, akého sa Harvey Keitelovi zatiaľ dostalo, bola iba nominácia na Oscara 1991 za vedľajšiu úlohu losangeleského gangstera Mickeyho Cohena v romantickej gangsterke Bugsy.

Harvey Keitel bol  v r. 1982 – 1993 ženatý s herečkou Lorraine Braccovou, s ktorou má dcéru Stellu. Od r. 2001 je jeho manželkou Izraelčanka Daphna Kastnerova, s ktorou má syna Romana.

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Joker

Joker

Keď som sa po prvýkrát dopočul, že nového Jokera si pod svoje režisérske i scenáristické krídla vzal Todd Phillips, neveril som...
Tri billboardy kúsok za Ebbingom

Tri billboardy kúsok za Ebbingom

Na samom okraji fiktívneho mesta Ebbing na Drinkwater Road stoja tri opustené a pomerne schátrané bilboardy. Odkedy bola postavená...