Škola života (An Education)
Na začiatku šesťdesiatych rokov už bolo cítiť závan prichádzajúcich zmien, slobody či sexuálnej revolúcie. V konzervatívnej Veľkej Británii bol tento nástup, samozrejme, pomalší. No ani doba, ani autoritatívny otec či učitelia nemôžu zabrániť mladej Jenny (Carey Mulligan) zamilovať sa a okrem štátnej školy spoznať aj školu života.
Písal sa rok 1961, keď sa šestnásťročná Jenny vybrala v lejaku domov z hodiny violončela. Z myšlienok o úlohách z latinčiny ju prebral až sympatický tridsiatnik David (Peter Sarsgaard) v noblesnom aute, ktorý jej ako správny anglický gentleman ponúkol pomoc a ochranu pred dažďom. Nasledujúce ďalšie stretnutia a zbližovanie s Davidom sú pre Jenny úplne niečím novým a nepoznaným. Hodiny tanca, varenia či lakrosu postupne vymieňa za koncerty vážnej hudby, umelecké aukcie, večere v drahých reštauráciách či víkendové výlety s Davidom a jeho priateľmi Dannym a Helen. Je jasné, že nepoznaný život je pre ňu obrovským lákadlom a Jenny, ktorá doteraz všetko podriaďovala vysnívanému štúdiu na Oxforde, začína prehodnocovať svoje životné priority. David svojím správaním očarí aj rodičov Jenny (čo je najmä v prípade jej otca (Alfred Molina) obdivuhodné) a novej láske nič nestojí v ceste za šťastím. Teda takmer nič... Príbeh čerstvých zaľúbencov je až príliš rozprávkový na to, aby to bola čistá pravda. Avšak skutočnosti, ktoré sa objavujú okolo Davida trošku zmenia pohľad Jenny na neho a viac či menej naštrbia jej dôveru. Neexistuje prekážka, ktorú by láska nedokázala prekonať, no všetko má svoje hranice. A práve prekročenie týchto hraníc môže byť pre mladú naivnú Angličanku veľmi bolestivé...
Pamäti Lynn Barberovej dostal do rúk Nick Hornby (britský spisovateľ, ktorý je okrem iného autorom knižných predlôh Sex, dievčatá, čokoľvek (2000) a Ako na vec (2002), ktorý ich pretavil do scenára plného výborných dialógov, vážnejších i úsmevnejších situácií a scén. Avšak oproti jeho literárnym prácam scenár možno trochu postráda Honrbyho ironický nadhľad. I napriek tomu si zaň vyslúžil Oscarovú nomináciu za adaptovaný scenár. Réžie sa ujala dánska režisérka Lone Scherfig, pre ktorú to bol prvý väčší film (dovtedy zaujala skôr komornejšími snímkami Taliančina pre začiatočníkov (2000) a Wilbur sa chce zabiť (2002)). Veľmi úspešne sa jej podarilo zasadiť film do 60. rokov a ukočírovať veľmi zaujímavý herecký ansábel. Silná ochranárska osobnosť Alfreda Molinu ako hlavy rodiny je neustále podporovaná tichých súhlasom jeho manželky (Cara Seymour). Pre svoju jedinú dcéru chcú len to najlepšie a na konci sami zisťujú, že život prináša samé prekvapenia a nie všetko ide podľa plánu. Verím, že by Peter Sarsgaard ako David dokázal svojím šibalským úsmevom, vystupovaním a bohémskym životom ešte aj dnes očariť niektorú mladú slečnu. S jeho príchodom na plátno každá jedna scéna ožije. Avšak najväčším prekvapením pre mňa je zrejme Carey Mulligan, ktorá bez akýchkoľvek ťažkostí hrá mladú a naivnú šestnástku (hoci v čase natáčania mala dvadsaťtri rokov), ktorej začne po Davidovom boku chutiť život, aký dovtedy nepoznala a ani si ho nevedela predstaviť. Jej šarm, kúzlo a úsmev mi v niektorých situáciách (hlavne keď bola v spoločnosti v šatách) občas pripomenul eleganciu Audrey Hepburn... Naivitu strieda radosť, odhodlanie strieda sklamanie a Carey sa určite vďaka Škole života vyšvihne do vyššej hereckej ligy a verím, že postupne zozbiera množstvo ďalších cien či nominácií na ne (za úlohu Jenny získala viacero ocenení a plným právom bola nominovaná na Zlatý glóbus i Oscara). Talent na to určite má. Dominic Copper ako Davidov najlepší priateľ Danny, jeho hlúpučká polovička Helen (Rosamund Pike) a riaditeľka školy (Emma Thompson) už len dotvárajú výborné herecké obsadenie filmu.
Táto romantická konverzačná retro dráma síce do istej miery otvára otázku, či je lepšia škola alebo škola života, no jasnú odpoveď na ňu nedáva. V konečnom dôsledku to ani nevadí. Je iba na Vás, aby ste sa na ňu vybrali do kina a názor si vytvorili sami. Ľutovať nebudete určite.
