Maskovaná reportérka Gina Lollobrigida

8.2.2006|Jozef Rigo|

Začiatok a záver umeleckej kariéry talianskej herečky 50.rokov Giny Lollobrigidy bol totožný: rozvíjal a uzavieral sa v znamení výtvarného umenia. Od malička vlastným menom Luigina Lollobrigida rada kreslila a ako dievča chcela študovať maliarstvo a sochárstvo. Jeden čas si dokonca zarábala tým, že na uliciach Ríma  zhotovovala “okamžité” kresby americkým vojakom.

A je známe, že po skončení jej filmovej kariéry sa chopila fotografického aparátu, ale nie ako amatérka obstarávajúca si obrázky do rodinného albumu, ale ako profesionálka s výtvarným cítením. Kniha Moje Taliansko, ktorú vydala, sa rozbehla  na všetky svetové strány, čo je dostatočným dôkazom. Približne 25 ročné rozmedzie, vyplňujúce tieto výtvarné ambície celkom iným druhom umenia, je však pre život Giny Lollobrigidy oveľa dôležitejšie. Toto obdobie patrí hviezde prvej veľkosti, herečke obdivuhodnej krásy, o ktorej jeden taliansky novinár napísal: “Je to nymfa, vystupujúca zo stránok Homérovho rozprávania, nymfa, ktorá má zvláštny dar, totiž premeňovať muža na satiru.”

Ktokoľvek videl filmy s Ginou Lollobrigidou, nepochybuje o fyzických pôvaboch tejto ženy. Je zaznamenaný fakt, že keď sa prvýkrát uchádzala o prácu v ateliéri ako štatistka, asistent réžie ju vyhodil s tým, že také “špáratko” nebude vo filme potrebovať. To bolo niekedy v roku 1945 po skončení vojny, kde záverečnú časť prežívala Gina Lollobrigida s rodičmi a s dvoma sestrami v horách v ťažkých podmienkach.

"Po rodičoch mám mnoho talentov," spomínala Gina Lollobrigida novinárom na jednom festivale v Karlových Varoch. "Osud spôsobil, že som sa dostala práve k filmu, ale maľujem, sochárčim, mala som dobrý hlas. Nie je to žiadna moja zásluha, všetko som získala v rodine, v ktorej je polovica umelcov a polovica bláznov. Teraz sa vraciam k svojím starým láskam a hlavne k socháreniu. Človek by ale nemal robiť viac kariér, je lepšie menej, ale dobre."

Ale už v roku 1946 bol režisér R.Fredo celkom iného názoru než nejaký neznámy asistent, ktorý dal mladučkej Gine úlohu vo filme Čierny orol /L´aquila negro/Tam sa už Gina predstavila ako zvodná slečna. O tom, že bola v tej dobe krásna, svedčí fakt, že pracovala ako fotomodelka a ďalšia okolnosť, že pri voľbe Miss Roma skončila ako druhá a kvalifikovala sa tým do súťaže o Miss Taliansko, kde sa v roku 1947 umiestnila na tretej priečke.

Prvú filmovú úlohu, s ktorou bola Gina Lollobrigida sama spokojná bola tá, ktorú dostala vo filme režiséra M.Costu Operné šialenstvo /L´Elisir d´amore, 1946/. Ten istý režisér si ju vybral  ako jednu z hlavných ženských postáv pre svoj ďalší film Komedianti /Pagliacci, 1947/.

Hneď na počiatku jej kariéry o ňu prejavil záujem Hollywood, na čo herečka nerada spomína, pretože skončila s nedorozumením s producentom Howardom Hughesom.. Filmy, ktoré nakrúcala v Spojených štátoch sú až z oveľa neskoršieho obdobia.
V roku 1951, po návrate domov zo Spojených štátov, otvára sa pred Ginou Lollobrigidou oslňujúca filmová kariéra. Jej predohrou je účasť na C.Lizzaniho filme Pozor,banditi! /1951/. Slávnym štartom bol film francúzskeho režiséra Christiana Jacqua Fanfán Tulipán /Fanfan la Tulipe, 1951/, kde Gina oslňovala nielen svojho vynikajúceho partnera Gérarda Philipa, ale všetkých divákov. Potom nasledoval životopisný film režiséra G.Gentiloma Veľký Caruso /Leggenda di Una Voce, 1951/ a Krásky noci /Les belles des nuits, 1953/ znovu s G.Philipom.

Gina Lollobrigida na Cannes Film Festival v roku 1991

Päťdesiate roky znamenajú vyvrcholenie hereckej popularity Giny Lollobrigidy, ktorá sa stáva talianskou filmovou modlou zvanou Gina Nazionale a bola významným exportným artiklom talianskej kinematografie. Podobne ako špagety alebo opera! Na jej popularite majú hlavnú zásluhu filmy význačného režiséra Luigiho Comenciniho Chlieb, láska a fantázia /Pane, amore e fantasia, 1953/ a Chlieb, láska a žiarlivosť /Pane, amore e gelosia, 1954/, v ktorom Gina rozohrala všetky tajné zbrane ženskej krásy, aby oslnila ako mladého partnera, tak aj žandárskeho strážmajstra v podobe Vittoria de Sicu. Ďalej hrala lúpežníčku a rebelku vo filme Zákon /La legge, 1959/ s M.Mastroiannim a M.Mercuriovou z nádherného prostredia v talianskej prímorskej oblasti Gargano.

Aj keď o sebe prehlásila v nejednom interview, že chce hrať len v náročných filmoch, ochotne vystupovala aj v tých, ktoré boli len zábavnou sledovanosťou. Vlastne to zodpovedalo jej krédu, ktoré vyslovila na záver svojej filmovej činnosti: “Ľudia v kine hľadajú stále to isté: úsmevy, trochu radosti a šťastie. Prečo? Aby zabudli na vlastné starosti a ťažkosti. Snažila som sa im to poskytnúť.”

Ďalšie známe filmy: Trapéza /Trapeze, 1956/ s B.Lancasterom a T.Curtisom, Rimanka /TV- La Romana, 1988/, Zvonár u Matky Božej /Notre Dame de Paris, 1956/ s vynikajúcim Anthonym Quinnom, Šalamún a kráľovná zo Sáby /Solomon and Sheba, 1959/ so slávnym Yulom Brynnerom, Prichádza september /Come september, 1961/ s Rockom Hudsonom, Bábiky /Le bambole, 1965/, Prekrásny november /Un bellissimo novembre, 1968/ s R.Hudsonom; Dobrý deň, pani Campbellová /Buona sera, Mrs.Campbell, 1968/ s P.Lawfordom, T.Savalasom a S.Wintersovou.

Gina počas svojho pobytu v Hollywoode, kde ju považovali za jednu z najkrásnejších žien, zažila nejednu vtipnú príhodu. Keď sa išla  raz v lete osviežiť k moru, na pláži ju zrazu zastavil strážnik, ktorý ju nepoznal. “ slečinka,” začal hovoriť, “ na tejto pláži je zakázané nosiť dvojdielne plavky. Takto vás sem nemôžem pustiť!”. “No dobre,” hovorila Gina Lollobrigida, trochu rozpačito. “Keď nemôžete, tak nemôžete. Lenže v tom prípade mi poraďte, ktorý diel si mám vyzliecť, aby zase bolo všetko v poriadku.”

Byvalá speváčka a fotomodelka má vo svojej filmografii okolo 70 filmov. Medzi nimi aj svoj réžijný debut - dokumentárný Portrét Fidela Castra. Gina Lollobrigida sa poslednýkrát objavila vo filme francúzskeho režiséra A.Zeutoina XXL /1997/ po boku Gérarda Depardieua.

Gina sa vydala za juhoslovanského lekára Milka Skofica, s ktorým má jediného syna Milka a po 22 rokoch sa rozviedli-v roku 1971.

V súčasnosti je zapojená do dobrovoľníckej spolupráce UNICEF v prospech detí, na dielčích programoch pracuje podobne ako S.Loren, O.Muti, V.Redgrave a ďalší. Gina Lollobrigida spolu s Albertom Sordim v roku 1996 prišli na Slovensko do Trenčianskych Teplíc osobne umiestniť mosadznú plaketu “Hercova misia” na Moste slávy, herci, ktorí významnou mierou ovplyvnili vývoj svetovej kinematografie v rámci prestížneho Medzinárodného filmového festivalu Art Film.

Keď sa Gina začala venovať svojej vášni fotografovaniu, odborná kritika uznala, že fotografuje dobre. Aby ju pri tomto novom povolaní neobťažovala bývalá sláva, chodila medzi ľudí v prestrojení. Maskuje sa okuliarmi a najbežnejšou konfekciou, aby vyzerala ako obyčajný reportér a zažila všelijaké príhody,situácie, či vtipy. Jej jediný syn dorastal a mal už svoje prvé milostné dobrodružstvá. Raz sa stalo, že pred domom, kde Lollobrigida bývala, prišla skromná dievčina a trpezlivo čakala. Nakoniec, keď už sa chystala zazvoniť pri dverách, zrazu vyšla z domu nejaká okuliarnatá pani s fotoaparátom.

“Neviete, prosím, je Milko doma?” spýtala sa dievčina.
“A čo mu chcete?”
“Totiž, to je môj brat.”
“Ach tak,”
chápavo pokývala hlavou okuliarnatá reportérka. “A že o tom nič neviem? Ja som totiž jeho matka.”

  Foto © Georges Biard / CC BY-SA 3.0 Wikimedia

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...