Hanna

7.7.2011|Marek Gurský|
Hanna O čo sa môže zaujímať také obyčajné šestnásťročné dievča? O chlapca, ktorý sa na ňu usmial na školskej chodbe, o svoj nový dotykový telefón, o statusy na sociálnej sieti, o nový videoklip popovej hviezdičky... Keďže sa Hanna (Saoirse Ronan) zaujíma o lovenie jeleňa, bojové umenia a prežitie za polárnym kruhom, je jasné, že to je neobyčajné šestnásťročné dievča. Na jej smolu je však v úplne obyčajnom filme. Jej „záujmy“ nie sú samoúčelné, lebo ich zmyslom je zneškodnenie agentky Marissy Wiegler (Cate Blanchett). Jej učiteľom je Hannin otec Erik (Eric Bana), ktorý je bývalý agent CIA a s Marissou má dávne nevyriadené účty a staré tajomstvo môže byť kľúčom k Hanninej minulosti a Erikovej motivácii. Erik vie Hanne poskytnúť fyzický výcvik, s pomocou encyklopédie aj informácie a vďaka rozprávkam bratov Grimmovcov aj únik do fantázie. Nedokáže ju ale pripraviť na skutočný vonkajší svet, v ktorom môžu byť aj všemožné informácie iba prázdnou teóriou. Hanna Celý príbeh je postavený na nie veľmi pevných základoch béčkovej zápletky, ktorú sme v mnohých alternatívach a úpravách mnohokrát videli inde. Do istej miery je síce klasickým filmom o pomste (avšak s mladou hlavnou hrdinkou), no pozadie celého príbehu je pomerne dosť pritiahnuté za vlasy a to sa snaží diváka presvedčiť, že je úplne reálne. Vo filme s Van Dammeom alebo Seagalom by toto divák neriešil, no tu bol potenciál predsa len na niečo lepšie. Nosná myšlienka nie je vôbec natoľko silná, aby som uverilm že Erika dotlačila k tomu, aby dcéru na šestnásť rokov odlúčil od civilizácie a urobil z nej bezemočný stroj na smrť. Prečo nemal on toľko odvahy, aby sa Marisse postavil zoči-voči sám a celú záležitosť vyriešil už pred rokmi. Aj tak bolo od úvodu jasné, že sa tomuto stretu nevyhne... Ďalším problémom scenára je správanie sa postáv a riešenie situácií. Ak režisér potrebuje postavu dostať z miesta A na miesto B, pričom potrebuje objekt C, tak daný objekt postaví pred postavu a celý problém je tak vyriešený, príp. ani objekt C nepoužije a jednoducho sa postava ocitne na mieste B. Totálna ignorácia akýchkoľvek logických postupov... V podobnom béčkovom duchu sa nesú aj vedľajšie postavy – či sa už jedná o rodičov na karavanovej dovolenke alebo schematických agentov, ktorí idú Hanne po krku. Človeku by sa na jednej strane tomu chcelo smiať, no bolo by to v rozpore s vážne branou zápletkou. Jednoducho čistá schizofrénia, v ktorej si sám divák musí vybrať, s akou polohou filmu sa stotožní. Oveľa lepšie na tom nie je ani Marissa Weigler Cate Blanchett. Tá stvárnila agentku už v poslednom Indiana Jonesovi a bola tam úplne rovnako nemastná-neslaná a hlavne nezaujímavá, len zmenila príslušnosť k štátu a farbu vlasov. Eric Bana rozdáva Hanne dobré rady ako na bežiacom páse, no stále je iba na vedľajšej koľaji. Po tej hlavnej totiž úplne suverénne ide Saoirse Ronan. Nemá problém podrezať zviera ani človeka, hovorí plynule piatimi jazykmi, no reálnosť skutočného sveta je pre ňu nepríjemná (rýchlovarná konvica), prekvapivá (televízia) a fascinujúca (priteľstvo) zároveň. Je to ona, ktorá drží celý film pokope a svojej Hanne dáva – napriek scenáru - punc uveriteľnosti. Som si istý, že sa táto výborná mladá herečka v najbližších rokoch v Hollywoode nestratí. Hanna Hanna ani zďaleka nie je mainstreamová zábava v Bourneovskom štýle, má oveľa bližšie k artovému filmu. Nie je zlá, no má príliš veľa lacných chýb, ktoré ju zrážajú do priemeru. Režisér Joe Wright by sa mal vrátiť k historickému filmu (Pýcha a predsudok, Pokánie), lebo po Sólistovi je Hanna druhá snímka zo súčasnosti, ktorá až taká vydarená nie je. Poznámka redakcie: Tento film sa napokon nedostal do slovenskej distribúcie. So samotným faktom sme však boli oboznámení len v deň premiéry, čiže v dobe, kedy sa už recenzia pripravovala.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Focus Features

Odporúčané články

Le Mans ´66

Le Mans ´66

James Mangold je určitým spôsobom unikát, keďže sa mu vďaka jeho kreatívnemu peru počas tvorenia filmu Logan podarilo zaistiť pre túto...