Kto, ak nie my? (Wer wenn nicht wir)
Nemecký filmový režisér a scenárista Andres Veiel sa podobne ako vo svojom dokumentárnom filme Black Box BDR drží tematickej základne, ktorou je politicko-spoločenská situácia v 60. - 70. rokoch vtedajšej SRN a ľavicovej teroristickej organizácii RAF.
Film Kto, ak nie my? rozpráva príbeh mladých aktivistov Bernwarda Vespera a Gudrun Ensslin, ktorí sú znechutení americkou okupáciou a zahraničnou vojenskou politikou, postupne dokonca počítajú s príchodom genocídy zo strany západu. Nechcú sa nečinne prizerať potenciálne nastupujúcemu režimu, a preto najprv prostredníctvom literatúry; neskôr u Gudrun aj vo forme násilia volajú po zmene.
Moje očakávania od silnej témy sa naplnili až v druhej polovici filmu, kde po mierne rozkolísanom podávaní informácií príbeh nadobudol väčšiu jednotu. Ako režisér sám uviedol v niekoľkých rozhovoroch, chcel podať tému komplexne. Ale spôsob, ktorým k tomu Veiel pristupuje, vnímam práve ako slabosť inak zaujímavého príbehu. Divák, ktorý sa veľmi neorientuje vo vtedajších udalostiach ohľadom SRN a organizácii RAF vyžaduje väčšiu komplexnosť dobových súvislostí. Tie sú v príbehu mierne rozkolísané, keďže sa osobné príbehy Berwarda a Gudrun prelínajú len s nepatrnými vsuvkami z archívov leteckých náletov USA vo Vietname, demonštrácií v SRN apod.
Badať tu líniu osobných životov a vzťahov hrdinov. Bernward sa snaží vydať knihy svojho otca, v ére nacizmu uznávaného básnika. Zvádza vnútorný boj medzi vzťahom k nemu a ním oslavovanému režimu, zodpovednému za smrť miliónov ľudí. Možno skôr ako isté zadosťučinenie oproti otcovej náklonnosti k führerovi, snaží sa vyhnúť možnej hrozbe nepriaznivého režimu. Tak postupne jeho odhodlanie bojovať proti okupantom rastie, i keď stále v rovine vydávania kníh a písania.
Gudrun sa naopak razantne rozhodla nenasledovať postoj jej otca, ktorý bojoval na fronte napriek tomu, že si uvedomil nesprávnosť takéhoto konania. Pociťuje potrebu urobiť v živote pravý opak a riadiť sa vlastným presvedčením. To však neskôr prerastá až v násilnosti či dokonca fanatizmus. Vzťah k rodičom tkvie najmä v tom, ako si deti nosia ich “bremeno“ na chrbte. Snažia sa nerobiť tie isté chyby, no ich životy sú nimi veľmi poznačené.
Vykreslený je tu aj milostný vzťah Gudrun a Bernwarda, ktorých „láska sa riadi inými pravidlami“. Bernwardova zanietenosť pre vydanie otcových kníh a frivolnosť vo vzťahu s Gudrun sa obráti proti nemu, kedy samotná Gudrun po zoznámení sa s radikálnym Andreasom Baaderom pociťuje Bernwardovu revolúciu prostredníctvom slov za nepostačujúcu.
Ďalšou líniou sú historické udalosti, ktoré ťažko pomenovať ako popredie alebo pozadie príbehu. Prostredníctvom nich sa totiž vyvíjajú osudy hrdinov, ale zároveň sú fakty potrebné pre lepšiu orientáciu podané dosť obmedzene a rozhádzane. V najväčšej miere ich tvoria už spomínané archívne “záblesky“ vojnových bombardovaní či iných politických nepokojov, sprevádzané atmosféricky kontrastnou ale paradoxne príznačnou americkou muzikou daných čias /Summer in the city.../
Komplexnosť, ktorú chcel Veiel dosiahnuť sa teda rozplýva niekde medzi osobnými životmi, transformáciou hrdinov, aktivitami organizácie RAF a politickou situáciou v západnom Nemecku.
Herecké prevedenie v podaní Augusta Diehla, Leny Lauzemis a Alexandra Fehlinga hodnotím kladne najmä pre typovú vhodnosť hercov. Narastajúca radikálnosť u Gudrun a Bernwardova postupná osamelosť smerujúca až k ochablosti a sebadeštrukcii vyznievajú presvedčivo, neprifarbene s pohlcujúcou dramatickosťou.
Ľudia rozhodnutí niečo na svete zmeniť k lepšiemu často prežívajú dilemu, či urobili dosť preto, aby dosiahli zmenu; či to všetko má vôbec význam. V prípade Bernwarda Vespera, Gudrun Ensslinovej a Andreasa Baadera to došlo až do extrému, kedy sa snažili “hlasno zakričať, ale sami z toho napokon ohluchli“.
Zaujímavá téma z pohľadu globálneho i osobných príbehov, no pred tým, než si film pozriete, odporúčam nazrieť trošku do udalostí šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dnešného Nemecka /vtedy SRN, NDR/, aby ste príbeh vnímali plynulejšie. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Film Europe
