Svätá štvorka (Svatá čtveřice)

26.8.2012|Slavo Sochor|
Svätá štvorka (Svatá čtveřice) Keď trinásť rokov dozadu prinášal režisér Jan Hřebejk na plátna kín legendárne Pelíšky, ušil na seba neľahký kabát diváckeho záujmu a očakávaní. Z Pelíškov sa behom jediného desaťročia stal domáci kult, ktorý v boji o popularitu môže hravo zápasiť aj so žánrovo zvýhodnenými Tromi orieškami pre Popolušku. Hřebejk nezaháľal a divákov bavil a uspokojoval ďalej. Na úspech Pelíškov nadviazal azda ešte úspešnejším Musíme si pomáhať (ktoré ulovilo i oscarovú nomináciu) a hoci sa ďalším filmom „nedarilo“ v takej miere ako týmto dvom klasikám, o neúspechu nemožno hovoriť ani náhodou. Hřebejk sa stal značkou kvality. Za všetky známe filmy spomeniem napr. Kawasakiho ruže, v ktorých sa Hřebejkovi podarilo angažovať aj majstra Chudíka. Jeho najnovšiemu filmu nemožno uprieť originalitu a prvky otvorenejšieho českého humoru, ale akosi sa mi nechce veriť, že Hřebejk naozaj stál za kamerou a s týmto filmom sa po dlhom roku vracia do českých a slovenských kín. Aj tá najbežnejšia zápletka nemôže dostať označenie prvoplánová. Každý príbeh a každá súhra osudov sa dá – verte, či neverte – recyklovať na nespoznanie a ešte aj úspešne. Svätá štvorka, žiaľ, bežný príbeh nie je. Keby náhodou išlo o jednu z ďalších zápletiek o láske a nevere, sotva by som ju komentoval, ale nevyužitý potenciál jedeného z najoriginálnejších vzťahových príbehov v porevolučnej kinematografii sa už odpúšťa ťažšie. Svatá čtveřice Hlavná story sa točí okolo dvoch typických českých rodín žijúcich v domoch vedľa seba. Manželky (Procházková, Čermáková) sú dobré priateľky, manželia (Langmajer, Čermák) spolu pracujú v elektrárňach a vzťah ich štyroch detí prerástol nad bežné kamarátstvo. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale dôležitú rolu zohrávajú aj Luděk Munzar a Jana Gýrová ako starnúci rodičia jedného z manželov. Práve oni prejavujú snahu postaviť medzi domami dvoch spriaznených rodín plot – pomyselnú hranicu. Keď však mužov povolajú opravovať elektrické rozvody do Karibiku (a jeden z hrdinov náhodou vyhrá v lotérii – aká to náhoda), rozhodnú sa spolu s manželkami pre spoločnú, pracovnú dovolenku na karibských plážach. Práve tam sa rozhodnú zbúrať akékoľvek prekážky, ktoré ich doteraz delili a prekonávajú medze intimity. Film podfarbuje hudba kapely Eggnoise a rovnako ako film, i (predpokladám) titulná pesnička „Co je moje, to je tvoje“ znie prvoplánovo. Herecky nie je filmu čo vytknúť, bodaj by však bolo, keď Vieweghove dialógy by zvládli aj elévi z FAMU. Jedine, že by sa pri nich cítili trápne (a to som prístupný humoru bez hraníc) – v tom asi spočíva umenie hlavnej hereckej štvorky. Škoda, že viac priestoru nedostalo kvarteto mladých hercov a ich príbehová linka. Svatá čtveřice Aj napriek netradičnej téme si dovolím povedať, že nový „Hřebejk“ je viac ako povrchná komédia. Tvorcovia zrejme stratili súdnosť, keď pod známou režisérskou značkou vypustili do sveta film s kvalitatívne nižšou úrovňou ako boli napr. Účastníci zájazdu. Azda režisérovi nebude chýbať dostatočná miera sebareflexie a nabudúce sa lepšie poobhliadne. Nie po lepšom námete, ale po karibskej pláži. Všetok tamojší piesok mu totiž pretiekol pomedzi prsty.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Garfield Film

Odporúčané články