Na vine sú hviezdy
Láska v čase rakoviny – vtipná aj smutná love story, ktorej sa darí dojímať a zároveň neprekročiť znesiteľnú mieru sentimentu a teatrálnosti.
Hazel Lancaster (16) má rakovinu pľúc vo štvrtom štádiu. Akoby to nestačilo, jej matka sa rozhodla, že Hazel trpí depresiou a spoločne s lekárkou jej vnútia skupinovú psychoterapiu. A tak sa Hazel, ktorá je dostatočne inteligentná, aby vedela, že jej účasť v skupine život nijako neuľahčí, najskôr len skepticky prizerá a načúva rozprávaniu ostatných pacientov s rakovinou, aby ožila vo chvíli, keď skupina privíta nového člena – Augustusa Watersa (18), energického a šarmantného mladíka, ktorý sám rakovinu prekonal a teraz prichádza najmä ako podpora pre svojho kamaráta Isaaca. Hazel a Gus svoje priateľstvo odštartujú cez výmenu obľúbených kníh, no zatiaľ čo Gus sa rýchlo zamiluje, Hazel sa vzrastajúcej náklonnosti bráni vysvetlením, že ho nechce zraniť svojou blížiacou sa smrťou. Gus sa svojej lásky nevzdáva a berie ju na vysnený výlet do Amsterdamu, na stretnutie s Hazeliným obľúbeným spisovateľom. Hazel dúfa, že spisovateľ jej dá odpovede týkajúce sa ďalších osudov postáv jeho knihy. V súlade s porekadlom „človek mieni a osud mení“ sa však pre ňu pobyt v Holandsku stane signifikantný úplne iným spôsobom, ako očakávala...
Keď sa povie romantická komédia, pre väčšinu milovníkov dobrých filmov je to signál obchádzať danú kinosálu na kilometre. Je to pochopiteľné, väčšina z nich je vkusná asi ako podnikateľ vo fialovom obleku a umelecky hodnotná ako sadrový trpaslík. Našťastie však v roku 2012 vyšla kniha Johna Greena Na vine sú hviezdy. Nasledoval v tomto žánri ojedinelý efekt: Kniha si získala náklonnosť kritikov i mladých čitateľov (či prevažne čitateliek), ktorým je určená. V súlade s hollywoodskou tradíciou nutne musela nasledovať filmová adaptácia.
Konečný výsledok je nad očakávanie dobrý. Je to vo veľkej miere zásluhou predstaviteľky titulnej roly Shailene Woodley, ktorá ako obdivovateľka predlohy bojovala o to, aby úlohu dostala. Málo známy režisér Josh Boone priznal, že nebola jeho prvým výberom, ale rozhodnutie obsadiť ju určite neoľutoval. Je to práve jej prístup k postave a herecký výkon, ktorý podáva - naturalistický, civilný, s minimom pátosu, ale dostatočne hlbokým a realistickým prežívaním situácií, ktorý dominuje celému filmu. Hazel je (nielen na svoj vek) výnimočne inteligentná bez toho, že by pôsobila nepríjemne mudrlantsky, reaguje citlivo bez toho, že by využívala svoju životnú situáciu na vyvolávanie ľútosti v okolí či citové vydieranie, zachováva si životaschopnosť, humor, láskavosť i toleranciu k rodičom, ktorí nie vždy odhadnú, ako sa k nej majú správať. Woodley je nepochybne elementom, ktorý drží celý film pokope aj v tých niekoľkých momentoch, kedy majú réžia či scenár svoje slabé chvíľky. K Anselovi Elgortovi ako Gusovi už možno mať zopár výhrad, v hereckej polohe bystrého, očarujúceho a za každých okolností vtipného (niekedy radoby vtipného) jednonohého mladíka, ktorú mu scenár predpisuje po väčšinu filmu, sa zjavne necítil úplne vo svojej koži a je to cítiť. Napriek tomu je dostatočne akceptovateľný, najmä vďaka dobre fungujúcej chémii so Shailene, ktorej nerobí partnera na plátne po prvý raz – len pred pár týždňami sa objavili ako súrodenecké duo v hite Divergencia.
Aj keď sa dá povedať, že hlavnú úlohu hrá vo filme rakovina, režisér s touto témou narába vkusne a film tak nie je zbytočne depresívny ani prehnane sentimentálny, aj keď nejaké tie slzičky najmä diváčkam určite padnú. Predovšetkým je to ale vkusný ľúbostný príbeh o tom, že dobré veci k nám prichádzajú aj v tých najťažších životných chvíľach a aj krátky život môže mať zmysel a dá sa žiť naplno.