Občan Kane (Citizen Kane, 1941)

25.10.2006|Stano Hudák|
Občan Kane (Citizen Kane, 1941)

Ak sa zostavujú rebríčky najvýznamnejších filmov sveta, robia sa rôzne novinárske ankety – vždy stojí na jednom z prvých miest film režiséra Orsona Wellesa „Občan Kane“ ( Citizen Kane, 1941 ). Ani viac než 65 rokov, ktoré uplynuli od jeho vzniku, neubrali snímku nič z pôsobivosti, myšlienkovej závažnosti a formálnej dokonalosti.

Občan Kane je po „Krížniku Potemkin“ ( 1925 ) ďalším filmom, ktorý sa zvykne označovať za najlepší film všetkých čias. Aj keď je takéto označenie vždy subjektívnym hodnotením kritikov, na niečom sa predsa len musí zakladať. Napríklad takýto film musí mať na najvyššej možnej úrovni zvládnutú formálnu aj obsahovú stránku, musí niečo do kinematografie priniesť a mal by mať nejakú výraznú hereckú hviezdu, a podobne.

Občan Kane - na svoju dobu novátorsky film narušil dovtedajšie ustálené hollywoodske tradície a natrvalo ovplyvnil vývoj filmu. Je považovaný za jedno z najlepších filmových diel vôbec. Prečo je tomu tak? Má to svoje korene v osobnosti a životnej dráhe režiséra Orsona Wellesa, ktorý mal povesť génia a celkom oprávnene dostal prezývku „zázračné dieťa Hollywoodu“.

Vznik príbehu

Podívajme sa, čo predchádzalo debutu „hrozného hollywoodskeho dieťaťa“, meteoru umeleckého sveta – vtedy iba 25- ročného Orsona Wellesa.

Tento búrlivák bol už od počiatku poznamenaný Shakespearom a tiež sa k nemu behom života niekoľkokrát vrátil. Už ako trojročné dieťa dokázal recitovať Shakespearove verše, ako sedemročný ovládal naspamäť celého „Kráľa Leara“ a v jedenástich sám režíroval a hral v školskom predstavení „Julia Caesara“.

Potom sa Orson Welles rozhodol radikálne zmeniť svoj život a odišiel do Írska študovať maliarstvo. Ale osud tomu chcel, aby sa znovu vrátil k divadlu. V Gate Theatre hral vojvodu Wurtemberského vo Feutchwangerovom „Židovi Sussovi“. Po ďalších trampotách odišiel naspäť do Spojených štátov. To už úzko spolupracoval s producentom Johnom Housemanom. Spolu inscenovali „Macbetha“ so skutočnými černošskými hercami ( len Welles hral hlavnú úlohu ), čo bolo v 30. rokoch úplne nepredstaviteľné, preto vyvolalo jeden z nespočetných škandálov v jeho kariére a viedlo k tomu, že Welles založil vlastnú spoločnosť Mercury Theatre. S novým súborom potom inscenoval satirickú operu Marca Blitzsteina „Kolíska sa bude hojdať“ a potom znovu „Kráľa Leara“, aktuálne preneseného do fašistického Talianska.

Orson Welles sa preslávil, keď v roku 1938 prerobil román H.G. Wellsa „Vojna Svetov“ do rozhlasového poňatia, ktoré šokovalo celú Ameriku. Viac než kuriózna situácia okolo originálneho uvedenia rozhlasovej hry je všeobecne známa - z knihy urobil voľačo ako rozhlasové spravodajstvo tak sugestívne, že množstvo poslucháčov si naozaj myslelo, že Zem napadli Marťania a v New Yorku dokonca vypukla panika. Táto „škandálna“ udalosť však mladého umelca nijako nepoškodila, skôr naopak, vyniesla ho nielen na výslnie popularity, ale zaistila mu úplnú tvorivú slobodu.

Keď v roku 1939 prišiel Welles ku filmovej spoločnosti RKO, aby sa po divadle a rozhlase prvykrát pokúsil o filmovú réžiu, bol to pre všetkých zúčastnených odvážny krok: pre producentov obchodné riziko a pre neho samotného ďalší novátorsky pokus. Pôvodne chcel realizovať svoj prepis poviedky „Temné srdce“ od spisovateľa Hansa Conrada, k natáčaniu ale nedošlo. Potom nasledovala ďalšia adaptácia literárnej predlohy N. Blakea: „Usmievavý človek s nožom“, ale ani s ňou neuspel.

V roku 1940 nakoniec začal Orson Welles pracovať s Hermanom J. Mankiewiczom na scenári ku svojmu režisérskemu debutu „Občan Kane“. Využil v ňom svoje skúsenosti novinára, preto je film na svoju dobu netradične spracovaný ako reportáž a začína fiktívnym dobovým filmovým týždenníkom. Okrem režírovania sa Welles vo filme ukázal ako predstaviteľ hlavnej úlohy tlačového magnáta Charlesa Fostera Kana. Svojím skvelým spracovaním vzostupu a pádu jedného človeka dodal filmu čaro ľudskosti a zdanlivú reálnosť príbehu.

Dej filmu

Dej filmu je vyrozprávaný retrospektívne. Vo fiktívnom obrovskom zámku Xanadu umiera hlavná postava príbehu - tlačový magnát Charles Foster Kane ( Orson Welles ) ako jeden z najbohatších mužov svete a ako jedna z najznámejších osobností Ameriky, ale v skutočnosti nikto nevie čo sa s ním dialo v posledných rokoch. Mladý novinár Thompson sa snaží napísať portrét mŕtveho tlačového magnáta, nie podľa oslavných nekrológov, ale na základe výpovede ľudí, ktorí ho poznali. Motívom k hľadaniu je mu záhadné posledné slovo Charlesa Fostera Kanea : „Rosebud“ – ružička.

Reportér Thompson sa pokúša pomocou rozhovoru s ľuďmi poznať život Kanea, rekonštruovať dráhu typického amerického karieristu. Postupne sa pri svojich interiew stretáva s osobami, ktoré mali s Charlesom Kanom voľačo spoločné – kamaráti z detstva, spolupracovníci, či bývalá manželka. Pri svojom pátraní sa postupne dozvedá od blízkych priateľov i nepriateľov tlačového magnáta päť rôznych príbehov, pod ktorých povrchom môžeme len odhadovať zlomok pravdy – pravdy o mužovi, ktorý sa z výbušného mladíka stal najprv spolumajiteľom a neskôr majiteľom veľkého trustu, aby skončil ako neznášanlivý, zatrpknutý a nenávistný samotár. A tak sa nakoniec pred Thompsonom a pred filmovými divákmi odkrýva celý obraz tohto Kana. Obraz toho, čo dokážu spôsobiť peniaze a túžba po moci.

Citizen-Kane-4
"Opojenie mocou" - Orson Welles v úlohe tlačového magnáta Charlesa Fostera Kana

Vo slede jednotlivých scén, retrospektív a dokumentaristiky vyzerajúcich sekvencií vzniká týmto spôsobom ucelený obraz osobnosti, ktorý približuje Kaneovu karieristickú mentalitu, ale tiež jeho veľkú a tiaživú ľudskú samotu. Chronologicky neustále prerušované dejové pásmo sa dá prirovnať ku skladačke. Zvedavého reportéra Thompsona vidíme len zozadu, kamera akoby mu nazerala cez rameno.

V tomto filme Orson Welles narúša konvencie psychologickej drámy. Čas sa deja sa zrýchľuje, spomaľuje, zastavuje. Skúsenosti modernej literatúry tu plne nachádzajú svoj výraz vo filme, v dráme samoty a izolácie, ktorej ústredným problémom je neschopnosť nadviazať ľudské kontakty. Novinár Thompson sa nakoniec nikdy nedozvie, čo vlastne značí Kaneho tajomné slovo „Rosebud“.

Film sa môže chápať ako psychologická freska, analýza americkej osobnosti a predstavy životného úspechu. Orson Welles nás necháva prostredníctvom hlavnej postavy nahliadnuť do zložitej psychológie rozporuplného človeka, ktorého charakter a spoločenské postavenie sa formovali na pozadí politickej situácie konca 30. rokov.

Citizen-Kane-3
Multimilionár Kane ( Orson Welles ) a jeho manželka ( Dorothy Comingore )

Novátorska technika nakrúcania

Občan Kane je dielo nielen závažné svojou nadčasovou myšlienkou, ale i filmovým výrazom, formou, búrajúcou zabehané klíše vtedajšej filmovej výroby. Neobvyklosť záberov, strhujúci strih a dynamika rozprávania, šerosvitná fotografia Gregga Tolanda, hudba Bernarda Herrmanna ( neskoršie zložil napr. soundtrack k Hitchcockovmu filmu Psycho ), toto všetko vytvára umeleckú reportáž o živote „veľkého muža“. Občan Kane sa stal zlomovým filmom, ktorý otvoril cestu ďalším experimentom.

Tak napríklad inovatívnymi prvkami boli kamera a strih. Kamera sa logicky väčšinou sústredí na snímanie hlavnej postavy a toto zobrazenie sa mení spolu s tým, ako sa mení život Charlesa Kanea ( vtedy nie celkom bežný spôsob ). Ale hlavne vo Wellesovom pôsobivom filme Občan Kane je poprvé použitá takzvaná technika subjektívnej kamery. Welles tiež realizuje mnohé zábery bez akýchkoľvek strihov. Veľké scény zasa sprostredkujú divákovi dojem javiska a divadelnej hry, v ktorej sa voľne pohybuje nositeľ deja. Tieto široko zaberané obrazy kontrastujú s častými pohľadmi zo žabej perspektívy a prestrihmi ( prelínaním ). Rýchla výmena perspektív a rozmanitosť osvetlenia výborne harmonizujú so „skladačkovou story“.

Kompozícia rozprávania príbehu sa vyznačuje originálnymi postupmi, založenými na tom, že viaceré akcie sa odohrávajú v rámci jedného záberu. Autori kládli dôraz na intenzívne osvetlenie, používali mimoriadne citlivý materiál a pri dekoráciách využili stropy na monumentalizovanie, alebo potlčenie postáv. Kamera ktorá sníma v dlhých nájazdoch a odjazdoch, panorámách, vytvára pocit pohybu v labyrinte.

Citizen-Kane-8
Kameraman Gregg Toland uplatňoval novátorsku techniku nakrúcania režiséra Orsona Wellesa

Premiéra filmu a ohlasy

Uvedenie tohto ojedinelého debutu bolo v Spojených štátoch bombou, zvlášť preto, že tlačový magnát William Randolph Hearst vzniesol proti snímku ostrý protest, mysliac si, že Orson Welles natočil jeho kritický obraz. Dôvod bol celkom jasný - skutočný životný príbeh tohto konzervatívneho vydavateľa a multimilionára sa veľmi podobal životu Charlesa Fostera Kanea, hlavného hrdinu príbehu. K zákazu filmu však nedošlo, naopak Hearstov útok bol spočiatku dobrou reklamou.

I napriek tomu, ale nadšenie radových divákov onedlho po uvedení filmu opadlo, pretože tak zložitý spôsob rozprávania príbehu, bol vo svojej dobe veľmi neobvyklý. Retrospektívna forma rozprávania bola asi najväčším šokom pre vtedajších divákov, nechápali dej a odchádzali z kina viacerí znechutení, pretože očakávali klasické priamočiare rozprávanie a dostali nelineárne rozprávaný príbeh, ktorý ovplyvnil generácie filmárov a momentálne je asi najčastejšie používaným spôsobom ako zaujímavo vyrozprávať príbeh.

Občan Kane majstrovské dielo Orsona Wellesa, zostáva ale komerčným neúspechom, pretože je ostro atakované masívnymi a premyslene organizovanými výpadmi spomenutého tlačového magnáta Williama Randolpha Hearsta, ktorých ďalším dôsledkom bolo okrem finančného prepadáku aj to, že hoci film získal 9 nominácii na Oscara 1941 – nakoniec získal iba jedného – za najlepší scenár ( Orson Welles a Herman J. Mankiewicz ).

Nič to však nemení na tom, že Občan Kane bol ojedinelým umeleckým dielom, ktoré s odstupom času oslovuje stále ďalšie a ďalšie generácie divákov a nestráca nič na svojej originalite. Z kina časom vychádzali aj ľudia nadšení inovatívnosťou filmu, takže sláva filmu sa začala šíriť medzi ľudí a návštevnosť filmu sa neskoršie začala prudko zvyšovať. Vo svojej dobre nepochopený sa stal Občan Kane neskoršie až kultovým filmom, ktorý zmenil spôsob rozprávania filmového príbehu.

Uznávaný britský mesačník Sight and Sound usporadúva od roku 1952 každých 10 rokov prieskum medzi filmovými odborníkmi a zberateľmi z celého sveta aby určil 10 najlepších filmov všetkých čias. Kým v roku 1952 sa Wellesov film Občan Kane do tohto rebríčka nedostal, v rokoch 1962-72-82-92-02 sa už pravidelne umiestňoval na 1. mieste.

Citizen Kane ( Občan Kane )


Psychologický / Dráma
USA 1941, 119 min.

Scenár: Orson Welles, Herman J. Mankiewicz
Réžia: Orson Welles
Kamera: Gregg Toland
Hudba: Bernard Herrmann
Hrajú: Orson Welles ( Charles Foster Kane ), Joseph Cotten ( Jed Leland ), Dorothy Comingore ( Susan Kane ), Everett Sloane ( Bernstein ), Agnes Moorehead ( Kaneova matka ), William Alland ( Jerry Thompson ), George Coulouris ( Walter Thatcher ), Ray Collins ( James W. Gettys )

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články