Mesto bohov (City of God / Cidade dos Deus)

3.4.2006|S. P. Porubsky|
Mesto bohov (City of God / Cidade dos Deus)

Čo si predstavíte pri slovách drogy, zbrane, moc, peniaze, smrť… ? Väčšina z vás určite americké akčné filmy z mafiánskeho prostredia. Čo ak v tomto všetkom hlavnú úlohu zohrávajú mladí chlapci okolo desať a viac rokov? Neskutočné? Nie! Skutočné. Tomuto skutočnému príbehu z hlavného mesta Brazílie odohrávajúcemu sa v 60. – 80. rokoch minulého storočia sa režisérsky podpísal u nás neznámy režisér Fernando Meirelles (The Constant Gardener).

Do deja filmu sme akoby hodení. V úvode sa odohráva akási oslava kdesi na streche domu. Všetko to vyzerá v pohode, až na malý detail. Sláviaci majú pri sebe minimálne jednu zbraň! Zrazu im ujde sliepka. Všetci ju chytajú akoby to bolo posledné jedlo. Až sa objaví pred dvoma chlapcami. Buscapém (Raketou) a jeho priateľom zo školy. Tu sa dej láme a ocitneme sa v 60. rokoch, keď Raketa mal asi 11 rokov. Raketa sa stáva rozprávačom celého príbehu. V podstate viacerých príbehov, lebo film je rozdelený na niekoľko celkov, ktoré sú prepletené. Prvým príbehom je Mortesova trojka. Shaggy, Snatcher a Naive boli obávanou trojkou v okrajovej časti mesta, zvanej Cidade de Deus - Božie mesto. K nim ešte patrili vtedy len jedenásť ročný Dadinho a Benny, Shaggyho brat. Tieto „deti“ sa živili prepadávaním áut so zásobami, lúpením v baroch, hoteloch… Museli sa často skrývať pred políciou, ktorá sa v tých časoch ešte snažila udržiavať v meste poriadok. Pri jednom prepadnutí motelu sa to akosi „pokašľalo“. Sú obvinení z vrážd niekoľko desiatok ľudí. Ujdú do lesa, no tu sa Snatcher rozhodne, že končí s gangsterskou prácou. Ide do školy. Naive dostane doma pár faciek, ale nič si z toho nerobí. Shaggy sa zatiaľ schováva u susedov, kde sa zaľúbi do ich dcéry. O tri mesiace neskôr chcú spolu ujsť, no to sa im nepodarí. Polícia dostala typ, že Shaggy je jeden z tých, čo boli v osudnú noc v moteli. Naive musí taktiež ujsť pretože bol nachytaný s vydatou ženou. Tak skončila Mortesova trojka.

Raketa sa zaľúbil nielen do fotoaparátov, ale o niekoľko rokov neskôr aj do krásnej Angeliky. To sú už sedemdesiate roky, druhá časť filmu. Raketa chodí do školy, fotí pre spolužiakov, fláka sa ako každý študent a užíva si život bez problémov. Až kým si Angelika raz nezapraje drogy. Nie je to nič zvláštne. V Meste bohov sa drogy dajú kúpiť na každom rohu. Raketa preto ide za bývalým spolužiakom, Blackym. Blacky ovláda časť trhu s drogami v jednej časti Božieho mesta. Tu začína ďalší príbeh. Blacky sa k drogám dostal cez priateľa svojej mamy, Big Boya. Keď ho raz zatkli, Blackymu ostali drogy a stal sa dealerom. Po chvíli ako prišiel Raketa kúpiť drogy sa v skrýši objaví Dadinho. Teraz si už ale meno zmenil na Zé. Zé vládne malému gangu, ktorý sa chce stať najsilnejším v Božom meste. Dadinho sa už od malička vyžíva v zabíjaní. To on vyvraždil ľudí v moteli, on zabil Naiva, niekoľko gangov a ďalších ľudí, ktorí sa naňho čo i len škaredo pozreli. Zé za niekoľko mesiacov v meste prebral skoro celý trh s drogami. Jediným problémom bol gang Redheada, pôsobiaci v druhej časti mesta. Zé má skutočne všetko čo chce. Peniaze, moc, drogy, zbrane, no nemá jedno. Lásku. Jeho priateľ Benny, ktorý je jeho pravou rukou a je celkom iný. Je bohémom. Oblieka sa podľa najnovšej módy, zafarbí si vlasy, získa si Angeliku. Užíva si proste život. Nakoniec sa rozhodne opustiť Mesto bohov, opustiť Zéa a spolu s Angelikou odísť preč. Ako to v Meste bohov chodí, v prestrelkách zomierajú nevinní. Tak zomiera ja Benny, pretože Blackymu nevyšiel útok na Zéa. Postavenie obávaného Zéa je ale stále neohrozené až do chvíle, keď sa objaví Mané Galinha (Knockout Ned), ktorý chce Zéa zabiť za znásilnenie svojho dievčaťa. Okrem toho Zé zabil aj jeho brata, ktorý chcel situáciu riešiť v pokoji. V Božom meste vypukne vojna. Zbrane sú na každom kroku. K jednej alebo druhej skupine sa pridávajú mladí chlapci, len aby sa pomstili niekomu z tej druhej. Každú noc sa odohrávajú boje v uliciach mesta a polícia sa iba prizerá. Raketa stále pracuje. Najskôr v supermarkete, neskôr rozváža noviny až raz sa mu podarí vyfotiť pouličné boje a tak sa stáva fotografom pre noviny. Opäť sa ocitáme v scéne zo začiatku filmu. Tento krát už vieme prečo gang tasi zbrane… Proti policajtom. Tí sa radšej rýchlo stiahnu s obavou o voje životy. Zé chce, aby ich Raketa vyfotil, no v tom sa objaví gang Redheada a začína sa tvrdý boj. Raketa duchaprítomne všetko fotí, dokonca aj keď je Zé zatknutý a podarí sa mu podplatiť políciu. Zé končí v rukách mladších chlapcov, ktorým on sám dal do rúk zbrane. Zastrelia ho. Knockout to dostáva do chrbta od polomŕtveho chlapca. Tým chlapcom je syn strážnika, ktorého Knockout zabil pri jednom prepade banky. Všetkými fotkami, ktoré Raketa (Wilson Rodriguez) spravil sa stal slávnym. Aspoň na chvíľu. Nepokoje v Meste bohov ale pokračujú ďalej...

„Fetujem, drogujem, zabíjam a kradnem - som teda chlap!“

V Riu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa chudobné deti nehrávali s autíčkami ako ich bohatí vrstovníci. Oni mali na hranie zbrane. Učili sa to od starších a pokračuje to v slabšom odvare dodnes. Vo filme Mesto bohov sa odohrávajú tucty prepletených príbehov, odhaľujúcich celkom iný svet. Tucty skutočných príbehov. Teda niet divu, že film natočený podľa knihy Paula Linsa získaval takú popularitu na medzinárodných festivaloch. Režisér oskarového filmu Constant Gardener, Fernando Meirelles si zobral na mušku skutočne vážnu a tvrdú tému. Veľmi mu pri práci pomohla spolurežisérka Katia Lundová, s ktorou za necelé tri mesiace náročného nakrúcania na predmestí Ria dokončili svoje dielo. Scenár napísal Braulio Mantovani. Vraví: „Na 550 stranách tej knihy som napočítal 259 postáv, a to som možno niekoľko preskočil. Je v nej aspoň sto rôznych príbehov, niektoré dlhé, iné krátke, mnohé z nich prepojené, niektoré začínajú a hneď končia po niekoľkých riadkoch.“ Je naozaj neskutočné, ako autor dokázal napísať túto knihu a ako Mantovani napísal scenár. Živá a dynamická kamera Césara Charlona dopĺňa vkusne vybraná hudba Antonia Pinta a Eda Côrtesa. Herci boli podľa režiséra vyberaní priamo z predmestia Ria De Janeira, aby boli čo najautentickejší. Spolu sa na filme podieľalo okolo stovky hercov-nehercov. Charaktery hlavných postáv boli prepracované do najmenších detailov. Za všetky sa oplatí spomenúť Zého, ktorý mal moc, ale bol sám, nikto ho nemal rád a aj jeho vlastní ľudia sa ho báli. Ďalší je Benny. Ten ako jediný pochopil, že život sa dá žiť aj inak, že sa dá vychutnávať. Raketa ako nestranný pozorovateľ a jeden z hrdinov súčasne sa rozhodol, že svoj osud povedie poctivou prácou i keď nikdy nedosiahne úspech.

Film Mesto bohov je o ľuďoch a udalostiach, ktoré sa v Riu naozaj odohrali. Nie je to vymyslený príbeh hollywoodskych filmárov, ktorí sa snažia na diváka zapôsobiť množstvom krvi, zbraní a násilia. Je to prepracovaný príbeh, v ktorom je aj to neskutočné skutočným a to skutočné ešte skutočnejším. Po filme som ostal ako obarený, čo sa mi len tak nestáva. Myslím v dobrom slova zmysle. Preto ho skutočne odporúčam.

„Mesto bohov“ získalo niekoľko ocenení a nominácií:
Cena BAFTA za strih
Cena FIPRESCI Havana Film Festival
Nominácia na Oscara (2004) za kameru, réžiu, strih, adaptovaný scenár
Najlepší zahraničný film - British Independent Film Awards 2003
Nominácia na Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film

Mesto bohov (City of God / Cidade dos Deus)
(Brazília/Francúzsko, 2002, 130 min)
Réžia: Fernando Meirelles
Scenár: Bráulio Mantovani
Kamera: César Charlone
Hudba: Antonio Pinto, Ed Côrtes
Hrajú: Alexandre Rodrigues (Buscapé – Raketa), Leandro Firmino da Hora (Zé Pequeno), Phellipe Haagensen (Benny), Douglas Silva (Dadinho), Jonathan Haagensen (Shaggy), Seu Jorge (Knockout Ned), Matheus Nachtergaele (Redhead), Alice Braga (Angelika)

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Rozhovor s Alfrédom Aczelom

Rozhovor s Alfrédom Aczelom

Od koľkých rokov dabujete filmy? Zhruba od desiatich rokov. Ako ste sa k dabingu dostali? Ako detský herec, keď som robil veľa...