Na nože

12.1.2020|Robert Herda|

Rian Johnson je momentálne jedným z najnenávidenejších režisérov, ktorých možno v Hollywoode nájsť. Ak by ste na to zabudli, je to človek, ktorý sa scenáristicky podpísal pod ôsmu epizódu Star Wars a dokonca ju rovno i zrežíroval. Samozrejme, dnes tu nebudeme preberať The Last Jedi (mám na tento projekt svoj vlastný názor a bude vám musieť stačiť ak poviem, že idem úplne proti prúdu verejného konsenzu), ale pozrieme sa na novinku s názvom Na nože (Knives Out), ktorá je poctivou a čistokrvnou detektívkou. Kombinuje totiž starosvetský a moderný prístup k žánru ako takému. V hlavnej úlohe sa mimo hviezdneho repertoára objavil súčasný James Bond, teda atraktívny Daniel Craig, ktorý je detektívom vyšetrujúcim mysteriózne úmrtie bohatého spisovateľa so zvláštnymi rodinnými príslušníkmi. 

A máme tu ďalšiu vraždu! Už snáď ani nespočítame koľkokrát sme mohli sledovať detektíva (je jedno či to bol Maigret, Holmes, Hole alebo Poirot), ktorý vyšetruje najťažší zločin. Sprvoti sa zdá, že úplne tápa v čiernej tme, avšak nakoniec ohúri svojou bystrosťou nejedného zaujatého pozorovateľa a so stopercentnou istotou vysloví finálny ortieľ, ktorý usvedčí jediného možného vinníka. Vo filme Na nože je nešťastnou obetou starnúci spisovateľ detektívnych románov menom Harlan Thrombey (Christopher Plummer). Ten z ničoho vybudoval obrovské impérium, pomohol nadobudnutými prostriedkami mnohopočetnej rodine a na prvý pohľad sa zdá, že ho všetci zbožňovali. Každopádne polícia prípad uzavrie ako samovraždu, avšak záhadný neznámy povolal súkromné očko Benoita Blanca (Daniel Craig) a ten čoskoro zisťuje, že okolnosti tajomného úmrtia sú omnoho strašnejšie, než sa pôvodne zdalo.    

Fotogaléria Na nože (2019)Zobraziť fotogalériu »

Rian Johnson je ako scenárista pomerne nekompromisný a sebaistý. Minimálne v dialógoch sa ukazuje jeho absolútne pevná ruka, ktorá vie čo robí a taktiež vie, že má diváka vo svojej moci. Je častokrát pomerne ostrý, chytrý, v detailoch premyslený a už z úvodu jednoducho cítiť, že od samotného začiatku vie ako prípad skončí, čiže si k nadchádzajúcim udalostiam šikovne pripravuje pôdu. Hrá sa s nami ako s ľahkou korisťou, pretože dobre vie, že nás nasledujúce dve hodiny hneď niekoľkokrát šokujúco prekvapí (je nutné dodať, že plán jeho hry nepôsobí neférovo). Prvé desiatky minút preto nepotrebuje ohurovať režijnou exhibíciou a necháva jednotlivé postavy, aby sa prejavili a sami predstavili. Sledujeme len klasické konverzácie, ktoré diváka utvrdzujú v tom, že každý ma motív a každá postava je z nejakého dôvodu zaujímavá. Tomu pochopiteľne dopomáhajú aj mená ako Chris Evans, Michael Shannon alebo Jamie Lee Curtis, ktorých zjavne tieto úlohy bavia, keďže hrajú nenútene a s chuťou, takže im hltáme prakticky každé jedno slovo.

Kontrastne však už pôsobia udalosti, ktoré prichádzajú po tradične komornom úvode, ktorý zatiaľ nijak zvlášť nevybočil z archetypálnych koľají. Pomyselné rozuzlenie (ktoré je našťastie len časťou celej skladačky) je vyzradené v ten nesprávny moment a na pekných pár chvíľ týmto scenárista a režisér v jednej osobe zabíja akýkoľvek prvok žiadanej mystiky. Rozumiem invencii v rámci jedného žánru a tiež chápem potrebu Riana Johnsona vyčleniť sa zo zabehnutých vôd a dokonca rešpektujem jeho ambíciu prísť s niečím novým alebo rovno nevídaným, avšak v tomto prípade si myslím, že zrovna takáto umelecká voľba pôsobí v rýdzej detektívke mierne kontraproduktívne. 

Predsa len v prvej tretine snímky prezradiť kľúčovú informáciu, ktorá súvisí s vyriešením všetkého je riskantný ťah a spätne sa čudujem do akých sfér to dokázal hlavný autor stočiť a ako dobre mu to nakoniec funguje. Od polovice snímky zabieha do trochu iných žánrov, s ktorými umne pracuje a nepôsobia rušivo. Niekoľkokrát sa dokonca vraciame k videným udalostiam, čo paradoxne nenudí, skôr takáto retrospektíva potvrdzuje pedantnosť pri príprave scenára, keďže sú nám verbálne i neverbálne ponúkané jasné stopy a kľúče. 

Najmä zásluhou prítomnosti iných žánrov a invenčných postupov sa po úvodnom vypočúvaní snímka príliš pedantnému vyšetrovaniu nevenuje a prostredníctvom neočakávaného deja a miestami až bizarných situácií, ktoré nastavujú zrkadlo spoločnosti a pokrivenému morálnemu kódexu členov rodiny, pričom nezabúdajú ani na intelektuálnejšiu satiru alebo jednoduchšiu komiku, sledujeme rozvoj udalostí, ktoré nakoniec formujú záver, v ktorom všetko šľape ako švajčiarske hodinky (a pôsobí aj napriek vyššie zmienenému problému mimoriadne uspokojujúco).  

Ostrieľaný režisér si vie postrážiť prácu s kamerou a herci pod jeho velením hrajú jedna báseň. Dokáže byť svižný, vyčarovať atraktívny záber a bezproblémovo si načasovať humor. Menší vztýčený prst mohla pre niekoho znamenať voľba striktne digitálnych kamier, ktoré neraz produkujú nie príliš atraktívny obraz, avšak pokojne zahoďte všetky obavy, nakoľko Knives Out žiadnym vizuálnym kazom netrpí. Rovnako si myslím, že prítomná sýtosť a vysoký kontrast farieb podporujú podmanivé interiéry a dodávajú im na atraktívnosti, keďže kulisám umožňujú nevídaným spôsobom vyniknúť. To, samozrejme, pre znalcov tvorby režiséra nie je príliš prekvapivé. Rian Johnson dokázal, že má silné vizuálne cítenie už v ôsmej epizóde Star Wars, čo mimochodom potvrdili aj odporcovia The Last Jedi, takže atraktivite svojich snímok nezostal naozaj nič dlžný. 

Fotogaléria Na nože (2019)Zobraziť fotogalériu »

Najnovší projekt najnenávidenejšieho režiséra súčasnosti (aspoň zo strany fanúšikov Star Wars) trpí len jednou vadou na kráse, ktorá je ale pomerne zásadná, v určitých pasážach nudu vyvolávajúca a hlavne jej prítomnosti tak úplne nerozumiem (v snímke je jedno ideálne miesto, kam sa mohlo chybne umiestnené „rozuzlenie“ prípadu vložiť a tempu i napínavosti by to rozhodne prospelo). Na druhej strane si však už ani nepamätám, kedy som sa ocitol v takom zaujatí, kde ma i celkom komorné konverzácie, ktoré rozpletali vražednú udalosť takto enormne zaujímali a prinútili ma nedočkavo sa vrtieť v kinosále. A keď sa už zdalo, že to Rian tentokrát scenáristicky zbabral, dokázal priniesť presne to prečo máme žánrové detektívky radi, a čo od nich vyžadujeme. Rozhodne vrelo očakávam už potvrdenú dvojku, keďže tu máme konečne súčasného detektíva v podaní Daniela Craiga, ktorý by pokojne mohol byť moderným Poirotom alebo Columbom. Nielenže mu nechýba charizma, humor a intelekt, dokonca je v rukách talentovaného Johnsona, ktorý dokáže režijne pracovať s kulisami, hercami a taktiež si vie scenár a jednotlivé stopy prípadu šikovne a logicky posplietať, čiže vo finále z toho nevzniká guláš, ale pomerne jasná mozaika. Na Nože je dokonalý príklad toho ako sa má pracovať s detektívnym príbehom, inovovať zavedené postupy a súčasne nevypadnúť z určitej tradičnej schémy. Tá je síce zaužívanou nutnosťou, avšak detektívka by sa bez nej nikdy nezaobišla a je dobré, že to Rian Johnson rešpektuje a vďaka tomu nám, divákom, servíruje žánrovú lahôdku, ku ktorej sa s radosťou v budúcnosti vrátime.  

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Forum Film Slovakia

Odporúčané články