Tenet

2.9.2020|Robert Herda|

Christopher Nolan nepochybne patrí k najoriginálnejším mainstream tvorcom, ktorých v terajšom Hollywoode nájdete. Ambiciózny Brit už viac ako dve dekády prichádza so svojskými zážitkami, ktoré takmer vždy predznamenávajú brilantný scenár, špičkovú réžiu a hviezdne obsadenie. Ak by vám meno náhodou nič nehovorilo, vedzte, že tento filmár má na svojom konte hity ako Dunkirk, The Dark Knight (Temný rytier), Inception (Počiatok) alebo Interstellar. Ak už náhodou máte nejaké skúsenosti s Nolanom, viete, že je doslova posadnutý časom, ktorý v jeho filmoch spravidla zohráva dôležitú úlohu. Nechronologické rozprávanie je v jeho tvorbe úplným štandardom, takže snáď nikoho neprekvapilo, že i novinka Tenet do veľkej mieri pracuje s týmto konceptom. Na rozdiel od iných Nolanových filmov bol práve tento letný blockbuster zahalený clonou tajomstva, nakoľko z trailerov nebolo zrejmé, čo sa vlastne deje alebo ako funguje zobrazovaný svet. Zodpovie však návšteva kina všetky prípadné otázky alebo sa scenárista a režisér v jednej osobe tentokrát zamotal v krkolomných špirálach cestovania naprieč časom a priestorom?

Máme pre vás jedno slovo – Tenet. Touto vetou sa rozbieha hlavná zápletka filmu, ktorú ale nemá zmysel hlbšie analyzovať. Ono spoznávanie sveta a jednotlivých súvislostí je v tomto prípade súčasťou zážitku a preto vám bude musieť stačiť to, že hlavný protagonista (John David Washington) sa snaží zabrániť vypuknutiu vojny, ktorá môže mať za následok zničenie sveta. Ako vlastne funguje tok času v tomto príbehu a prečo tomu tak je si už ale budete musieť zistiť sami. Každopádne, na neľahkej úlohe protagonistu (nesnažte sa zachytiť jeho meno) sprevádza partner Neil (Robert Pattinson), pričom úlohy antagonistu sa tu zhostil skúsený a nepochybne talentovaný Kenneth Branagh. 

Fotogaléria Tenet (2020)Zobraziť fotogalériu »

Obsadenie je opätovne špičkové, no väčšina hercov nemá vlastne čo hrať. V jednotlivých scénach je osadenstvo bezchybné, ale po prvom dopozeraní si uvedomíte, že viac ako polovica charakterov sú figúrkami dejovej šachovnice, ktorá vzišla z pera Christophera. Schválne skúste spočítať, koľko neexpozičných dialógov počas naratívneho diania nájdete. Príbehová kostra je tentokrát tak robustná a rôznymi spojitosťami komplikovaná, že postavy nemajú čas na nič iné ako vysvetľovanie budúcich, prípadne minulých udalostí. 

V tom súčasne snímka trpí zďaleka najviac. Diváka zahŕňa nespočetným množstvom informácií, ktoré si ani pri vypätí všetkých síl nedokáže zapamätať. Dávkovanie je pritom tak frenetické, že poriadne nemáte čas si v hlave všetko usporiadať a uložiť do zrejmých súvislostí. Nejde tak ani o nedostatok intelektu ako o to, že Nolan jednoducho nezvládol logické usporiadanie veľkého množstvo informácií a kvôli rozsiahlosti deja zvýšil tempo rozprávania na nepríjemnú hodnotu.   

Herecky najzaujímavejšie pôsobí spomínaný Kenneth Branagh a Elizabeth Debicki, ktorá stvárňuje ženu nebezpečného priekupníka a informátora. Ich vzťahu sa Nolan vo svojom scenári venuje najviac, takže sa z vedľajších charakterov stávajú príbehovo najhutnejšie postavy, ktoré sa ako jediné dočkali adekvátneho príbehového podhubia. Chémia Davida Washingtona a Roberta Pattinsona funguje, pozorní diváci si všimnú niekoľko prepojení, ktoré formujú vzťah medzi nimi. 

Osobne si ale myslím, že sa z takto fungujúceho dua dalo vyťažiť omnoho viac (záverečný odkaz na Casablancu našťastie poteší). To by ale výsledný produkt, ktorý je i tak dosýta prepchatý dôležitými scénami, musel mať minimálne tri a pol hodiny, čo nutne problém nie je, avšak do kín sa podobné kolosy dostávajú len málokedy. Koniec koncov, je vidieť, že sa príležitostne strihalo v naozaj zvláštnych momentoch a niektoré scény sú ukončené akoby predčasne. 

Režijne všetko šľape ako švajčiarske hodinky. Hoyte van Hoytema definitívne potvrdzujete svoje kameramanské kvality a servíruje pritom piatu snímku v rade, v ktorej absolútne kraľuje (myslím, že by zasa raz mohol získať minimálne nomináciu na prestížnu sošku). Christopher Nolan umne využíva dostupný rozpočet a ponúka megalomanskú výpravu s množstvom exotických lokácií. Akcii, žiaľ, chýba tvrdší a nekompromisnejší prístup, keďže málokedy obsahuje detaily prestreliek, v ktorých by si milovníci zbraní našli to svoje. 

To samozrejme neplatí pre veľkolepé finále, ktoré je náležite najintenzívnejším bodom filmu a výborne zúročí budovanie konkrétnych postáv, využívanie praktických efektov a zakomponovanie prepleteného scenára. Tak či onak, akčných sekvencií tu nájdete niekoľko a uzriete ich z viacerých uhľov, čo podtrháva šikovnosť scenára, ktorý premýšľa zopár krovov dopredu. Súčasne vďaka tradičnému režisérovmu perfekcionizmu je všetko neuveriteľne fyzické a realistické. Ostatne, ako často filmári využívajú skutočné lietadlo, ktorým zbúrajú polovicu postavenej budovy? Niečo podobné sa naozaj vidí iba vo filmoch od Nolana.   

K tomu všetkému si môžete pripočítať experimentálne poňatý (niektoré pasáže sa dajú pustiť od konca a stále budú znieť rovnako) hudobný podklad od relatívne mladého Ludwiga Göranssona, ktorý v pozícii skladateľa nahrádza skúseného Hansa Zimmera. V mnohom sa snaží majstra svojho remesla imitovať, avšak je cítiť svieži prístup, vďaka čomu hudobná kulisa pôsobí moderne, dravo a mimoriadne dunivo. Akurát sa pripravte na to, že steny kinosál pod náporom kvalitného zvuku naozaj burácajú. Je tým pádom možné, že vás rozbolí hlava, nakoľko je snímka možno až nepríjemne nahlas, čo na jednej strane ešte väčšmi dopomáha intenzívnosti zážitku, ale zákonite môže vyvolať neželané vedľajšie účinky.  

Postava Roberta Pattinsona sa v jednej scéne pýta hlavného protagonistu, či ho už bolí z toľkých informácií hlava. Paradoxne, približne tak sa bude cítiť divák, ktorý po prvýkrát pozerá špionážny Tenet. Christopher Nolan vie bezproblémovo vyprodukovať zaujímavú myšlienku, pričom tú v tomto prípade fantasticky skĺbil s old school žánrom o agentoch a tajných organizáciách. Aj z relatívne striedmych akčných scén vďaka Göranssonovej hudbe a sebaistej réžii vytrieska maximum, dokonca ani absencia hlbšej psychológie (na druhé pozretie potešia menšie detaily, ktoré predsa len mierne budujú vzťah medzi ústrednými hrdinami) neprekáža tak veľmi ako v prípade jeho minulého veľkofilmu Dunkirk. 

Fotogaléria Tenet (2020)Zobraziť fotogalériu »

Problém ale tkvie v tom, že Nolanovi do toho pravdepodobne nik nevstupuje a tým pádom má vlastne voľnú ruku, čo tentokrát pôsobí kontraproduktívne. Odhliadnuc od toho, že pri bežnom pozeraní v kine len ťažko vypichnete nelogické detaily mechanizmov predstaveného sveta, scenár má na moje prekvapenie až príliš veľa hluchých miest a nezodpovedaných otázok. Na početné otázniky buď nepozná odpoveď ani sám Nolan, prípadne sa do finálneho strihu už nezmestili, avšak vzhľadom na ich podstatu sa prikláňam skôr k prvému variantu. 

I napriek mierne krívajúcemu scenáru si Tenet užijete. Nie bezvýhradne ako niektoré staršie “nolanovky“, no stále možno hovoriť o audiovizuálne brilantnom diele s naozaj dych vyrážajúcou zvukovou kulisou, pričom dianie náramne dobre graduje. Akurát neočakávajte rýdzo akčný film, ktorý by naplno využil pútavý koncept v rámci žánrovo očakávaných pasáží. Primárne ide o komplexne vystavanú (i keď v základnej premise jednoduchú) špionážnu záležitosť so science fiction lemovaním, kde sa Nolan opiera o praktické efekty a hlboký rozpočet, vďaka ktorému ohuruje neuveriteľnými zábermi a všetkými ďalšími produkčnými kvalitami. O zlý film rozhodne nejde, práve naopak. Vo filmografii iného režiséra a scenáristu by Tenet naozaj vynikal, no s prihliadnutím na predošlú tvorbu Christophera Nolana možno hovoriť o menšom sklamaní, ktoré ale stále pôsobí ako nadštandard bežnej blockbusterovej tvorby. 

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Continental Film

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...