Fontána (The Fountain)
Darren Aronofsky sa rozhodol natočiť film o láske, smrteľnosti a hľadaní elixíru večného života, v ktorom mali pôvodne dominovať mená Brad Pitt a Cate Blanchett. Účasť oboch hviezd sa zapáčila i šéfom Warneru, a tak Aronofskemu odklepli rozpočet vo výške 70 miliónov dolárov, i napriek tomu, že film vybočoval ďaleko za hranice hollywoodskej science fiction. Lenže Cate Blanchett otehotnela a dva týždne pred prvou klapkou odstúpil i Pitt. Vraj kvôli nezhodám ohľadom scenára, ale zlé jazyky tvrdia, že ho presvedčil tučný honorár za stvárnenie Achilla v Petersenovej Tróji. Aronofsky automaticky s hviezdami stratil i peniaze a Fontána bola odstavená. Režisér upadol do hlbokej depresie, vyparil sa do Číny a premýšľal ako opäť priviesť projekt k životu. Uvedomil si, že vo svojej podstate je nezávislým režisérom a dokáže točiť lacné filmy. Upravil teda scenár, zavolal Hughovi Jackmanovi a ponúkol mu hlavnú rolu. Jackman súhlasil a bol to práve on, kto prišiel s nápadom, aby sa jeho filmovou partnerkou stala režisérova manželka - Rachel Weisz. Aronofsky mal dve nové hviezdy, nový (lacnejší) scenár a hlavne životné odhodlanie znovu ho presadiť u Warneru. Podarilo sa, s viac než o polovicu menším rozpočtom sa mohlo začať točiť.
Film sa začína v temnom stredoveku, kedy Španieli kolonizovali Ameriku. Niekde v guatemalskom pralese narazíme na hŕstku hispánskych dobyvateľov, ktorých sem vyslala samotná kráľovná, aby našli bájny strom života a zachránili tak Španielsko pred stále silnejúcou inkvizíciou. Zrazu sa však prenesieme do vzdialenej budúcnosti, kde sa potichu vesmírom plavia muž a umierajúci strom. A napokon sa o slovo prihlási i súčasnosť, ktorá divákovi predstaví doktora Toma Crea a jeho životnú lásku - umierajúcu Izzi. Zúfalý lekár bojuje s časom a snaží sa objaviť liek na manželkinu chorobu, zatiaľ čo Izzi sa pomaly zmieruje so svojim osudom a želá si, aby mohla stráviť svoje posledné dni v Tomovej spoločnosti. Ten je však príliš posadnutý jej záchranou a cestu späť do reality mu ukáže až Izzina práca s veľavravným názvom – Fontána.
Nekonečný vesmír bol v rámci šetrenia nahradený chemickými reakciami podmorských mikroorganizmov, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo pozitívne, pretože zhasínanie a rozsvecovanie hviezd, takto dostáva akýsi živý rozmer a na plátne pôsobí priamo hypnoticky. Tesný rozpočet sa podpísal i na tvare a forme kozmickej lode, v ktorej žltavým vesmírom putuje vzácna drevina a jej oddaný sprievodca, ide o veľkú priehľadnú bublinu. O milióny odľahčené triky a štúdiové substitúcie exotických lokácií pôsobia natoľko farebne a plasticky až človeka napadne, či by vôbec podobnú prácu dokázali odviesť počítačové efekty.
Herci sú úžasní. Emócie z plátna útočia priamo a bezohľadne zatieňujú zaujímavé zlatavo ponuré obrazy, do ktorých je film štylizovaný. Príbeh umierajúcej manželky sme videli snáď sto krát, ale tentoraz ide o skutočne jedinečnú predlohu, originálne a emocionálne prerozprávanie. To je môj názor. Filmoví kritici i diváci sa v prípade Fontány rozdelili na dva tábory – jedni ju považujú za začiatok novej (hĺbavej) éry sci-fi, iní za neprehľadné filozofovanie nad zrejmými vecami.
Celý film sa točí okolo smrti. Nehovorí o nej však ako o zlom a nechcenom konci, naopak, prostredníctvom Izzi nám predstaví umieranie ako oslobodzujúcu a prirodzenú súčasť života. Tom neskôr pochopí, že kniha, ktorú mu darovala, je kľúčom k jej vyrovnanosti a statočnosti. Tajomstvo nesmrteľnosti sa neskrýva v rastlinách ani modernej medicíne, ale niekde v našom vnútri. Buďme teda odvážni aj my a nebojme sa netradičnej a krásnej odysei, ktorú nám Aronofsky naservíroval. Kto vie? Možno je to všetko naozaj iba o láske...
