Neznáma (La Sconosciuta)
Giuseppe Tornatore je jednou z vedúcich osobností súčasného európskej kinematografie. Každý jeho nový film je klenotom do európskej pokladnice filmov, ktorú obohatil o vynikajúce a citlivo natočené Kino Raj, či o jemne pikantnú a zároveň božsky nádhernú Malenu. Európsky filmový mág prichádza po šiestich rokoch s mierne temným thrillerom o ukrajinskej dievčine žijúcej v Taliansku. Neznáma prichádza do kín, a my sa s ňou môžeme pokojne zoznámiť, i keď to zoznamovanie občas šokuje, občas zabolí a občas donúti premýšľať o základných ľudských hodnotách.
Hlavnou hrdinkou je síce navonok plachá, no vnútorne veľmi silná Irena. Krvopotne sa snaží dostať k nejakej práci, ktorá by ju posunula ďalej. Dostáva sa do bohatej rodiny, v ktorej vykonáva funkciu domácej pani. Udalosti však naberajú nekontrolovaný spád a prichádza jedna rana za druhou.
Tornatore vynikajúco zužitkoval fakt, že o protagonistke nevieme nič podstatné, a tak nás necháva hádať, prečo robí Irena to, čo práve robí. Zorientovať sa v príbehu je trochu ťažké, keďže nás zamestnávajú aj neurčité flashbacky odkazujúce na Ireninu minulosť. Sú plné násilia a subjektívnych spomienok Dodávajú filmu energiu, ktorá z neho beztak vyžaruje na každom kroku a je len na divákovi, ako sa s touto dejovou skladačkou vyrovná. Pri flashbackoch použili tvorcovia rôzne filtre, ktoré im dodávajú na atraktivite, a zároveň nám oznamujú, že nepatria do pomerne tmavej a zdegenerovanej súčasnosti. Samozrejme, ako to v správnom thrilleri býva, minulosť sa postupne stáva čoraz naturalistickejšou a určenou len pre silné žalúdky (násilie na ženách). Neustálu úzkosť podčiarkuje i vynikajúci soundtrack, ktorý ma na svedomí legendárny Ennio Morricone. Do pamäti sa vám vryjú najmä sláčiky a ich občasné kvílenie, ktoré znepokojí každé zdravé ucho.
Ak bolo Kino Raj (1988 – Oscar za najlepší cudzojazyčný film) výpoveďou o istej epoche, v ktorej bolo kino priestorom na všeľudové stretnutia a všeobecnú zábavu, a Malena, ktorá žila v kontraste s dobou draho platila za činy, ktoré sa považovali za nemorálne, bola výpoveďou o postavení krásnej ženy v ťažkých časoch, možno povedať, že Neznáma je výpoveďou o žene v dnešnom svete plnom neduhov a nepredstaviteľných zločinov.
Irena sa snaží k niečomu dopátrať, zároveň trpí pálčivými spomienkami, ktoré na ňu vykúkajú spoza každého rohu naoko rozprávkových talianskych ulíc. Hutné thrillerové pozadie príbehu je miestami naštrbené akýmsi sentimentálnym tónom vzťahu hlavnej hrdinky a dcéry Valerie Adacherovej. Mladučká Tea, ktorú Irena opatruje, trpí neobyčajnou chorobou. Tá jej zabraňuje brániť sa pri pádoch, a tak chodí domov stále doudieraná. Irena sa práve skrz svoje nie príliš vrúcne spomienky snaží Teu vyliečiť, a to za každých okolností. Sentiment, ktorý z tohto konfliktu vyplýva, je pre obe postavy kľúčový a de facto zohráva rolu pri ich vzájomnom zbližovaní. Vzťah Ireny a Tey má skutočne silný potenciál, ktorý Tornatore forsíruje viac či menej, ale neustále s citom pre ten jediný správny záber, čím vytvára priestor na zaslúžené ovocie v podobe prikovania divákov k sedadlám.
Neznáma je skutočne silný film. Ťažko povedať, čo mu chýba k dokonalosti. Možno viac prehľadnosti a menej tajnostkárstva zo strany režiséra. Tvorcovia si zvolili pomerne náročný postup výstavby príbehu, kde do seba všetko musí zapadnúť na milimeter presne. Zodpovedne prehlasujem, že sa to podarilo, i keď výsledok sa možno spočiatku zdá byť trochu krkolomný. Postupom času sa navyše čoraz viac dostávame do násilníckych extrémov, kde krv strieka na všetky strany (žeby odkaz na Základný inštinkt?) a vážnosť zločinu naberá na obrátkach takým tempom, až mu zrazu nie sme schopní veriť, a miestami ani čeliť. V každom prípade by divák, ktorý sa chystá do kina mal vedieť, že ho nečaká žiadna prechádza ružovou záhradou.
Hercov v podstate nepoznáme, čo je do istej miery plus. Irenu stvárňuje ruská herečka Xenia Rappoport, ktorú zrejme čaká po výkone v Neznámej svetlá budúcnosť. Príležitosť doteraz dostávala najmä v televíznych projektoch, no maličkú rolu získala aj v Anne Kareninovej z roku 1997. Do pozornosti vám dávam i grandiózne slizkého a odporného Michela Placida, ktorého budete v role násilníka nenávidieť, až sa ho začnete občas i báť. Neznáma je skrátka výborný taliansky film. Drsný a sentimentálny zároveň.
