Živelná komička Stella Zázvorková

19.6.2008|Jozef Rigo|
Živelná komička Stella Zázvorková

(14.4.1922, Praha, Československo – 17.5.2005, Praha, Česko)

Stella Zázvorková, česká filmová, divadelná a televízna herečka, jedna z najvýraznejších postáv českého povojnového ženského herectva, prichádza na svet 14.apríla roku 1922 v Prahe v rodine významného českého architekta Jána Zázvorku st.,(bol autorom Pamätníka oslobodenia, pražského Štefánikovho domu či spoluautor pražskej smíchovskej stanice) - jej bratom je Ján Zázvorka ml., významný český filmový architekt /zomrel 1991/. Stella ho milovala, on zas bol na svoju sestru pyšný. Narodili sa vo váženej, zámožnej rodine. Rodičia si vykali. Meno Stella dostala podľa knihy slávneho francúzskeho hviezdára a románopisca Flammariona. Je v nej názov hviezdy Stella a matka sa ním inšpirovala, pretože si myslela, že dcéra bude rovnako krásna ako hlavná hrdinka románu. Matka bola vyhlásená krásavica. Bola v domácnosti, ale tiež navrhovala klobúky. Na deti bola veľmi prísna. Stellin otec bol veľký bohém. Rodina bývala na pražskej Letnej. Stella chodila športovať na letenskú pláň venovala sa krasokorčuľovaniu. Často si ju splietli s chlapcom. O osem rokov starší brat Ján ju musel brať so sebou von. Keď sa mu nepodarilo ju dať niekomu postrážiť, bral ju so sebou do kina.

Stella sa na javisku ocitla prvýkrát ako 4 ročná. Jej teta bola ochotníčka a potrebovala do jednej hry dieťa, ktoré na scéne uškrtí. Tento zážitok z detstva ju neskôr nijak neodradil od zámeru dať sa k divadlu. Hlásila sa na konzervatórium, ale neuspela.
Stella vyštudovala francúzske lýceum, ktoré nedokončila a veľmi dobre ovládala sedem cudzích jazykov, ale dokázala aj deväť. Pôvodne chcela využiť jazykových znalostí a ísť pracovať na ministerstvo zahraničia.
Potom sa, ale bez vedomia rodičov dala k divadlu.V rokoch 1939 – 1940 chodila do hereckej školy E. F. Buriana. Neskôr, keď bol Burian zatknutý Nemcami a odvlečený do koncentračního tábora, hrala v detskom štúdiu Míly Mellanovej. A tiež v legendárnom Větrníku, poznala tam svojich budúcich kolegov, ale aj svojho budúceho manžela Miloša Kopeckého. Po skončení vojny absolvovala na pražskom konzervatóriu. Neskôr sa dostala do Divadla satiry, to Jan Werich premenoval na Divadlo ABC. Tu sa Stella stretla so samotným Janom Werichom a niekoľko rokov s ním pracovala a vystupovala (neskôr aj v televíznych filmoch). Na toto obdobie mala Stella pekné spomienky. Od roku 1962 až do roku 1990 bola členkou Mestských divadiel pražských. V divadle stelesnila cez päťdesiat veľmi pekných úloh. Divadlo, film aj diváci pre ňu boli to najdôležitejšie a najcennejšie. Vyskúšala rôzne divadelné žánre včetne pantomímy a tanca.
Čo sa týka divadla, Stella Zázvorková stvárňovala už od začiatku svojej divadelnej kariéry úlohy energických žien /hostinské, domovníčky, niekedy aj úderníčky a pod./, pôsobila pritom prevažne v komediálnom repertoári. Jej úlohy, nech sú spočiatku často iba epizódnymi rolami, dávajú predstaveniam osobitý ráz, komediálny talent Zázvorkovej je neprehľadnuteľný.
Z významných úloh Stelly Zázvorkovej na divadelných doskách vymenujme napr. rolu Tekly v Ženitbe od N. V. Gogoľa, Elizabeth v Ťažkej Barbore od Wericha a Voskovca či Mastílková vo Fidlovačke od J.K.Tyla. Najmä v 50. a 60.rokoch Stella Zázvorková slávila veľké úspechy ako estrádna umelkyňa /zájazdové estrády boli v tej dobe veľmi obľúbenou formou zábavy/. "Miluju smích, toužím ho slyšet z publika, jedná se o určitou formu narkotika. To je můj balzám, elixír mládí." to bolo vlastné motto Stelly Zázvorkovej.

Na svojom konte mala Stellinka takmer sto filmových úloh /žiadna nová už bohužiaľ do jej filmografie nepribudne/ a rovnaký počet v televízii. Takmer všetky boli komediálne a vo všetkých bola vynikajúca, temperamentná a živelná komička, tak si ju diváci budú už navždy pamäť. Jej prvá úloha bola vo filme Šťastná cesta /1943/, tu sa Stella mihla len pár sekúnd ako predavačka v Bielej labuti.
O desať rokov neskôr dostala druhú, už väčšiu rolu v snímke Hudba z Marsu /1954/ v tomto filme zaujala rolu temperamentnej ženy, ktorá to "poženie až cez Dikobraz".
Stella Zázvorková sa potom stala jednou z najúspešnejších českých filmových herečiek, aj keď len málokedy dostane vo filme príležitosť stvárniť väčšiu rolu - jej role boli zväčša menšieho rozsahu, niekedy doslova epizódnymi, avšak vo všetkých Zázvorková hrala majstrovsky komediálne (na filmovom plátne je jej hlavnou devíziou výrečnosť, stvárňovala prevažne hašterivé a škriepne ženy a jej dramatický talent je rovnako rozvinutý). Peknú rolu dostala vo filme Anjel na horách /1955/ ako Mánička, žena Josefa Kemra. Potom sa objavila v niekoľkých televíznych inscenáciach, v tých hrala napríklad s Janom Werichom: Medveď /1961/, Usporená libra /1963/. Zahrala si aj v seriáli Traja chlapci v chalupe /1962/, rovnakú rolu si zahrala aj v dvoch celovečerných filmoch Traja chlapci v chalupe /1963/ a Traja chlapci na cestách /1973/. Krásnu rolu mala v seriáli Hriešni ľudia mesta pražského /1968/ a tiež v nadväzujúcom filme Partie krásneho Dragúna /1970/. V crazy komédii Zabil som Einsteina, páni /1970/ hrala Wertheimovú, ktorej muža si zahral Stellin bývalý manžel Miloš Kopecký. S ním si zahrala aj vo filme: Zajtra to roztočíme, miláčik…/1976/. Opäť si zahrali manželov, a to  Novákovcov, na stene visela dokonca ich autentická svadobná fotka. Vo voľnom pokračovaní Čo je doma, to sa počíta, páni… /1980/, si už ale manžela Stelly Zázvorkovej zahral Jiří Sovák.
Z ďalších významných filmov, ktoré Stella vytvorila, boli  úžasné crazy komédie: Štyri vraždy stačí, miláčik /1970/, Ako utopiť Dr.Mráčka alebo koniec vodníkov v Čechách /1974/, Chalupári /1975/, Ten sveter si nevyzliekaj /1981/, Což takhle dát si špenát /1977/, Arabela /1980/ a po desiatich rokoch si znovu zahrala rolu matky Arabela sa vracia /1990/.

Stella Zázvorkova (v strede) v kultovom seriáli Arabela (1980)
Stella Zázvorkova (v strede) v kultovom seriáli Arabela (1980) Foto: ČST

Stella rada hrala aj v rozprávkach a to väčšinou rôzne milé babičky. Napríklad ako chůva v rozprávke Šialene smutná princezná /1968/. Nezabudnuteľnú rolu dostala v seriáli Nemocnica na okraji mesta /1977/, kde hrala papuľnatú zeleninárku Dobiášovú. Tú bývalý manžel Miloš Kopecký počastoval urážkou: "Vy krava nebeská!!!"
Ku koncu svojho života dostávala väčšinou roly babičiek a to vo filmoch: Kolja /1996/, Z pekla šťastie /1999/, Pelíšky /1999/, Kytice /2000/, Mach, Šebestová a čarovné slúchadlo /2001/, Babie leto /2001/. Posledný film, ktorý dokončila bol Román pre ženy /2005/.
A ešte týždeň pred smrťou si zahrala vo filme: Hrubeš a Mareš sú kamaráti do ďažďa /2005/. A ako obyčajne v úlohe babičky. V tej dobe už na tom bola so zdravím veľmi zle…

Za svoj život získala mnoho ocenení. Bola napríklad ocenená na Pražskom hrade medailou Za zásluhy. V roku 2000 bola v Národnom divadle ocenená divadelnou Cenou Thálie za celoživotné dielo v oblasti činohry. Túto cenu dostala priamo z rúk bývalej prvej dámy Dagmar Veškrnovej – Havlovej. V roku 2003 získala Čestnú cenu ankety Týtý. K tomu získala tiež dvoch Českých levov: jeden za najlepší ženský výkon v hlavnej úlohe za film Babie leto v roku 2001 a druhý v roku 2005 za dlhoročný umelecký prínos. Pri tomto predávaní to už bohužiaľ bola len stará, chorá, vychudnutá, zle chodiaca a hovoriaca pani, ktorá skoro svoju cenu (Českého leva) ani neuniesla…

Stella Zázvorková vo filme Babie leto (2001), za ktorý dostala Českého leva
Stella Zázvorková vo filme Babie leto (2001), za ktorý dostala Českého leva

Stella mala plno slávnych priateľov, napr.: Miroslav Horníček, Miloš Kopecký, Jiřina Bohdalová, Lubomír Lipský, Vlastimil Brodský, Jiří Sovák, Jan Werich, Vladimír Menšík, a plno, plno ďalších… Žila síce dlhé roky sama, ale je neustále obklopená priateľmi. "Priateľstvo je pre mňa do istej miery asi ten najkrajší vzťah, ktorý môže byť, pretože najmenej ohrozuje ľudskú slobodu." K jej dlhoročným priateľom patrili Jiří Sovák, Miroslav Horníček a Vlastimil Brodský. Je patrične hrdá na to, že patrila k priateľom Jana Wericha. Vždy na Štedrý deň bola u Werichovcov pánska jazda. Raz Werich preniesol pamätnú vetu: "Pozveme tiež tých dvoch chlapov, Adamovú a Zázvorkovú..." Mnoho priateľov nachádzala aj medzi súčasnými mladými hercami. "Považujem skoro za zázrak, že mám priateľov už aj medzi deťmi a niekedy aj vnukmi svojich priateľov z mladosti." pochvaľovala si Stella.

V roku 1946 sa Stella Zázvorková vydala za Miloša Kopeckého. Ich manželstvo im ale veľmi neklapalo a preto sa s ním v roku 1947 rozviedla. Podľa jej slov pretože nič nemali, ani byt, ani peniaze. Z tohto manželstva mala Stella s M. Kopeckým jednu dcéru Janu. Tá mala po svojom otcovi (bol väznený v koncentračnom tábore) veľké depresie. Kvoli tomu chodila Stella čo najskôr z divadla, aby Jana nebola sama doma. Raz sa však zdržala a Jana spáchala doma samovraždu. Jana mala vtedy len 16 rokov a Stella ju sama našla mŕtvu v jej detskej izbe…Našťastie svoj zármutok rýchlo prekonala, taká to bola silná žena. Po tejto tragédii sa už znovu nevydala už ani nemala iné deti. Vždy sa obliekala vkusne a elegantne. Ku koncu života už musela nosiť paličku, dokázala ju nosiť s noblesou ako módny doplnok. Jej babička chovala kone a vďaka tomu, rada za mlada jazdila na koni.

Stella Zázvorková bola tiež vynikajúca a múdra debatérka, kuchárka, autorka mnoho zaujímavých receptov a receptárov a tiež rozhlasová hlásateľka. Na konci svojho života trpela niekoľkými zdravotnými neduhmi. To boli napríklad bolesti kĺbov, hrozila jej aj operácia, tej sa veľmi bála. Na začiatku roku 2005 bola znenazdania hospitalizovaná, kvôli srdečnej arytmii. Zomrela v noci na 18.mája 2005 vo svojom byte v Prahe. Podľa informácií zverejnených v médiach zrejme na infarkt.

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Česká televize

Súvisiace články