Sin City – mesto hriechu (Sin City)

13.12.2005|Lila Ontkaninová|
Sin City – mesto hriechu (Sin City)

Tak a je to tu. Trio Miller, Rodriguez a Tarantino prichádza s filmovým komiksom všetkých čias, absolútne dokonalým pohyblivým komiksom. Film Sin City – mesto hriechu by mal byť tou najlepším filmovým prepisom komiksu, ktorý navždy vytrie zrak večným nespokojencom. Ale stalo sa tak?

Ak ste doteraz neboli spokojní s filmovými adaptáciami známych aj menej známych komiksov, s ktorými sa doslova pretrhlo v posledných rokoch vrece, je čas zhliadnuť Sin City. Oproti Supermanovi, Spidermanovi, Batmanovi, Hulkovi, Bladeovi či Lige výnimočných má niečo, čo tu ešte doteraz nebolo. Režisér Robert Rodriguez si zaumienil previesť pravé komixové spracovanie na filmové plátna a to sa mu podarilo na stodvadsať percent. Zvolil si k tomu naozaj veľmi netradičnú formu, ktorou posunul možnosti vo filmovej tvorbe o niečo dopredu. Film vznikol podľa komiksu Franka Millera, ktorý používa len dve farby, čiernu a bielu a prekypuje hutnou atmosférou noir. Presne toto prevedenie dostal Rodriguez na plátna kín. Aj filmové Sin City je čiernobiele, s občasnými farebnými zásahmi, presne podľa „okienok“ z komiksovej predlohy. Fanúškovia komiksu museli byť touto dokonalosťou zobrazenia unesení. Každý záber je ako okienko komiksu, na fotografiách to pôsobí podobne. Stačí už len dopísať bubliny.. Na výsledku sa výrazne podpísal samotný Miller, ktorý odborným okom dohliadal nad výrobou filmu. Hovorí sa, že jediným scenárom filmu bol samotný komiks.

Väčšina komiksových adaptácii bola poňatá ako film, ktorý viac alebo menej bazíruje na svojej predlohe. Aj divákovi, ktorý nikdy nedržal predlohu bolo z celkového poňatia filmu jasné o čo vo filme ide. Sin City je v tomto ohľade iné. Rodriguez povýšil formu a samotný komiks nad film, na ktorý tak trochu pozabudol. V tomto boji Sin City ako film mierne prehráva. Papierový komiks umožňuje čitateľovi, aby sa s ním vyhral, zvolil si vlastné tempo, pozastavil sa nad detailom, prípadne sa vrátil späť.. Filmový komiks to divákovi neumožňuje. Ženie sa dopredu bez ohľadu na pocity diváka. Navyše postavy vedú vnútorný monológ tzv. voiceover, pretože v papierovom komikse sa citové prežívanie postavy inak zachytiť nedá. Namiesto toho, aby postavy konali a tým vyjadrovali svoje pocity, ako je to vo filme bežné, postavy sa vykecávajú. Dochádza k treniu, ktoré spôsobuje pokles pozornosti diváka (inými slovami nuda) a kolísanie tempa.

Film je vyskladaný z troch poviedok. Pred titulkami začína krátka poviedka Zákazník ma vždy pravdu s výborným Joshom Harnettom. Po ňom sa na scénu dostáva Bruce Willis v poviedke Ten žltý bastard (That Yellow Bastard) ako posledný neskorumpovaný detektív Hartigen, ktorý sa zúfalo snaží bojovať proti zlu. Tento nástup pretne druhá poviedka Drsné zbohom (The Hard Goodbye). Ide o príbeh odpadlíka Marva, ktorý zakúsi radosť a zamiluje sa do prostitútky Goldie (Jamie King). V okamihu, keď sa zobudí vedľa mŕtvej lásky, začína príbeh naberať na obrátkach. Marv sa nekompromisne mstí na všetkých, ktorí ublížili jeho víle. V postave Marva sa predstaví dokonale znetvorený Mickey Rourke. Je obrovský a silný, presne taký ako jeho kreslený náprotivok. V tretej poviedke Veľká tučná zabíjačka (The Big Fat Kill) sa dostávame do „starého mesta“ Basin City, kde sa Dwight (Clive Owen) snaží zamaskovať vraždu skorumpovaného policajta (Benicio Del Toro) kvôli dievčaťu Gail (Rosario Dawson). Na konci sa opäť vracia na scénu detektív Hartigen, ktorý sa nevzdáva.

Rodriguez mal šťastnú ruku pri obsadení hlavných postáv. Dôchodca Hartigan v podaní Brucea Willisa nesklamal, rovnako vynikajúci je Mickey Rourke, ktorý sa vrátil na filmové plátno v skvelej forme. Svojim výkonom všetkých zatieňuje. Elijah Wood ako kanibal Kevin neprehovorí ani slovo, no výraz jeho kamennej tváre a oči pod okuliarami dokonale vystihujú výraz zvráteného psychopata. Clive Owen ako Dwight sa asi najviac podobá bežným hrdinom a oplzlý policajt alias Benicio Del Toro, ktorého scénu režíroval sám veľký Tarantino (jeho rukopis je neprehliadnuteľný). Slabším želiezkom je ženské obsadenie, z ktorých najsilnejšími sú výkony Brittany Murphy ako servírka Shellie a prekvapivo Devon Aoki, ktorá si zahrala mlčanlivú Miho. Za zmienku stojí aj drobná úloha Becky v podaní mladej Alexis Bledel, u nás známej zo seriálu Gilmorové dievčatá. Najväčším sklamaním je postava Nancy Calahannovej, kde sa predstavila hollywoodska sexica Jessica Alba, ktorej herectvo je drevené a každá replika je pre ňu trápením. Jediné čo dokáže predviesť je tanec pri tyči.

Neviem si ale predstaviť, ako pôsobí film na diváka, ktorý sa s predlohou nikdy nestretol alebo mu žáner komiks nič nehovorí. Ale ani komiksový maniak zrejme nebude výsostne spokojný. Sin City – mesto hriechu sa stáva akýmsi experimentom, ktorý mal dokázať, čo sa stane, ak sa do filmovej podoby prepíše od bodky do bodky komiksová predloha (scény, postavy, pozadie, atmosféra, dialógy, monológy..). Výsledkom nie je zadosťučinením žiadnej strany. Sin City sa tak nestáva dokonalou filmovou adaptáciou komiksu, ale iba jeho doslovným prepisom bez filmového jadra. Patrí však k pozoruhodným dielam, ktoré stoja za videnie, a nielen preto, že Rodriguez sa chystá natočiť dvojku, kde spracuje Dámu, pre ktorú sa zabíja.

Sin City:
USA, 2005
Réžia: Robert Rodriguez, Frank Miller
Scenár: Frank Miller, Robert Rodriguez
Hudba: Robert Rodriguez
Kamera: Robert Rodriguez
Strih: Robert Rodriguez
Hrajú: Benicio Del Toro (Jack Rafferty), Brittany Murphy (Shellie), Bruce Willis (Hartigan), Carla Gugino (Lucille), Clive Owen (Dwight), Elijah Wood (Kevin), Jaime King (Goldie/Wendy), Jessica Alba (Nancy Callahan), Josh Hartnett (predavač), Mickey Rourke (Marv), Michael Madsen (Bob), Michael Clarke Duncan (Manute), Nick Stahl (Junior/Žlutej parchant), Rosario Dawson (Gail), Devon Aoki (Miho), Alexis Bledel (Becky)

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania

Odporúčané články

Bojovník

Bojovník

Enfant terrible spomedzi hollywoodskych producentov Harvey Weinstein už mesiace robí všetko pre to, aby pritiahol pozornosť na výnimočný...
X-Men Origins: Wolverine

X-Men Origins: Wolverine

Aj keď sa u ľudí neobjavil čo i len najmenší náznak mutácie vo filmovom svete to nie je také nemožné. Stačí na to len dych berúci...