Bourvil, herec s neobvyklým pseudonymom

19.12.2005|Jozef Rigo|
Bourvil, herec s neobvyklým pseudonymom

Viac ako 35 rokov po jeho smrti je Bourvil stále „neznesiteľne“ populárnym zábavačom vo Francúzsku. Jeho komické filmy sú zachovávané pre budúce pokolenia a početné nahrávky jeho pesničiek a monológov budú tiež slúžiť pre  radosť ďalším generáciám. Tento multitalentovaný, prirodzený individualista je obdivuhodný aj pre jeho úžasnú humanitárnosť a skromnosť. Bol požehnaný  prirodzenou eleganciou pre komédiu. Vlastným menom sa volal André Zacharie Raimbourg, francúzsky divadelný a filmový herec.Pôvodným povolaním bol pekár. V rodnom mestečku si založil kapelu (hral na harmonike, mandolíne a rohu) začal vystupovať ako komik a kabaretiér so svojimi vlastnými skečmi a pesničkami. Mal pracovať na gazdovstve rodičov, vybral si však menej istú hereckú dráhu. Počas 2.svetovej vojny dobrovoľne vstúpil do armády ako trubač. Niekoľko rokov zbieral skúsenosti na provinčných scénách a music halloch, potom začal účinkovať v rozhlase a jeho obľuba rástla. Jeho veľkým vzorom bol známy komik a spevák Fernandel, ako začiatočník si po ňom vymyslel prvý pseudonym  A n d r é l. Bol od roku 1943 ženatý s Jeane Lefriqueovou, ktorej zostal verný a oddaný až do smrti. Narodili sa im dve deti. O jeho súkromnom živote sa vraj veľmi nehovorilo a preto o ňom nie sú dostatočné zmienky.

Keď bol ešte malý, zahynul jeho otec v I. svetovej vojne a on strávil celé detstvo v dedine Bourville. Podľa otca a svojho vzoru Fernandela si zmenil meno na Bourvil. V roku 1944 bol Bourvil angažovaný u Michela Fortina a nahral komédiu Paulin a vytvoril postavu naivného roľníka. Agent Tina Rossiho, Pierre-Louis Guérin, angažoval Bourvila na týždenný kontrakt v nejakom nočnom klube, ale on bol tak úspešný, že kontrakt predĺžili na roky. Od roku 1946 Bourvil dosiahol slávu a jeho meno bolo známe po celom Francúzsku. V tomto roku nahral prvých 78 nahrávok s Pathé,  monológy a songy. Neskôr do nich zaraďoval také hity ako sú : „Timichiné la pou pou”, “Houpetta la bella” a “Les crayons”. Vystupoval so svojím songom v jeho prvom filme režiséra Jeana Drévilla La Ferme du pendu /1945/. Prvé Bourvilove filmy boli jednoduchého rozsahu charakterových úloh v predstaveniach v music halloch, ktoré mu ponúkali malú šancu na budovanie a prestíž herca.

Bourvilova tvár s veľkým nosom sa na plátne začala objavovať hneď po 2. svetovej vojne a zakrátko sa stal jedným z najobľúbenejších komikov 20.storočia, aj keď pred kamerou príležitostne dostával aj dramatické úlohy. Prvý skutočný film, ktorý ukázal široký záber jeho komiky, bol „Naprieč Parížom“ /„La traversée de Paris“ 1956) s Jeanom Gabinom a Louisom de Funésom pod vedením režiséra Claude Autant-Lara, s ktorým v neskoršej dobe vytvoril niekoľkokrát nezabudnuteľnú dvojicu, kedy hrával často naivné až tupé postavy, ktoré boli postavené ako protiklad aktívnych úloh Louisa de Funésa. Najväčší úspech dosiahol príchodom známeho režiséra Gérarda Ouryho! Nasledujúceho roku sa Bourvil a Louis de Funés s ním spojili a vznikla veselohra „Smoliar“ /“Le Corniaud“ 1965/ jeho dosiaľ divácky najúspešnejší film. Vo filme šikovný gangster de Funés obalamutí naivného Bourvila a presvedčí ho, aby odviezol biely cadillac naložený zlatom, diamantami a drogami z Neapolu do Marseille. Výsledok je obrovský žart, pretože nevinný Bourvil zmarí Funésove plány každým  svojím krokom, ktorý podnikne. O rok neskôr sa Bourvil a de Funés opäť stretli vo filme „Veľký flám“ Gérarda Ouryho /“La Grande Vadrouille“ 1966/. Netušili ešte, že sa tento film stane na 28 rokov najúspešnejším filmom, ktorý kedy vo Francúzsku vznikol. Príbeh začína úžasnou  fotografiou Paríža. Objeví sa lietadlo s anglickou posádkou, která mieri domov z bombardovania nemcami okupovaného územia. Lietadlo je však zostrelené a posádka sa s padákmi znesie do okupovaného Paríža. Jeden vojak pristane na budove, ktorú práve natiera Bourvil. Druhý sa ocitne na parížskej Opere, kde pôsobí  Funés ako dirigent. Rýchlo vychádza najavo, že sa nejedná o ďalšiu vojnovú drámu. Žiadna dráma to totiž nie je, je to bláznivá komédia, v ktorej sa dvaja smoliari z civilu stanú hrdinami odboja.
Bourvilove a Funésove filmy boli svojho času bezkonkurenčnými trhákmi a je neuveriteľné napríklad, že v Spojených štátoch tieto filmy nikdy neboli uvedené. Dokonca aj "Velký flám", kde bola veľká časť dialógov v angličtine, bol vraj na americký vkus príliš francúzsky, príliš európsky.

Bourvil stvárňoval komediálne i vážne, charakterné úlohy: „Traja mušketieri“, Zelená kobyla“, „Zrkadlo má dve strany“, „Hrbáč“ /“The King´s Avenger“ 1960/, „Všetko zlato sveta“, „Kapitán /“Captain Blood“ 1960/, „Najdlhší deň“ /“The Longest Day“ 1962/,“Cuisine au beurre“ (1963), „Les Grandes gueules“ /1966/, „Radosti veľkomesta“ /„Monte Carlo or Bust“ 1969/, L´Arbre de Noël“ /1969/, „Veľký šéf“ /“The Brain“ 1969/ s Jean Paulom Belmondom, „Osudový kruh“ /“Le Cercle rouge“ 1970/, „Le Mur de l´Atlantique“ /1970/, „La comédie humaine – Louis de Funés“ 2003 – fotoreportáž.

Nezabudnuteľná je tiež jeho úloha hénardiera vo filmovej adaptácii „Bedárov“ /“Les misérables“ 1958/. Jeho úplne posledný film „Le Mur de l´Atlantique“ /1970/ zas pod vedením Gérarda Ouryho  nestihli nakrútiť, náhle skonal a musel ho nahradiť Yves Montand.

Zomrel po neúspešnom boji s kahlerovým syndrómom (napadá kostnú dreň) vo veku 53 rokov 25.septembra 1970 v Paríži a bol pochovaný v Mountainville (Yvelines).

Zdroj:  MovieMania Foto © Youtube reprofoto

Odporúčané články

Ivan Mistrík - talentovaný romantik

Ivan Mistrík - talentovaný romantik

(15. 10. 1935, Bratislava, Československo – 8. 6. 1982, Bratislava, Československo) Na prvý pohľad mal všetko. Bol miláčikom divákov,...