Večný Samuraj Toshiro Mifune

3.1.2006|Stano Hudák|
Večný Samuraj Toshiro Mifune

Toshiro Mifune – svojho času najslávnejší japonský herec a predstaviteľ divokých a dynamických postáv so zlovestným výrazom a veľkou charizmou, vynikal hlavne v akčných úlohách, ale tiež sa dokázal hlboko ponoriť do vnútra postavy v dôvtipných a zložitých dramatických rolách. Hoci bol priemerne vysokej postavy, plný sily, života - kvôli svojej intenzívnej zastrašujúcej prítomnosti na filmovom plátne ako predstaviteľ ostrých chlapíkov a vojnových veteránov budil v divákoch dojem, že je vyšší než v skutočnosti.

Narodil sa 1. apríla 1920 pod čínskym menom ako Sanchuan Minlang v Čínskej provincii pod japonskou správou – v Mandžusku, v čínskej rodine japonského pôvodu. Po ukončení strednej školy nejaký čas Toshiro Mifune pracoval vo fotografickom ateliéri svojho otca, ktorý ho vyučil svojmu povolaniu. V dôsledku II. Svetovej vojny v súvislosti s vládnym nariadením, ktoré sa týkalo všetkých Japoncov bol Toshiro Mifune s rodičmi neskôr presídlený do Japonska, kde sa tak na jeho pôde prvýkrát ocitol až vo veku 21. rokov, aby maturoval na Port Arthur High School. Celú vojnu slúžil v japonskej armáde na frontoch v Mandžusku a Tichomorí na palube bombardérov ako letecký fotograf – prieskumník.

Po návrate domov, kde neostal nikto z jeho rodiny nažive, pracoval ako letecký fotograf v Šanghaji a v roku 1946 bol prijatý do hereckého súboru filmovej spoločnosti Toho.


Mladý Toshiro Mifune (Foto: www.mifuneproductions.co.jp)

Vo svete filmu debutoval malou rolou v roku 1947. No za dôkladnú hereckú prípravu a medzinárodný úspech ale vďačí Tohsiro Mifune dnes už svetoznámemu kultovému japonskému režisérovi Akirovi Kurosawovi, pod ktorého vedením od r. 1948 vytvoril celkovo v 16 Kurosawovych filmoch rozsiahlu plejádu rôznorodých hrdinov z minulosti a súčasnosti. Duo Kurosawa – Mifune patrilo od 50. rokov medzi najviac úspešné prominentné umelecké spojenie v celom Japonskom filme a Mifune bol zasa svojho času najslávnejší japonsky herec na svete. Mifune vo filme vytváral postavy hrdinov z ktorých mnohí vládnu silou duchovnou i telesnou, niektorí zas naopak podliehajú vlastným vášňam a slabostiam, prepadajú zúfalstvu a zakúšajú pocity strachu: ako napríklad postava tuberkulózou nakazeného gangstra Macunagiho v príbehu o predmestskom lekárovi z povojnového Japonska: Opitý anjel ( Yoidore tenshi, 1948 ) - r. A. Kurosawa, alebo šľachetný a hrdý lupič Tadžomaru V prvom medzinárodne úspešnom filme Akira Kurosawu - v dráme podľa poviedok Rjúnosuke Akutagawu: Rašomon ( Rashomon, 1950 ) kde príbeh sa odohráva v stredovekom Japonsku. Pod strechou polorozpadnutej brány Démonov (Rašó-mon) sa stretávajú traja muži: mních, drevorubač a pocestný. Prvý dvaja sa vracajú zo súdu nad banditom Tadžomarom ( Toshiro Mifune ). Postupne sa dozvedáme, že v lese bola zneuctená žena a zavraždený jej manžel. Tento ohavný zločin je opisovaný zo štyroch rôznych uhlov pohľadu štyrmi rôznymi ľuďmi, aby sme napokon zistili, že každý z nich klame a rozprávanie si prikrášľuje tak, aby sám vyzeral v lepšom svetle. Preto drevorubačova výpoveď - ako nezainteresovaného pozorovateľa - vyznieva najvierohodnejšie. Nie je to však pravda. Odniesol si z miesta činu drahú, perlami vykladanú dýku a pred súdom nevypovedal, lebo sa nechcel dať do toho zatiahnuť. Mních je z celého diania natoľko znechutený, že začína strácať vieru v ľudí.

Rašómon je prvý japonský film, ktorý získal medzinárodnú cenu – Zlatého leva na MFF v Benátkach 1951. Je považovaný za prelomový film v dejinách japonskej kinematografie.

Toshiro Mifune si s úspechom zahral aj vo filmoch nakrútených podľa predlohy najznámejších svetových dramatikov, či v psychologických drámach, kde stvárnenie postáv si vyžaduje hlbšie herecké majstrovstvo – ako napríklad jeho úlohy prekliateho samuraja Wašizu v Shakespearovej dráme Krvavý trón ( Kumonosu jo, 1957 ) - réžia Akira Kurosawa, kupca Denkiči Akamu vo filmovej adaptácii Dostojevského románu Idiot ( Hakuchi, 1950 ) ( r. A. Kurosawa), no tiež aj náročné úlohy vo vážnych psychologických filmoch – ako napr. postava úradníka Koiči Nišiho, ktorý pomstí smrť svojho otca, v kritickej dráme o korupcii v podnikateľských kruhoch Zlý chlap spí dobre ( Warui yatsu hodo yoku nemuru, 1960 )  (r. A. Kurosawa), alebo drobného priemyselníka Kiči Nakadžimu, posadnutému strachom pred atómovou bombou v dráme Záznamy živej bytosti ( Ikimono no kiroku, 1955 ) (r. A. Kurosawa), či riaditeľa veľkej továrne na obuv Kingo Gondu k kriminálnej dráme Nebo a peklo ( Tengoku to jigoku, 1963 ) (r. A. Kurosawa).

Najpočetnejšiu skupinu v galérii postáv, ktoré Toshiro Mifune vytvoril však predstavujú udatní samurajovia, brániaci svoju česť a spravodlivosť navzdory nepriazni osudu a spoločenským konvenciám. Pri všetkej statočnosti a šľachetnosti však často vedome porušujú samurajske zákony, dokonca nimi pohrdajú a odmietajú sa podriadiť mocenskej zvôli svojich nadriadených.

Za všetky stačí spomenúť dnes už kultový film Akira Kurosawu: Sedem samurajov ( Shichinin no samurai, 1954 ) - dráma zo samurajskej línie Kurosawových filmov. V 16. storočí v čase poznamenanom chorobami, suchom a občianskou vojnou sú sedliaci po celej zemi terorizovaní banditami. Muži v jednej z plienených dedín sa dozvedia, že ich vyrabujú opäť na jeseň, keď dozrie úroda jačmeňa. Sedliaci sa rozhodnú brániť. Na to však ich sily nestačia a musia si najať na ochranu samurajov. Je to však takmer neriešiteľná úloha, pretože svojim ochrancom môžu poskytnúť len stravu a nocľah. A tak začínajú hľadať chudobných, ale bojovných roninov - samurajov bez pána. Ide o viac než 3 hodinový majstrovsky nakrútený film o vzájomnej nedôvere a zbližovaní sa samurajov a sedliakov. Najlepšie tento vzťah vystihuje mladý Kikučio – samuraj-učeň ( Toshiro Mifune ) ktorý je sám synom sedliaka. Považuje sedliakov za pracujúcu, nečestnú, nedôveryhodnú zver. Podľa neho sú zbabelí, krutí, držgroši, hlúpi a vraždiaci. Ale kto ich takými urobil? Samuraji. „Kedykoľvek bojujete, pálite dediny, ničíte obilie, beriete jedlo, znásilňujete ženy, zotročujete mužov, zabíjate tých, ktorí odporujú.“ Charakter každého so siedmych samurajov je vyobrazený veľmi plasticky. Osobný príbeh každého z nich totiž scenáristi vytvorili ešte pred samotným scenárom, a tak doň už vlastne vstupovali „živé“ postavy. Takeši Šimura (Kambei) zahral ústrednú postavu diela s veľkou jemnosťou a eleganciou. Akcia netvorí podstatu filmu. Kurosawa sa zaobišiel bez špeciálnych efektov, výbuchov a potokov krvi i bez pridlhých šermiarskych súbojov a lacných vtipov. Bez víťazného potľapkávania, či triumfálnych póz. Táto epická óda na samurajov-roninov, ktorí bez cieľa blúdia krajinou, hľadajúc zvyšky svojej slávy, ani pri svojej dĺžke nenudí a každá scéna má svoj zmysel.

Kurosawa v tomto filme vytvára niekoľko známych filmovacích techník. Na lepšie zobrazenie akčných scén využíva kameru (multi-cum), strih, či spomalený záber. Všetky techniky je možné odvtedy vidieť v mnohých filmoch. K zaujímavostiam z natáčania patrí i to, že Seidži Mijaguči, ktorý hral mlčanlivého samuraja Kjuza a pôsobil ako najlepší šermiar, sa pred týmto filmom nikdy nedotkol meča. Film získal v roku 1954 Strieborného leva na MFF v Benátkach. V roku 1960 natočil americký režisér John Sturges remake filmu pod názvom "Sedem statočných" ( The Magnificient Seven, 1960 ). Táto americká verzia sa radí medzi najúspešnejšie westerny všetkých čias.   

Samurajovia v podaní Toshiro Mifuna bojovať dokážu nielen obratnosťou tela a meča, ale tiež rozvahou a prefíkanosťou, ako o tom svedčí okrem iného jeho úloha potulného bezmenného samuraja  s prezývkou Sandžuro (Muž), za ktorého stvárnenie v dobrodružnej dráme Telesná stráž ( Yojimbo, 1961 ) (r. A. Kurosawa) obdržal ocenenie: Volpiho pohár na MFF v Benátkach 1961. Úspech tejto postavy si vyžiadal jedno pokračovanie s názvom Odvážni muži ( Tsubaki Sanjuro, 1962 ) (r. Akira Kurosawa).

Z iných dôvodov sa zasa odhodlala vzoprieť kódexu cti a vernosti záväzku, ktorý popiera ľudskú dôstojnosť jeho postava hrdého samuraja Isaburu Sasaharu, ktorý zvolí radšej smrť než pokoru, v dráme Vzbúra ( Joi-uchi, 1967 ) - réžia M. Kobajaši.

Strhujúci výkon  ocenený Volpiho pohárom na MFF v Benátkach 1965 podal Toshiro Mifune v dráme z 19. storočia: Červenobradáč ( Akahige, 1965 ) - réžia Akira Kurosawa ,v úlohe mlčanlivého a nezištne obetavého lekára Niidu, ktorý svoj život zasvätil pomoci trpiacim.

Toshiro Mifune sa ako jediný Japonský herec behom 60. a 70. rokov presadil v Hollywoode, ktorý však využíval skôr jeho orientálny vzhľad a telesnú zdatnosť než skutočné herecké kvality, v komerčných dobrodružných, historických a vojnových filmoch ( Grand Prix (1966), Peklo pacifiku (1968), Krvavé slnko (1972), Papierový tiger (1974). 


Zľava: Richard Chamberlain (John Blackthorne), režisér Jerry London, Yôko Shimada (Lady "Mariko" Toda Buntaro), Toshiro Mifune (Lord Toranaga) počas nakrúcania minisérie Shogun.
Foto: Jerry London

V neskoršom veku ho preslávila hlavne úloha v americkom TV mini seriáli Shogun ( Zajatec japonských ostrovov, 1980 ), kde hlavnú úlohu mal tiež rovnako populárny herec Richard Chamberlain. Dôkazom, že sláva Toshiro Mifuna, jeho telesná obratnosť a exotický vzhľad, pretrvala u neho aj vo vyššom veku je fakt, že režisér George Lucas pôvodne uvažoval že mu zverí úlohu starého majstra rádu rytierov Jedi Obi – Wana Kenobiho v kultovom sci-fi filme z pôvodnej série Star Wars: Episode IV.: A New Hope ( Hviezdne vojny: Epizoda IV. : Nová Nádej, 1977 ), no nakoniec úlohu získal anglický herec Sir Alec Guinness.

Časom sa meno „Toshiro Mifune“ stalo hlavne v Japonsku ľudovým pojmom a obchodnou značkou, ktorá sa dobre predáva ešte aj dnes. ( nie je to nič nepochopiteľné – podobne ako „Beatles“ je stále pojem a obchodná značka, hoci kariéra tej skupiny skončila už pred viac než 30 rokmi ). Za všetky príklady uveďme že v r. 1999 vznikol dánsky psychologický film s názvom Mifune (1999) – o mentálne postihnutom mužovi, ktorého jediným koníčkom je postava samuraja Toshiro Mifuna najčastejšie zo stránok komiksov.

Jednou z posledných úloh Toshiro Mifuna je úloha starého eskimáckeho šamana Krúmaka v dobrodružnej dráme o lovcoch z ďalekého severu Tieň vlka ( Shadow of the Wolf, 1992 ).


Toshiro Mifune s deťmi (Foto: www.mifuneproductions.co.jp)

V roku 1963 založil Toshiro Mifune vlastnú produkčnú spoločnosť Mifune Productions, pod ktorého hlavičkou natočil ako režisér svoj  jeden film Dedičstvo 500 000 (1963), a produkoval niekoľko ďalších. Bol ženatý so Sachiko Yoshimine  (1950 - 1995) (do jej smrti) – mali spolu 3 deti.

Toshiro Mifune zomrel pokojne v spánku 24. decembra 1997 v japonskom Tokiu vo veku 77 rokov. Lekári uňho nenašli žiadne ochorenie, preto podľa oficiálnych správ zomrel na „prirodzenú starobu“.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články