Sirota (Orphan)

20.10.2009|Marek Gurský|

Sirota

Sirota (Orphan) Strata dieťaťa je jednou z najhorších vecí, ktorú môžu rodičia zažiť. Táto nepríjemná udalosť postihla aj architekta Johna a jeho manželku Kate, ktorá pri pôrode prišla o svoju dcérku. Akúsi náhradu za ňu nachádzajú v deväťročnej Esther z neďalekého sirotinca Svätej Mariany. Navonok milá a šikovná Esther pomerne rýchlo zapadá do svojej novej rodiny - John a Kate ju berú za svoju, ich druhá dcérka Max si ju takmer okamžite obľúbi. Jedine syn Daniel cíti, že sa ocitol na vedľajšej koľaji. Obraz dokonalej rodiny však nevydrží dlho a čoskoro zisťujeme, že Esther nie je ani zďaleka taká, ako si o nej jej noví rodičia myslia.

Deti ako pôvodcovia alebo nositelia zla nie sú ničím novým. Za posledné roky nám ako príklad môžu slúžiť napríklad francúzsky film Oni (2006), britské Deti (2009) alebo americký Satan prichádza (2006). Všetky tieto filmy využívajú fakt, že deti ako stelesnenie nevinnosti a čistoty predsa nemôžu byť zlé. Môžu byť neposlušné, ale nebezpečné? To snáď nie... Na najrôznejšie ľudské indivíduá, zdegenerované monštrá alebo vadné osobnosti sme vďaka množstvu hororov viac-menej zvyknutí, no postavu dieťaťa mávame zvyčajne spojenú s dobrom. Všetky vyššie spomenuté filmy nabúravajú túto premisu a preto sú tak odlišné od iných hororov minimálne v otázke hlavného „záporáka“, nech už je motivácia detských postáv v závislosti od príbehu akákoľvek.

Sirota (2009)

S výnimkou výbornej úvodnej scény, ktorá navodzuje hororovú atmosféru, je úvod filmu pomerne vlažný a predovšetkým zoznamovací. Tak ako sa Esther zoznamuje s novou rodinou, zoznamuje sa s ňou i divák. Cíti, že rodina nefunguje úplne ideálne a veľa skutočností z minulosti je nejasných. Ako sa v priebehu filmu odkrývajú viaceré rodinné tajomstvá, divák postupne odhaľuje príčiny správania a konania postáv. Hoci je táto rozprávačská línia zaujímavá, v popredí sa, samozrejme, odvíja príbeh vystavaný okolo malej Esther. Od začiatku vieme, že je nebezpečná, no skutočné rozmery a dosahy jej činov nám režisér odhaľuje postupne. Esther vystrkuje rožky, stupňuje sa napätie a neustále čakáme, čo príde ďalej, kam sa až nebezpečná sirota rozhodne zájsť. A zájde naozaj ďaleko.

Režisér Jaume Collet-Serra (na konte má aj Múzeum voskových figurín (2005) a Góóól! 2 (2007)) do svojho najnovšieho získal pomerne zaujímavé herecké osadenstvo. Hoci nemožno povedať, že by Vera Farmiga (hrala jedinú významnejšiu úlohu v Na druhej strane (2006)) a Peter Sarsgaard (Mariňák (2005)) patrili medzi hollywoodske hviezdy, svojich úloh sa zhostili minimálne so cťou. Vzhľadom na nie veľmi prekvapivý priebeh (najmä) strednej časti filmu, kde si jeden z rodičov uvedomuje, že nie všetko je úplne v poriadku, no druhý rodič mu neverí, však postavy nevedia nejako výraznejšie prekvapiť. Výkon oboch hlavných dospelých postáv úplne zatieňuje mladá Isabelle Fuhrman ako smrteľne nebezpečná Esther. Na jednej strane to je milé dievča so záľubou v maľovaní, ktoré si cení, že dostalo druhú šancu. Rovnaké dievča je však vlkom v ovčom rúchu. V rozžiarenej tvári sa tak v priebehu niekoľko málo okamihov objaví vražedná vypočítavosť, sebaistota a ctižiadosť dosiahnuť svoj cieľ.

Sirota (2009)

Po dlhšom čase tak máme v kinách hororový film, kde sa krv neprelieva len tak pre efekt, aby to pôsobilo drsnejšie a hnusnejšie. Sirota sa síce pomalšie rozbieha, no postupne naberá na obrátkach i atmosfére a vo finiši prekvapí pomerne originálnym rozuzlením. V žiadnom prípade to nie je bezchybný film, no pozornosť si určite zaslúži.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Continental film

Odporúčané články

Rozhovor s Petrom Pišťankom

Rozhovor s Petrom Pišťankom

Slovenský spisovateľ, hudobník, copywriter, scenárista, herec, moderátor, bývalý podnikateľ, ale i veľký gurmán, teda človek, ktorý...