Ja zloduch (Despicable me)
Máme tu ďalší animák, opäť netradičný motív a veľké očakávania. Tak poďme bez ďalších rečí na to.
Keď sa na nový animák Despicable me (Ja, zloduch) pozrieme bližšie, na prvý pohľad zaujme, ako to už u animákov býva, námet. Príbeh zloducha, ktorý je vlastne dobrák, ale predsa je zloduch. Je to čosi nové a netradičné a práve preto to ľudí zaujíma. Zloduch sa volá Gru. Ukradol Sochu slobody. Ale len tú malú. A tak chce ukradnúť mesiac. Aby dokázal ostatným (a svojej mame), že za niečo stojí. A na to potrebuje jednu zbraň, ktorú síce ukradne, ale potom ju ukradnú jemu. A tak vymyslí plán, ktorý zahŕňa adopciu troch detí.
Gru je najsilnejším prvkom celého filmu. Zloduch (v originálnej verzii nahovorený čoraz známejším Steveom Carellom) je neskutočne sympatický. Veľký špicatý nos, šál, typickú mimiku a netradične vyzerajúcu postavu si obľúbite – tešil som sa na každý ďalší záber, v ktorom sa objaví. A to isté platí i o jeho malých žltých poskokoch – ťuťmákoch. Od začiatku filmu nás sprevádzajú množstvom vtípkov. Niektoré mi síce prišli detinské a predpovedateľné, no kult osobnosti Gru-a a žltých posluhovačov vždy vytvoril dobrú atmosféru.
Ďalším pomerne silným charakterom je zločinec-konkurent Vektor, známy hlavne tým, že nosí čosi čo vyzerá ako pyžamo a používa zbrane, z ktorých vyskakujú morské tvory. Ostatné postavy podľa môjho názoru mohli dostať ešte väčší priestor – hlavne doktor Nefario a Gru-ova mama – no predsalen si svoje miesto v skladačke príbehu nájdu. Potom tu máme ešte detské trio, ktoré zohrá rolu v Gruovom pláne (a pri tom mu otočia život hore nohami). Dievčatá sú podľa vzoru múdra a na prvý pohľad chladná, drsná rebelka a malá zlatá popleta. Nič nové pod slnkom, no dá sa povedať, že na overené metódy sa tvorcom oplatilo staviť tiež.
Ako dej napreduje, z lákavého pohľadu do života zločinca prechádzame do hlbšieho pohľadu na dôležitosť rodiny. A tam smeruje celý film – Ja, zloduch je rodinná komédia. Okrem mnohých humorných scén tu teda nájdeme aj hĺbku. Priznám sa, bol som i dojatý – veď deti – siroty, čo pomôžu zločincovi, lebo ho azda majú rady, sú na to dobrým dôvodom. A Gru sa potom dostane pred ťažkú voľbu.
Grafickú stránku a hudbu hodnotiť netreba, sú na dobrej úrovni. Nič výnimočné, nič zlé.
Ak chcete vidieť milý film s dobrou hudbou, milým humorom, sympatickým zloduchom, tak rozhodne nie je o čom premýšľať. Myslím, že každá veková kategória si nájde v snímke čosi pre seba.
