Chránené územie
Budem sa už asi opakovať, ale dovolím si povedať, že slovenským dokumentaristom sa v poslednom čase mimoriadne darí. Film Petra Kerekesa má na konte niekoľko zahraničných ocenení. Podobne je na tom film Jara Vojteka Hranica, ktorý Slovenská filmová a televízna akadémia navrhla aj na Oscara. Je tu Pavol Barabáš, ktorý nakrúca krásne dokumentárne obrazy našej matičky Zeme, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani obrovské hollywoodske štúdio. Tento týždeň do slovenských kín prichádza prostredníctvom Asociácie slovenských filmových klubov ďalší dokument. Volá sa Chránené územie a je o hercoch. O divadelných hercoch z jedného malého veľkého divadla z Banskej Bystrice. Od klasických hercov, ktorí účinkujú vo veľkých, slávou nablýskaných divadlách sa odlišujú. Majú svoje handicapy, ale tie im nebránia v tom, aby svoju prácu vykonávali naplno, ak nie ešte s väčším nadšením a vervou. V roku 2009 sa vďaka medzinárodnému projektu a Ministerstvu kultúry vydali na turné do Spojených štátov. A zobrali so sebou aj filmový štáb, na čele s režisérom Adamom Hanuljakom. Počas tohto trojtýždňového turné nakrútili dokumentárny film Chránené územie, kde môžete vidieť všetko, čo herci zažívali pred turné ako aj počas neho spolu s celým divadelným tímom, ktorý už od počiatku divadla vedie režisérka Viera Dubačová.
Dá sa povedať, že film je dokumentom s istým sociálnym zameraním, ale to si divák vôbec nevšimne. Handicapovaní herci sú oveľa úprimnejší ako zvyčajní hrdinovia a neboja sa priamo vyjadriť svoje názory a postrehy, čo robí tento film vtipným (napríklad pri rozhovore hercov s Američanmi) a celková myšlienka Divadla z pasáže ukázaná vo filme je aj zaujímavým prostriedkom na propagáciu tohto divadla, čo tvorcom vôbec nezazlievam.
