Super 8
Producent, scenárista a režisér J. J. Abrams sa vo svete filmu presadil už v roku 1998, kedy Michael Bay podľa jeho scenára natočil naivný, no úspešný Armageddon. Abrams následne na to zmenil svoje zameranie a stal sa autorom a producentom v televíznej sfére, v ktorej vytvoril známe seriály Felicity, Alias, Fringe a v neposlednom rade aj Lost.
Návrat k Hollywoodskej réžii zaznamenal v roku 2006, kedy mal na starosti tretie pokračovanie série s Tomom Cruiseom, Mission Impossible, ktorej prinavrátil slávu po skazenej druhej časti. Približne v tom istom čase sa začali objavovať prvé správy o tom, že Abrams by rád vzkriesil už skoro zabudnutú sci-fi legendu Star Trek, o čom pochybovali nie len fanúšikovia, ale aj kritici.
Našťastie, opak sa stal pravdou a Abrams si za tento režisérsky počin odniesol veľa chvály zo strany fanúšikov, divákov a kritikov, obnovený Star Trek získal vôbec prvého Oscara pre túto sériu a aj teraz patrí medzi najobľúbenejšie filmy na IMDB. Ešte pred týmto úspechom Abrams produkoval zaujímavý projekt s názvom Cloverfield, ktorý bol natočený v štýle Blair Witch a bol takpovediac poklonou starším katastrofickým filmom s vyšším rozpočtom, efektami od Industrial Light and Magic a zvukom od štúdia Skywalker Sound.
V tomto roku sa Abrams vrátil na režisérsku stoličku a predstavil svetu dlho utajovaný film, o ktorom donedávna informovali iba nekonkrétne upútavky a informácie. Pred tým, ako začnem so samotnou recenziou, chcem podotknúť na dva dôležité aspekty. Za prvé, je lepšie, ak ste nevideli ani jeden trailer na tento film. Jednoducho v tomto prípade prvé dostupné upútavky neprezrádzali skoro nič, tie posledné ale skoro všetko, čo určite uberie na zážitku z filmu.
Za druhé - ide o atmosféru, ktorú mladšie publikum nemusí pochopiť - celý Super 8 je pocta starším, pre niekoho legendárnym filmom, z ktorých prebral svoje črty, ide hlavne o Goonies, E.T. Mimozemšťana a čiastočne aj spomínaného Cloverfielda. Celý projekt je priam presýtený atmosférou a štýlom osemdesiatych rokov a prezentuje ju absolútne dokonale. Práve preto som si vedomý, že nemusí sedieť práve každému a je jasné, že sa Abrams spoločne s producentom Stevenom Spielbergom (spolupráca nie je náhodná) zamerali na špecifické publikum, ktoré si na hore uvedené skvosty kinematografie pamätá a ktoré na nich vyrastalo.
Ak by si niekto myslel, že v prípade Super 8 pôjde o nejaký bežný thriller nevhodný pre mladších divákov, nie je to celkom tak. Hlavnými hrdinami sú práve deti, ktoré sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia snažia pre miestnu súťaž natočiť na kameru formátu Super 8 zombie film, pričom sa v ich mestečku začnú diať čudné veci, ktoré Abrams vo svojom scenári sakramentsky dobre zlúčil so sci-fi dejovou zložkou.
Dané obdobie je majstrovsky vykreslené do najmenších detailov, osemdesiate roky je cítiť z každého záberu, nevyhnete sa ani narážkam na Studenú vojnu a zlých komunistických Sovietov. Pozadie a príbehy viacerých z detských postáv sú opísané veľmi kvalitne, postavy nie sú bez-rozmerné a každá z nich si získa divácke sympatie z iného dôvodu. Dospelí sa dostanú vo filme k slovu až neskôr. Aj keď to celé vyznieva ako poriadne nudná fraška, verte mi, že nie je. Akcia je totiž v tomto prípade postupne dávkovaná a jej milovníci návštevu kina určite neoľutujú a to hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým je scéna s vlakom. Je to jedna z najlepších akčných scén v posledných rokoch a hoci sa medzi divákmi nájdu aj takí, ktorí ju rozpitvávali do technických detailov, je potrebné si uvedomiť, že toto je film natočený pre publikum s fantáziou a nie dlhometrážne inštruktážne vedecké video pre švajčiarsky CERN. Druhým dôvodom je priam vojnová scéna v mestečku, ktorú taktiež nebudem konkretizovať, vedzte ale, že fakt stojí za to a zahanbila by aj niektoré časti vojnových klasík.
Výkony predvádzané mladými hercami sú úctyhodné, aj vzhľadom na ich vek a na ich predchádzajúce skúsenosti, ktoré sú v mnohých prípadoch prakticky nulové. Vyzdvihol by som hlavne postavu Charlesa, ktorého hrá 14-ročný Riley Griffiths a samozrejme aj Alice, ktorú stvárnila Elle Fanning, sestra uvrešťanej Dakoty, pričom ju v rámci herectva už v tomto jedinom prípade prekonala vo všetkých smeroch.
Technickej stránke filmu nie je absolútne čo vytknúť. Ako som už spomenul, výprava je dokonalá a dobová atmosféra z plátna priam sálala, kamera je prehľadná a digitálne efekty sú na vysokej úrovni. Vzhľadom na to, že celý film stál iba 50 miliónov amerických dolárov, nie je možné mu niečo vytknúť, za takéto rozpočty sa v dnešnej dobe produkujú rodinné drámy a komédie bez akýchkoľvek digitálnych zásahov, Abrams so Spielbergom z toho dokázali zaplatiť aj kvalitnú prácu z dielne Industrial Light and Magic.
Zvláštnou kategóriou je v tomto prípade hudba. O tú sa postaral americký skladateľ Michael Giacchino, ktorý je dlhoročným spolupracovníkom Abramsa a v minulosti vytvoril hudbu pre Lost, Star Trek, Fringe a okrem toho aj pre viaceré animáky od Pixaru. Práve za jeden z nich, konkrétne šlo o Up, získal aj Oscara. Giacchinov štýl sa v prípade Super 8 kompletne zmenil, usudzujem to z mojej vlastnej skúsenosti, všetky spomínané hudobné doprovody mám do detailov napočúvané, Super 8 je však iný - dokonale totiž kopíruje kontúry filmu, vrátane jeho retro stvárnenia a Giacchino sa počuteľne inšpiroval tvorbou žijúcej legendy Johna Williamsa. Ten v minulosti (a aj teraz) so Spielbergom vytvoril nerozlučnú dvojicu, ktorá sa navzájom dopĺňala, mám taký pocit (a nádej), že niečo podobné sa momentálne deje medzi Giacchinom a Abramsom. 32 skladieb je síce dosť veľa a mnohé z nich sú iba niekoľko-sekundové úryvky, avšak celé Score nasleduje jeden hlavný koncept, ktorého sa poctivo drží. Ide o hlavnú Super 8 Suite, ktorá je na takýto film priam šitá, nehovoriac o tajomnej Letting Go. Do pozornosti by som dal aj iba 44-sekundovú We'll Fix It in Post-Haste.
Super 8 je svojský projekt. V niektorých momentoch som mal pocit, ako keby som pozeral film z minulosti, ktorý do seba vsal všetky pozitíva starých klasík, pričom ale opatrne ignoroval ich najväčšie prešľapy. Perfektná retro-atmosféra je poctou snímkam, na ktorých sme poniektorí vyrastali a zdá sa, že práve o to Abramsovi spoločne so Spielbergom pri natáčaní išlo. Je to jednoducho jeden veľmi milý mládežnícky príbeh na štýl Goonies trochu rezaný ideou z Cloverfielda a E.T. Mimozemšťana, zaujímavá kombinácia štýlov, ktorá podľa výsledkov v Box Office zjavne upútala publikum z rôznych vekových kategórií, pričom ide hlavne o ľudí, ktorí vedia popustiť uzdu svojej fantázie. Ja osobne by som privítal viac takýchto filmov, pretože sú zábavné vo viacerých ohľadoch a to je podľa môjho názoru na kinematografii to najdôležitejšie. Návštevu kina jednoznačne odporúčam hlavne tým, ktorí sa neboja žánru sci-fi a na záver iba poznamenám - neodchádzajte hneď pri záverečných titulkoch... VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Bontonfilm
