Áčkový denník - Deň tretí
Prvýkrát som zavítal na Áčko – všeobecne, nie len tento rok. Do priestorov VŠMU som prišiel len veľmi krátko pred začiatkom premietania daného filmového bloku, tak som bol rád za niekoľko voľných miest. Čo som si však stihol všimnúť bolo mladé zloženie publika, ktoré sa medzi sebou všakovako zdravilo. Z toho sa dala usudzovať spriaznenosť divákov – z určitej časti poslucháčov VŠMU. Druhým dôvodom, kvôli ktorému predpokladám, že patrili pod krídla VŠMU, bol výzor niektorých divákov. V žiadnom prípade to nemyslím v zlom, ale či už ide o oblečenie, účesy, okuliare s hrubým rámom alebo čokoľvek iné. Sami to určite poznáte, keď sa pozriete na niekoho a viete, že to je osoba s umeleckou dušou. Takých bolo na premietaní dosť a bolo úžasné ich vidieť takto pokope Toľko k úvodu, poďme na filmy.
Večerný blok otvoril animovaný magisterský film Tibora Járosiho, Lopúšničkovia. Príbeh o škriatkovských súrodencoch žijúcich v lese je vlastne sledom niekoľkých dobrodružstiev s cieľom prieniesť domov kvet púpavy. Animák je detský, farebný, vtipný, veľmi milý a srší z neho čistá pozitívna energia.
Vysoký počet detí so zrakovou vadou s jednej slovenskej obci sa stane predmetom skúmania v snímke Šesť zmyslov - sluch v réžii Martina Kazimíra. Pokiaľ sa vám nezdá, že vo filme s názvom Sluch ide o zrakovú vadu, tak si treba počkať na naozaj výbornú pointu a záverečné vyústenie. Kazimir naviac vrstvu humoru využíva v celom filme –záverečné titulky nevynímajúc.
Tretím filmom v tomto bloku bolo Umenie kriku (r. Tomáš Rafaj) o mladom kameramanovi spravodajského tímu „nemastnom-neslanom mumákovi“ Paľovi, ktorý odchádza natáčať reportáž do Bohom zabudnutej dediny, kde jej obyvatelia kričia na stromy. Tie po dvoch týždňoch padajú na zem, lebo toľko trvá, kým stratia dušu. Výborný film svojou účasťou podporili aj známi slovenskí herci Ján Koleník, Juraj Slezáček a výbornú postavu prostorekého deduška skvele stvárnil Dušan Kaprálik. Niekedy je naozaj najlepšie sa dobre vykričať a dostať zo seba všetko, čo nás ťaží.
Na politické protesty z minulého roka sa pozrela Lena Hashimoto v dokumente S maskou bez masky z Dňa otvorených dverí Národnej rady. Vtedy chcela skupina protestujúcich vstúpiť do budovy NR SR v maskách Anonymous. Vzhľadom na nízku početnosť protestujúcich išlo však viac-menej o výkrik do tmy ako o reálny protest s nejakými dôsledkami. Zaujímavé je, ako sa skupina postupne so zvyšujúcim sa počtom policajtov vzdávala svojich cieľov a ako aj 22 rokov po Nežnej revolúcii majú ľudia strach vyjadriť svoj názor.
U mňa jednoznačne najslabším filmom celého bloku bol Turčín Lukáša Terena inšpirovaný básničkou Sama Chalupku. Na nájazd Turkov sa pozerá prostredníctvom malého chlapca, ktorému zabijú otca. Alebo sa mu to len zdalo?
Druhým animovaným filmov bloku bola Rovnováha. Režisér David Fabian sa na malom priestore pozerá na bipolaritu sveta a všetkého okolo nás a ukazuje, že je potrebné, aby súčasne existovalo dobro aj zlo. Veď ako by mohla byť ruža krásna bez nebezpečných tŕňov?
Čas si ako ústrednú tému vybral Slavomír Zrebný v Hľadaní strateného času. Materiál na túto tému zbiera hlavná postava Matúš u mnícha, bezdomovca či bežných ľudí. Od každého dostáva nejakú odpoveď, avšak tie sú vzhľadom na tému veľmi rozdielne a Matúšovi nedávajú možnosť akéhosi uceleného názoru. Iný pohľad mu dáva až stretnutie s Janou v nemocnici a hoci je táto línia vo filme veľmi zaujímavá, v závere som postrádal niečo silnejšie alebo komplexnejšie (čo sa týka napríklad samotného času). Lebo takto je zbieranie názorov iba akési vypĺňanie stopáže...
Martin Kazimir mal v tomto cykle ešte jedno želiezko v ohni – a to Sedivec. Bývalý profesionálny hádzanár je ťažko zranený a v súčasnosti sa živí ako tester odolnosti sedačiek. Práve testovanie samotných sedačiek bolo vo filme vďaka šikovným animáciám najlepšie a najzabávnejšie. V hlavnej úlohe sa predstavil Tomáš Palonder a v závere tak potešila skladba „Ráno“ od skupiny Love 4 Money, ktorej je členom.
Stihol som, žiaľ, len jeden blok, no pokiaľ aj ostatné budú mať obdobnú kvalitu, v slovenskom filme by som čiernu budúcnosť určite nevidel. Bezpochyby máme dostatok veľmi talentovaných a veľmi šikovných tvorcov, tak im treba len DRŽAŤ KLAPKY.
Zdroj: moviemania.sk Foto © ackofestival.sk
