Najpopulárnejší slovenský umelec Michal Dočolomanský

14.5.2013|Jozef Rigo|

(25. 3. 1942, Niedzica, Poľsko – 26. 8. 2008, Bratislava, Slovensko)

To, že sa stane Michal Dočolomanský slovenským hercom, bola asi i zhoda náhod. Jeho rodičia sa totiž zoznámili v Rumunsku – otec Rudolf vyučoval v Sedmohradsku rumunských Slovákov. Spoznal Floriannu a presťahovali sa do Poľska, kde sa Michal narodil. Rodina nakoniec zakotvila vo Svätom Jure. Michal mal ešte sedem sestier a dvoch bratov. „Boli to romantické časy, veľa práce, keď nám otec zomrel. Mal som len dvanásť rokov... ale voľný čas som prežíval ako každý chlapec. Prales, rašeliniská, hrávali sme sa na bádateľov,“ zaspomínal si Michal. Tu ho prilákali dosky ochotníckeho divadla, prvou úlohou bol Kai v Snehovej kráľovnej. Hoci sa vyučil za automechanika, po skončení Vysokej školy múzických umení sa stal členom Slovenského národného divadla. Bol pohybovo nadaný a intenzívne sa venoval športu, predovšetkým gymnastike. Jeho cesta k hereckému úspechu bola priama a pomerne bezproblémová. Chlapský zjav a sympatická tvár ho predurčovali do úloh milovníkov a kladných romantických hrdinov.

S nástupom do divadla sa Michalovi Dočolomanskému pripomenula známa spoločníčka: neistota. Bojoval s ňou už ako študent. „Pri etudách, krátkych výstupoch, som sa strašne hanbil, cítil som, že som zlý, neúprimný“ opísal Michal. Herec o sebe pochyboval a väčšie príležitosti sa mu sprvu vyhýbali. Uvažoval, že skončí! O úvahách sa našťastie dozvedel vtedajší šéf Činohry Martin Gregor a karta sa obrátila. Z Michala Dočolomanského sa stal jeden z najobsadzovanejších umelcov. Nezabudnuteľná je jeho postava v Ibsenovej dráme Peer Gynt, jeho Mortimer v komédii Brooklynská noc či výkon v muzikáli Neila Simona: Pozor na Leona.

Jeho prvé filmové úlohy prišli ešte v období štúdia a vzápätí začal hrať aj v televízii. V 70. a 80. rokoch patril k najvyťaženejším československým hercom. Do pamäti divákov sa zapísal hlavnými úlohami v dvoch filmoch Oldřicha Lipského. Prvým bola paródia na detektívky Adela ešte nevečerala (1977), kde stvárnil postavu detektíva Nicka Cartera, druhú tiež paródiu na klasické vedeckofantastické romány Julesa Vernea Tajomstvo hradu v Karpatoch (1981), kde si zahral grófa Felixa Telekea z Tölökö. Z desiatok ďalších filmových úloh stojí za zmienku postava pašeráka koní Marka Obana z dobrodružného snímku Noční jazdci (1981) a rola lekára v romantickom filmeMedená veža (1970). Z televíznych postáv vyniká Valent Pichanda v legendárnej historickej fraške Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983). Objavil sa tiež v historickom seriáli Alžbetin dvor (1986). Dobovú popularitu mu prinieslo účinkovanie v podpriemernom normalizačnom seriáli Inžinierska odysea (1979). Ako výrazný predstaviteľ kladných úloh bol niekoľkokrát využitý k stvárneniu komunistických predákov. Napríklad vo Vávrovej snímke Dni zrady (1973) si zahral Jána Švermu v dráme Víťazný ľud (1977) a potom Gustava Husáka. Túto rolu si zopakoval aj v rozsiahlom projekte Povstalecká história (1984) mapujúca obdobia Slovenského národného povstania. Na javisku ho diváci mohli vidieť ako Mironoviča v Druceho dráme V mene krajiny a slnka alebo ako Smerďakova v Bratoch Karamazovových. Najväčšiu slávu mu však priniesol Jánošík. Muzikál Na skle maľované mal premiéru v roku 1974 a predstavenie sa dočkalo 640 repríz! Akrobatické kúsky s valaškou a saltá, ktoré predvádzal, i keď mal dolámané rebrá, sa stali povestnými.

Michal Dočolomanský

V posledných rokoch po operácii srdca v roku 2004 sa herec postupne začal stiahovať do súkromia. Aj po dosiahnutí dôchodkového veku stále vystupoval na javisku Slovenského národného divadla. Jeho herectvo vždy charakterizuje civilný prejav, bol obsadzovaný prakticky vo všetkých žánroch. Vedľa divadla sa venoval aj spevu i príležitostne moderoval. Niekoľkokrát vyhral anketu o najpopulárnejšieho slovenského herca a v roku 2007 dostal štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska a šírenie dobrého mena v zahraničí. K jeho koníčkom dlhé roky patrili bezmotorové lietanie a automobilové preteky. S manželkou Martou mal dve deti – dcéru Martu a syna Michala. Študentskú lásku ukončil po 20 rokoch spolužitia rozvod. Odchod od manželky vyvolal otázniky. Neskôr sa téma hercovej sexuality stala pravou „honbou na čarodejnice“ a bola dôvodom, pre ktorý sa Michal Dočolomanský vyhýbal ku koncu života akejkoľvek medializácii. Je smutné, že pokoj nemal ani počas terapii, keď sa snažil poraziť zákernú rakovinu. Letnú divadelnú sezónu v roku 2008 ešte dokončil. Stihol nahrať i osem básní Milana Hanzela. Jedna sa volala Ordo ex sequiarum a boli to posledné slová Michala Dočolomanského, ktoré zazneli v milovanom SND.

Michal Dočolomanský

Filmografia Michala Dočolomanského:

Výlet po Dunaji (1962), Tvár v okne (1963), Každý týždeň sedem dní (1964), Dialóg 20-40-60 (1968), Kolónia Lanferi (1969), Naši pred bránami (1970), Zlozor (1971), Zajtra bude neskoro (1972), Skrytý prameň (1973), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Do zbrane, kuruci! (1974),Horúčka (1975), Stratená dolina (1976), Červené víno (1976), Penélopa (1977),Sneh pod nohami (1978), Pustý dvor (1978), Poéma o svedomí I. a II. (1978),Plavčík a Vratko (1981), Mŕtvi učia živých (1983), Cena odvahy (1986),Strašidlá z Vykírie (1987), Právo na minulosť (1989), Súkromné životy (1990), Corpus delicti (1991), Čarovné zrno (1999), Perníková veža (2002), Beštiár (2007).

  Foto © Česká televize / Postrach - CC BY-SA 3.0

Odporúčané články

Vyháňač diabla (The Exorcist)

Vyháňač diabla (The Exorcist)

1973 Mladú dievčinu posadne diabol. TVORCOVIA: Linda Blairová (14) ako Regan: nasledovalo zložité dospievanie; hrala v Letisku 1975 (Airport...
Statočný herec Horst Buchholz

Statočný herec Horst Buchholz

(4.12.1933 - 3.3.2003, Berlín, Nemecko) Pochádza z rodiny obuvníka. Navštevoval všeobecno vzdelávaciu školu a potom chcel študovať...