Satan prichádza (The Omen)

17.7.2006|Radovan Torda|
Satan prichádza (The Omen)

Počasie predznamenáva krásne leto, pokojnú jeseň a vôbec bezstarostný rok. To si však nemyslia vatikánski arcibiskupi, ktorí sú znepokojení biblickými veršami predpovedajúcimi zrútenie WTC, tsunami a prelet troch komét okolo našej planéty, ako znamenia príchodu kráľa temnôt. „Vystúpi z mora, vytvorí armády na oboch brehoch, obráti brata proti bratovi, až kým už nikto neostane...“, 6.6.6.roka 21.storočia mal celosvetovú premiéru film, ktorý hovorí, že Satan prichádza... Film vznikol ako takmer doslovný remake svojej slávnej predlohy. A ním a ničím viac navždy ostane. Pôvodný Omen natočil v roku 1976 Richard Donner a filmovanie sa neobišlo bez problémov.

20 th Century Fox mu na realizáciu poskytlo smiešne 2 milióny a ultimátum 11 týždňov, nehovoriac o bizarných nehodách, ktoré postihovali členov štábu (napr.lietadlo prenajaté na letecké zábery, sa pri prvom štarte zrazilo s kŕdlom hús a zrútilo sa na auto, v ktorom sedela pilotova manželka a ich dve dcéry – všetci boli na mieste mŕtvi). Kruté náhody vytvárali dusnú atmosféru a projekt si vyslúžil neatraktívny prívlastok – prekliaty. Donner pre úlohu diablovho nevlastného otca oslovil Gregoryho Pecka , ktorý už si spokojne hovel na hereckom dôchodku a nemal ani tušenie, že vďaka tomuto projektu sa jeho na klinec odložená kariéra opäť rozbehne. Na smrť milujúcu matku si zahrala Lee Remick. Aby bola rodinka kompletná, Donner potreboval 4 – ročného chlapca. A našiel ho veľmi prozaicky – vybral si to najdrzejšie dieťa spomedzi stoviek malých adeptov – Harveyho Stephensa, ktorého nepríjemný úškľab ostane pevne zakódovaný v každom, kto film videl. Pri skúšobnom premietaní bol Donner zhrozený. Výsledok sa vôbec nepodobal na počiatočnú víziu. Kameň úrazu ležal v závere, ktorý predstavoval spoločný pohreb celej rodiny. Áno, počujete dobre – celej rodiny vrátane Damiena. Podľa pôvodného scénara ho Peck naozaj zabije. Donner sa rozhodol pretočiť koniec a nechal Damiena prežiť svojich ubohých rodičov. To zabralo. Spokojný režisér všetko ešte ošperkoval nervy drásajúcou hudbou od Jerryho Goldsmitha ocenenou Oscarom a úspech sa dostavil. Film sa stal kultovou záležitosťou a Donnera povýšil z televízneho režiséra na tvorcu takých trhákov ako Superman I, II; Smrtonostná zbraň I až IV alebo Maverick.

Vráťme sa ale do súčasnosti. Americký velvyslanec Robert Thorn (Liev Schreiber) čaká v Ríme na narodenie svojho potomka. Miestny doktor/kňaz mu oznámi, že dieťa neprežilo a zároveň navrhne podstrčiť jeho nič netušiacej polovičke Katherine (Julia Styles), chlapčeka, ktorý sa narodil a osirel v tú istú noc. A tak sa kompletná rodinka presťahuje do Londýna a malý Damien (Seamus Davey – Fitzpatrick) rastie do krásy a postupne rozvíja svoje hypnotické schopnosti. To všetko pod vedením svojej novej vychovávateľky (Mia Farrow), ktorú mu zrejme zoslal samotný diabol, potom čo tá predchadzajúca mučeníčka spáchala samovraždu. Milujúca matka si postupne uvedomuje, že s jej dieťaťom nie je niečo v poriadku a hádže vydesené pohľady na nechápavého manžela. Ten je periodicky varovaný otcom Spilettom (Giovanni Lombardo Radice), ktorý mu navrhuje zbaviť sa malého diabla skôr než sa on zbaví ich a ovládne svet. Robert nevidí, nechápe až kým Katherine po páde zo schodov, neskončí v nemocnici a pripútaná na lôžko mu potichu šepne – „Nenechaj ho, zabiť ma.“ Na scénu vstupuje i fotograf (David Thewlis) zachytávajúci Robertovu kariéru na fotografiách, ktoré sú ozdobené osudovými znameniami. Spojí sa so zúfalým Robertom a spoločne sa vydajú pátrať po Damienových skutočných rodičoch. Cesta do pekla sa pre nevlastného otecka končí jediným možným ďaľším krokom. Vykúpiť svet zo zatratenia = zavraždiť svojho syna...

Rád by som napísal, že nový Omen má rovnaký potenciál ako jeho predchodca. Zo začiatku to tak naozaj vyzerá – dôvtipné zakomponovanie nedávnych udalostí do deja, ponuré vízie v podstate dokonale šťastnej rodiny, zaujímavé obsadenie (vynimajúc Juliu Styles, ktorej materstvu verím asi ako Satanovi dobročinnosť). Tieto faktory vás navnadia na skutočne komorne – ladenú apokalypsu v rodinom kruhu, kde priamo v jej strede si pohodlne hovie zdroj všetkého zla. Ale Satanov syn ustupuje do úzadia pred pátraním po jeho pôvode, ktoré je pravdupovediac nudnejšie než púť po európskych pamiatkach. A už vôbec nie je autentické, pretože ulice Ríma, či Jeruzaléma nahrádza Praha. Konečné skóre potom nadvihuje snáď len záver, ktorý ostal chvalabohu rovnaký ako pred 30 rokmi. Aj keď som si istý, že Damien zo 70-tych, by toho dnešného považoval za ufňukaného vzdialeného príbuzného.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Hlboké hrdlo Olivie Wilde

Hlboké hrdlo Olivie Wilde

Pornografický film Deep Throat si od svojho uvedenia do kín (!!!) v roku 1972 vydobil status kultu a hlavnej predstaviteľke Linde Lovelace...