"Čistič" Jean Reno

3.8.2005|Stano Hudák|

narodený: 30. 7. 1948 – Casablanca ( Maroko )

S trúchlivými očami, ktoré prezrádzajú hlboké uvažovanie, skryté pod impozantným zovňajškom, si francúzsky herec Jean Reno vybudoval vo svete filmu zvláštne postavenie, tým že zobrazuje mužov, ktorí uprednostňujú povedať o sebe niečo ostatným skôr prostredníctvom akcie než slov, ktorej znaky môžu často obsahovať násilie bez pauzy, vtedy keď je to nutné. No tieto jeho akcie, aj keď niekedy drsné ( napr. jeho postava Viktor „Čistič“ ) v sebe obsahujú vždy nejaký druh cti, alebo dôstojnosti ( napr. vo filme Ronin ), ktorá poslúžila, že publikum ho definuje ako akčnú hviezdu, ktorá najviac utkvie v pamäti.

Narodil sa 30. júla 1948 v Casablanke v Maroku v rodine andalúzskych Španielov, vlastným menom ako: Born Juan Moreno Errere y Rimenes. Život v Maroku v 50. rokoch nebol práve ľahký z hľadiska obživy. V menej problémové dni sa mladý Reno potuloval po marockých plážach s priateľmi s útekom v pálivé letné teplo a občas chodil do kina kde mu učarili také herecké legendy ako John Wayne, Marlon Brando a Jean Gabin a možno práve z nich bral inšpiráciu pre svoje neskoršie filmové postavy.

Zhoršujúca sa politická situácia v Maroku, donútila Renovu rodinu začiatkom 70. rokov emigrovať do Francúzska. Jean Reno, aby získal francúzske občianstvo, nechal sa rekrutovať do armády a vojenskú službu absolvoval v Marseille a na území Západného Nemecka.

Potom sa usadil v Paríži, kde začal študovať herectvo u Réneho Simona na Štátnom konzervatóriu dramatických umení. Zároveň so spolužiakmi prevádzkoval obchod so spotrebným tovarom a potom cestovnú kanceláriu.

Od roku 1974 bol Reno členom divadla Ateliér Andréasa Voutsinasa. Divadelné hry v ktorých účinkoval mali priaznivé ohlasy u divákov aj kritiky a tak Jean Reno debutoval vo svete filmu v r. 1979, keď režisér Costa – Gavras sfilmoval jeho hru Clair de femme ( Žiara ženy , 1979 ).

Veľký zlom v živote, aj vo filmovej kariére Jeana Rena nastal v r. 1981, keď sa zoznámil s mladým začínajúcim režisérom Lucom Bessonom ktorého filmy sa vyznačujú provokatívnou estetikou, čerpajúcou z originálnych obmien amerických komerčných klíše, a zahral si malú úlohu v jeho filme Le dernier combat ( Posledný boj, 1983 ). V nasledujúcich rokoch sa Reno a Besson stali blízkymi priateľmi a vytvorili spolu osvedčené duo, keď Jean Reno sa objavoval skoro v každom filme režiséra Luca Bessona. Po vedľajšej úlohe v Bessonovom filme Subway ( Metro, 1985 ) nakoniec Renov čas nastal v r. 1988, keď sa stal známou tvárou doslova cez noc a psychologicko – dobrodružný film Luca Bessona v ktorom Reno hral jednu z hlavných úloh: Le grand bleu / The Big Blue ( Magická hlbočina, 1988 ) získal nomináciu na Césara 1988.

Reno v ňom hrá úlohu temperamentného sicílskeho potápača Enza Molinariho, ktorý neúnavne súperi so svojim priateľom z detstva ( Jean – Marc Barr ) o titul majstra sveta vo voľnom potápaní, ktoré pre neho končí smrťou.

V kriminálnej dráme La femme Nikita ( Brutálna Nikita, 1990 ) – réžia Luc Besson, hral Reno pre zmenu agenta tajnej polície Viktora, fanatického zabijaka prezývaného „Čistič“, za ktorého „krvavej“ asistencie plní náročnú úlohu hrdinka filmu ( Anne Parillaudova ).

Vedľa bessonovskych postáv, si mohol Jean Reno pod vedením režiséra Jeana – Marie Poiré celkom úspešne vyskúšať aj komediálne úlohy : ako drsný špión Philippe Boulier s krycím menom Žralok v špionážnej komédii L´ opération Corned Beef ( Operácia Corned Beef, 1990 ) a v ďalšej bláznivej komédii Les visiteurs ( Návštevníci, 1992 ) , kde stelesnil supermanského rytiera Godefroya de Montmiraila, ktorý sa prenesie so svojim sluhom ( Christian Clavier ) po požití čarodejného nápoja zo stredoveku do súčasnosti. Úspech tejto komédie si vyžiadal doteraz dve pokračovania.

O Jeana Rena začali prejavovať vážny záujem Hollywoodske filmové štúdia, potom čo v ďalšom filme Luca Bessona stvárnil Reno osamelú, čudácku a mlčanlivú postavu nájomného zabijaka Leona, ktorý sa živí rozsievaním smrti v kriminálnej melodráme Leon ( 1994 ). Film rozpráva dojímavý príbeh sympatického zabijaka, ktorý sa ujme osirelého dievčatka menom Mathilde ( Natalie Portmanova ) , ktorá hľadá oporu v pomste za svoju rodinu ktorá bola vyvraždená psychopatickým DEA agentom ( Gary Oldman ).

V ďalšom roku si Jean Reno ešte stačil zahrať vo francúzskej akčnej komédii Le jaguar ( Jaguár, 1995 ) , ktorú režíroval Francis Veber a potom mu už dal šancu Hollywood vo filme Mission: Impossible ( 1995 ) , kde si Reno zahral vedľajšiu úlohu po boku Toma Cruisa. Výraznejšie medzinárodne úspechy majú aj jeho ďalšie filmy hlavne od roku 1998.

V nasledujúcich rokoch Reno nakrúca filmy či už v Amerike, alebo vo francúzsku, tak aby oslovili aj amerického diváka. Ide napr. o filmy: French Kiss ( Francúzsky bozk, 1995 ) , Roseanna´s Grave ( Roseannin hrob, 1997 ) , Godzilla ( 1998 ), Ronin ( 1998 ), Wasabi ( 2001 ), Tas – toi ( Drž hubu, 2003 ).

Priaznivý divácky ohlas mal film Les Rivéres pourpres ( Purpurové rieky, 2000 ) , kde Reno hrá postavu komisára Niemansa vyšetrujúceho rituálne vraždy v izolovanom univerzitnom mestečku vo francúzskej časti Álp. Niemans pri vyšetrovaní neváha používať aj drsné metódy a pritom musí znova a znova čeliť nebezpečenstvu. Úspech filmu si logicky vyžiadal pokračovanie vo filme Les Riviéres pourpres II – Les anges de l´apocalypse ( Purpurové rieky II – Anjeli apokalypsy, 2004 ).

Jean Reno už nepatrí medzi najmladších hercov – tento rok ( 2005 ) oslávi dňa 30. júla svoje už 57. narodeniny. No musíme mať na pamäti, že Reno sa stal medzinárodne známym hercom až v 90. rokoch, preto dúfajme že sa ešte od neho dočkáme mnohých zaujímavých filmových úloh či už v spolupráci s Lucom Bessonom, alebo inými režisérmi.

Zdroj:  MovieMania

Súvisiace články

Herec Jean Reno infarkt nedostal

Herec Jean Reno infarkt nedostal

BRATISLAVA 22. augusta (WEBNOVINY) - Infarkt francúzskeho herca Jeana Rena, o ktorom informovali médiá, je podľa jeho hovorkyne v skutočnosti...