Godzilla II: Kráľ monštier
Godzilla z roku 2014 sa pokúsila odštartovať celkom nové univerzum zvané MonsterVerse, ktoré sa malo venovať primárne ikonickým gigantickým monštrám. Jej prijatie bolo značne rozporuplné, nakoľko sa režisér Gareth Edwards vybral odlišnou cestou, než ktokoľvek pred ním. Snažil sa desiatky metrov vysokého giganta snímať omnoho viac unikátne, pracoval s atmosférou a farebnou paletou, vďaka čomu mala jeho Godzilla štýl a vlastnú tvár. Kong: Skull Island si v tomto ohľade prešiel istou degradáciou, avšak vynahrádzal to parádnou retro atmosférou a množstvom unikátnych príšer, s ktorými postavy a vlastne i samotný prerastený opičiak bojovali. A, že sa teda jednalo o poriadne dych berúce akčné scenérie, ktoré na dlhšiu dobu utkveli v pamäti mnohých divákov. MonsterVerse sa ale neprestáva rozširovať a do kín tak prichádza druhý film o mýtickom jašterovi, tentokrát s podtitulom Kráľ monštier. Darí sa mu kvalitatívne dostihnúť svojich dvoch predchodcov?
Ortieľ sa málokedy vyslovuje hneď na začiatku, avšak ohlasy zo zahraničia boli tak negatívne, že pravdepodobné už sami očakávate isté sklamanie. A to sa zrejme aj dostaví. Snímka totiž opäť padá na enormne nezaujímavých postavách. Problém v hereckom obsadí až tak nevidím, keďže predsa len Kyle Chandler, Vera Farmiga alebo Charles Dance sú už dobre známe a ostrieľané mená. No čo z toho, keď sú ich charaktery napísané nudne a okrem snáď jedného jediného momentu nikdy poriadne nezaujmú? Tento očividný problém sa znásobuje ešte aj tým, že všetky tie prítomné postavy ani nemajú, čo v deji robiť. Zatiaľ čo v prvej Godzille sme sledovali militantnú jednotku a tá sa aspoň o niečo snažila, v Kongovi sme dostali vojenské komando, ktoré mordovalo najrôznejšie vizuálne kreatívne beštie, no a tu máme partičku mdlých vedcov, nehrdinsky pôsobiacich postáv a nedospelé dieťa. Stereotypné archetypy cestujú z miesta A do miesta B a nerobia nič zaujímavé. Nebojujú poriadne s nikým a ničím, akurát medzi sebou riešia rôzne vzťahy, ktoré i tak nikoho príliš nezaujímajú.
Nikdy však nezabudnú učiniť niekoľko hlúpych a nelogických rozhodnutí. A naozaj už krútim hlavou nad tým, keď sa vojaci neustále snažia strieľať aj s najmenšími možnými zbraňami do gigantov, i napriek tomu, že to vždy skončí rovnako – ich smrťou. Samozrejme, detský hrdina musí byť katalyzátorom záchrany a rovnako nesmie chýbať určitá obeta hneď niekoľkých postáv. To sú žánrové klišé, ktoré už proste nechcete vo filmoch vídať, pričom blockbuster snímky na ich prítomnosť i tak častokrát doplácajú. A pritom sa vlastne stále jedná o jednu a tú istú chybu, ktorá filmovým tvorcom musí biť priamo do očí. O to viac to zamrzí, keď si ako diváci uvedomíme, že máme k dispozícii fascinujúce božstvá, ktoré kraľovali našej Zemi dávno pred existenciou ľudského pokolenia. Prečo ,. avšak stále nemáte pocit, že by ste boli v tomto ohľade o niečo múdrejší. A to pritom japonská manga a jej takzvaný lore vysvetľuje naozaj mnohé. Americkí tvorcovia sa s tým však očividne zaoberať nemienia.
Scenár ani jeho postavy síce nestoja za mnoho, avšak vizuálna stránka snímky pôsobí ohromujúco. Je to krásna prehliadka toho, čo si môžu tvorcovia dovoliť približne s dvesto miliónovým rozpočtom. Režisér Michael Dougherty nepracuje až tak s mystikou a pompéznymi nástupmi týchto monštruóznych hrdinov a antagonistov, avšak zato v akcii si je pomerne istý. Z môjho pohľadu síce stále nič neprekonáva súboj klasického King Konga a dinosaurov z filmu od Petera Jacksona, pričom to je presne ten typ režiséra, ktorý by mal byť angažovaný v podobne ladených projektoch. Či už kvôli jeho láske k vizuálnym efektom alebo svojským nápadom, ktoré častokrát fungujú na plátne veľmi dobre. I tak je nám v druhej Godzille servírovaná pôsobivá masívna deštrukcia, navyše prehľadne natočená, takže sa nemusíte obávať otravných neurčitých alebo zbytočne roztrasených záberov, o ktorých si niektorí moderní tvorcovia myslia, že dopomáhajú k budovaniu napätia.
Je pravdou, že hovoríme o trošku ťažkopádnych súbojoch, avšak to je zrejme nutnosťou pri dostupných príšerách. Bohužiaľ, samotné dávkovanie masívnej deštrukcie už na tom zas až tak dobre nie je a najmä preto sa jedná o dlhé čakanie na výborné finálne, ktoré po tých predošlých úmorných minútach pôsobí mimoriadne odmeňujúco. Boli adekvátne využité všetky monštrá? Určite nie, nakoľko autori sa primárne venujú Godzille, Mothre, Rodanovi a kráľovi Ghidorah vďaka čomu posledný duel pôsobí o niečo osobnejšie. Súčasne si však nemyslím, že ostatné obludy prítomné v deji stáli za pozornosť, nakoľko disponujú naozaj zvláštnymi dizajnami, ktoré si úplne neviem predstaviť v dlhšom časovom úseku. Japonská mytológia však má v zásobe ešte zopár slušných oponentov, takže v tomto ohľade by som sa o vyčerpanosť látky neobával. Konverziu do 3D zasa raz považujem za úplnú zbytočnosť, keďže film jej možnosti využíva v podstate nulovo a skôr tým trpí farebnosť, no aj ostrosť obrazu.
Silný dôraz na poetickosť, ktorý naznačoval úplne prvý, výborne spracovaný trailer by ste však očakávať nemali. Jednalo sa totiž o šikovne zostrihané zábery, ktoré s adekvátnym hudobným sprievodom pôsobili celkom inak, než vo finálnom produkte, ktorý sa objavil v kinách. Hovoríme iba o niekoľko sekundových záberoch, kedy pôvodní bohovia pôsobia nádherne, odstrašujúco alebo epicky. Do nich šlo snáď najviac úsilia, nakoľko sa môžu pochváliť krásnym osvetlením a súčasne bravúrne využívajú plný potenciál ohavnosti, či nádhery všetkých oblúd. Je teda skutočne škoda, že sú to len pár sekundové prchavé momenty, ktoré zaniknú tak rýchlo, ako aj prišli na scénu.
Momentálne pre pôvodne zaujímavo sa javiaci MonsterVerse nevidím sľubnú budúcnosť. Štáb okolo týchto filmov totiž dookola opakuje identické chyby a príde doba, kedy nám už ani tých pár minút pompéznej akcie jednoducho nebude stačiť. Vizuálne spracovanie po čase zovšednie, scenár bude stále rovnako povrchný, plytký a mdlý, no a na celé ambiciózne univerzum sa zabudne. Je tu ešte nádej na obnovu a pomyselný reštart? Samozrejme, avšak nadchádzajúca Godzilla vs. Kong vo mne vyvoláva iba ďalšie obavy, ktoré sa o to viac prehĺbili po zistení, že sa vracajú niektorí herci z tejto snímky a zrejme tak pôjde o ďalšiu várku nezáživných postáv. Nehovoriac o tom, že síce stále nezaujímavý, avšak zato pre dobrodružný žáner ideálny Tom Hiddleston si svoju rolu nezopakuje. Univerzum jednoznačne potrebuje šikovných režisérov s množstvom nápadov, no hlavne talentovaných scenáristov, ktorí by boli schopní napísať charaktery hodné nášho záujmu, nakoľko práve to zostáva najväčším kameňom úrazu celého MonsterVerse.
