V dnešný premiérový deň prichádzajú do kín štyri snímky – Belfast, Tove, či Mimoriadna udalosť

24.2.2022|Ivet Kollárová|

Posledný februárový filmový týždeň nás zavedie do rozbúrených vôd nezávislého filmu, ktorému kraľuje tzv. crowd-pleaser objavený na MFF Toronto prezentujúci život v Belfaste v 60. rokoch, ktorý je jedným z obľúbencov oscarovskej sezóny. Okrem toho nazrieme na život fínskej spisovateľky obľúbených detských príbehov o Muminovcov a z Česka dostaneme dve zaujímavé snímky: dokument o obraze mužskej sily v 21. storočí a komédiu o neriadenom vlaku s pasažiermi rôzneho neobvyklého charakteru a povahy.

Pred pár týždňami získal tento čierno-biely autobiografický film sedem nominácii na cenu Oscar (rovnaký počet ako na Zlaté glóbusy, odkiaľ si odniesol cenu za scenár), veľkým favoritom je aj na Nezávislých britských cenách, či cenách BAFTA. Srdcia divákov si prvý krát podmanil na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, kde získal Cenu divákov. Dnes prichádza do našich kín jeden z najosobnejších filmov režiséra Kennetha Branagha - Belfast. Slávny herec, režisér a scenárista Branagh nakrútil film o svojom detstve. Príbeh humorný a láskavý, ale zároveň drsný a trochu krutý. Miestom jeho detských hier bol totiž severoírsky Belfast, ktorý nepatrí k najvyhľadávanejším adresám.

Buddy je deväťročný chlapec, ktorý má pocit, že mu patrí celý svet, ktorý sa aktuálne obmedzuje na ulice rodného Belfastu. Tu prežíva pravé chlapčenské dobrodružstvá a prvú lásku (respektíve sa o ňu neohrabane snaží). Keď potrebuje poradiť, môže sa obrátiť na babičku s dedom, keď potrebuje ošetriť odreté koleno alebo objať, má na to milujúcu mamičku, a otecko je tu predovšetkým od toho to, aby mal Buddy ku komu vzhliadať. Prehľadný, bezpečný a zrozumiteľný svet konca šesťdesiatych rokov minulého storočia však začnú narušovať sociálne a náboženské konflikty, ktoré sa valia celým Belfastom a nevyhnutne zavítajú aj do ich ulice. Hrdinovia a zlosynovia, na ktorých sa Buddy a jeho kamaráti dovtedy iba hrali, sú zrazu všade naokolo. Kam v tomto premenenom svete bude patriť Buddyho rodina?

„Je to síce príbeh inšpirovaný mojím detstvom, ale zároveň prináša  všeobecnú tému dospievania, rozpráva o tom okamihu, keď dieťa stratí svoju nevinnosť a urobí prvý krok smerom k dospelosti,“ hovorí o svojom autorskom filme Kenneth Branagh, v ktorého prípade tento krok umocnili nepokoje konca šesťdesiatych rokov. O tom, že táto téma rezonuje v každom z nás a že Kenneth Branagh na nostalgickú strunu udrel skvele, svedčia úspechy na niekoľkých významných filmových festivaloch, či prestížnych filmových cenách. V hlavných úlohách Jude Hill, Caitriona Balfe, Jamie Dornan, Judi Dench, Ciarán Hinds, Lewis McAskie, Josie Walker, Freya Yates, Michael Maloney, či Colin Morgan. 

Zo severoírskeho Belfastu sa presunieme o niečo viacej na sever Európy. Fínska režisérka Zaida Bergroth natočila skutočný príbeh o autorke čarovného sveta Muminovcov v snímke Tove. Vojna sa skončila a Tove Jansson začína opäť žiť. Keď stretne divadelnú režisérku Vivicu Bandler, okamžite sa zamiluje. Súčasne ju kreativita zavedie na nečakané chodníčky a ona začne písať príbehy Muminovcov.

Helsinki 1945. Koniec vojny prináša maliarke Tove Jansson nový pocit umeleckej a spoločenskej slobody. Zatiaľ čo svoje umelecké ambície sústreďuje na maľovanie, očarujúce príbehy muminovských postavičiek, ktoré rozprávala vystrašeným deťom v protileteckých krytoch, rýchlo začnú žiť vlastným životom a prinášajú jej celosvetovú slávu a finančnú slobodu. Jej túžba po slobode je však vystavená skúške, keď stretne divadelnú režisérku Vivicu Bandler, ktorá v nej roznieti elektrizujúcu a pohlcujúcu lásku. V čase, keď začína nachádzať svoju umeleckú identitu, objavuje aj pravú lásku a túži, aby bola opätovaná; jedine tak, že si vytvorí vlastnú cestu, sa môže naučiť byť slobodná. Vo filme si zahrali Alma Pöysti, Krista Kosonen, Shanti Roney, Joanna Haartti, Kajsa Ernst, Robert Enckell, Jakob Öhrman, či Eeva Putro. 

Od dnes je v kinách aj novinka českého režiséra Jiřího Havelku, komédia Mimoriadna udalosť (Mimořádná událost). Ako by ste sa správali, keby ste išli vo vlaku, ktorý nikto neriadi? Odpoveď na túto otázku hľadá Jiří Havelka, režisér a scenárista diváckeho hitu Vlastníci, vo svojom ďalšom filme, komédii Mimoriadna udalosť. „Názvom si nadbiehame, ale samozrejme dúfam, že áno, že to bude pre divákov mimoriadny zážitok v mnohých ohľadoch,“ hovorí o svojom filme Jiří Havelka.

Ústrednú mimoriadnu udalosť spôsobí rušňovodič, ktorý neplánovane zastaví uprostred polí a vystúpi z vlaku, aby vyriešil drobný technický problém. Bohužiaľ zastavil v miernom protisvahu a vlak mu ujde. Samospádom a tam, odkiaľ vyšiel. Zarozprávaní cestujúci ocenia, že zase idú, ale čoskoro si uvedomia, že zlým smerom. Hlasno protestujú a dožadujú sa informácií. Kabína rušňovodiča je zamknutá a nikto sa spoza dverí neozýva. Medzi pasažiermi sa šíria prvé náznaky paniky. Kontakt s okolím prostredníctvom mobilných telefónov zlyháva a nepomáha ani zúfalý krik z okien. Cestujúci za pomoci mierneho násilia nakoniec dvere kabíny strojvodcu otvoria, ale tam si iba potvrdia najhoršie očakávania - motoráčik nikto neriadi. Veľmi nesúrodá skupina ľudí, ktorú na chvíľu zviedla dohromady jazda vlakom, má teraz jeden spoločný cieľ - v zdraví túto cestu prežiť.

Komédia Mimoriadna udalosť sa voľne inšpirovala skutočným príbehom „splašeného vlaku“, ktorý ušiel svojmu strojvodcovi aj s cestujúcimi pred pár rokmi na Českomoravskej vrchovine. Jiřímu Havelkovi nešlo o vernú rekonštrukciu prípadu, ale o ďalší zábavný ponor do sveta úplne normálnych ľudí, ktorí sa ocitnú v extrémnej situácii. Možno by ste sa divili, koľko toho môžu mať spoločné vypäté domové schôdze a vlak, ktorý nikto neriadi. V hlavných úlohách Jana Plodková, Igor Chmela, Jenovéfa Boková, Jaroslav Plesl, Alois Švehlík, Ctirad Götz, Tereza Marečková, Václav Kopta, Marie Ludvíková, Robert Mikluš, Fedir Kis, Daniel Horečný, Milan Koritjak, Beáta Mikušová, Oliver Vyskočil, Václav Vašák, Magdalena Sidonová, či Agáta Červinková. 

Na záver prehľadu nových filmov v kinách jeden zaujímavý dokument, o ktorého téme sa treba rozprávať, SILA v réžii Martina Marečeka. Ničivo úprimná spoveď o vnútornom konflikte a kríze stredného veku. Ako by mala vyzerať mužská sila v 21. storočí? Kamil Fila je otec, filmový publicista, zástanca progresívnych hodnôt a rodovej rovnosti. Vo virtuálnom priestore vystupuje ako neúnavný diskutér a bojovník za spravodlivejšiu spoločnosť, v súkromí prežíva bolestné rozpory medzi presvedčením a konaním. Filmová fikcia a skutočný život sa vzájomne zrkadlia a Kamil hľadá svoje lepšie ja medzi kinosálou, posilňovňou a početnými milostnými vzťahmi. Ako sa stať lepšou verziou samého seba vo chvíli, kedy sa strácame vo vlastnom živote? Film Martina Marečka Sila zachytáva päť náročných rokov v živote Kamila Filu, počas ktorých čelí partnerským problémom, depresiou aj hraničným fyzickým experimentom na vlastnom tele. Výsledkom je ničivo úprimná spoveď o vnútornom konflikte a kríze stredného veku, ale aj obecnejšia reflexia premien a podôb maskulinity nového milénia.

  Foto © Depositphotos/CinemArt/FillmEurope/FilmExpanded

Súvisiace články