Herecký perfekcionista Robert De Niro

6.11.2005|Stano Hudák|
Herecký perfekcionista Robert De Niro

Robert De Niro je nielen odborníkmi, ale aj divákmi  považovaný za jedného z najvýznamnejších amerických hercov obdobia od 70. rokov až do súčasnosti. Filmovému publiku je známy ako predstaviteľ filmových postáv ktoré sú často náchylné k brutálnemu násiliu, alebo sú obdarené vlastnosťami hraničiacimi až s psychopatizmom. Je známy svojou hereckou technikou, vďaka ktorej má divák pocit, že vidí pred sebou reálnu postavu akoby vystrihnutú zo života, aj s jej povahovými vlastnosťami.

Narodil sa 17. septembra 1943 v New Yorku – v štvrti Lower East Side ( Little Italy ) ako syn známych maliarov – Roberta De Nira seniora, a Virgínie Admiral, ktorí sa rozviedli, keď mu boli dva roky. Ako dieťa bol De Niro vášnivým čitateľom dramatikov a prvýkrát sa ocitol pred obecenstvom ešte ako desaťročný v školskom predstavení rozprávkového muzikálu: Čarodejník z krajiny Oz, kde hral úlohu zbabelého leva. Medzi jeho herecké idoly z mladosti patrili Montgomery Cliff, Robert Mitchum a Marlon Brando.

Jeho rozhodnutiu stať sa hercom nikto z rodiny neveril, až do chvíle, keď De Niro v 16. rokoch opustil školu a pripojil sa k zájazdovému divadelnému súboru, ktorý vystupoval na stredných školách s inscenáciou hry A. P. Čechova: Medveď. Začiatkom 60. rokov študoval v dramatických kurzoch Stelly Adlerovej a Luthera Jamesa a v r. 1973 – 76 pokračoval De Niro v hereckej príprave v slávnom Actors Studiu u Lee Strasberga .

Ešte behom hereckej prípravy začal Robert De Niro svoju kariéru na malých newyorských scénach, kde zažiaril už v r. 1970 v mimobroadwayskej inscenácii hra Shelley Wintersovej: Jednoročné pobyty hlučného pasažiera.

Potom čo debutoval vo svojom prvom filme: Trois chambers á Manhattan ( Tri izby v Manhattane, 1965 ), zbieral De Niro prvé skúsenosti v malých úlohách pred filmovou kamerou v polovici 60. rokov najmä v nízkorozpočtových filmoch režiséra Briana De Palmu The Weeding Party ( Svadobná slávnosť, 1966 ), Greetings ( Pozdravy, 1968 ) , Hi, Mom! ( Ahoj, mami!, 1970 ), než na seba výraznejšie upozornil úlohou smrteľne chorého baseballového hráča Bruce Pearsona v melodráme Bang the Drum Slowly ( Bubnuj pomaly, 1973 ).

Do medzinárodného povedomia divákov vstúpil Robert De Niro potom, čo získal Oscara 1974 vďaka filmovej adaptácii románovej ságy The Godfather: Part II. ( Krstný otec II., 1974 ) režiséra Francisa Forda Coppolu, v ktorej sa majstrovsky zhostil postavy sicílskeho prisťahovalca, mladého Vita Corleoneho, ktorého v zostarnutej podobe ctihodného mafiánskeho bossa v prvom diele tak majstrovsky stvárnil Marlon Brando. Týmto sa Robert De Niro,  a jeho herecký idol z mladosti Marlon Brando stali jedinými hercami v histórii filmu, ktorí obaja získali Oscara za herecké stvárnenie tej istej filmovej postavy Vita Corleoneho.


Robert De Niro v úlohe mladého Vita Corleoneho vo filme Krstný otec II (The Godfather: Part II), za ktorú dostal Oscara.

Znovu nakrúcať do Talianska sa vrátil De Niro o dva roky neskôr, keď mu režisér Bernardo Bertolucci zveril úlohu aristokratického Alfréda, ktorý napriek sympatiám k revolučným ideálom nikdy nepochopí svojho chudobného kamaráta ( Gérard Depardieu ), v spoločensko – historickej freske: Novecento ( Dvadsiate storočie, 1976 ).

Najdôležitejším medzníkom v kariére Roberta De Nira je od r. 1973 jeho priateľstvo a spolupráca s významným režisérom Martinom Scorsesem, v ktorého filmoch – situovaných najčastejšie do prostredia New Yorku – vytvoril pôsobivé postavy rozporuplných, zmätených, pochybujúcich a zúfalých mladých mužov, ktorí sa snažia so seba zničujúcou urputnosťou vysporiadať s vlastnými démonmi a hľadajú korene osobnej identity ako napríklad neskrotný smoliarsky podvodníček Johnny Boy v surovej dráme Mean Streets ( Biedne ulice, 1973 ) – réžia Martin Scorsese, či citovo frustrovaný vietnamsky veterán a newyorský nočný taxikár Travis Bickle, ktorý kvôli svojej depresii  a nespavosti jazdí taxíkom hlavne v noci a potom čo zlyhá jeho pokus nadviazať vážny vzťah s peknou novinárkou ( Cybill Shepherd ), v snahe upútať na seba jej  pozornosť, sa ujme ochrany mladej teenagerskej prostitútky ( Jodie Foster ) a pokúša sa sám na vlastnú päsť očistiť násilnými činmi spoločnosť od zlosynov, v psychologickej dráme: Taxi Driver ( Taxikár, 1976 )  ( nominácia na Oscara 1976 ), alebo ako jazzový saxofonista Jimmy Doyle v hudobnej melodráme New York, New York ( 1977 ).

V roku 1980 režisér Martin Scorsese na kraji vlastného psychického krachu sfilmoval biografiu Jakea La Mottu ako agresívneho a ľudsky odpudzujúceho boxerského šampióna v strednej váhe v životopisnej dráme Raging Bull ( Zúriaci býk, 1980 ) ( Oscar 1980 a Zlatý Glóbus 1980 za najlepší mužský herecký výkon ).

Robert De Niro v jednom z najlepších výkonov svojej kariéry tu stvárňuje boxera, ktorý celú svoju kariéru bojuje so súpermi v ringu, neuvedomujúc si, že jeho najväčším súperom je on sám. Ring je pre neho tým, čim je kostol pre veriaceho. Nebojuje podľa stratégie, ale podľa svojej nálady, podľa svojich pocitov a dojmov. Film o človeku, ktorý si rozbíja život a uvedomuje si to až na jeho konci.


Robert De Niro vo filme Zúriaci býk (Raging Bull), za úlohu boxera Jakea LaMotta získal Oscara.

Z ďalších filmov úspešnej dvojice De Niro – Scorsese stoja za zmienku napr. –  trpká tragikomédia  The King of Comedy ( Kráľ komédie, 1982 ), gangsterská melodráma GoodFellas  ( Mafiáni, 1990 ) ( nominácia na Oscara 1990 ) kde sa De Niro zaskvie ako povestný zlodej, priekupník a vrah Jimmy „Džentlas“ Conway, psychologický thriller Cape Fear ( Mys hrôzy, 1991 )  ( nominácia na Oscara 1991 ) ako príbeh zákerného psychopatického násilníka Maxa Candyho ( De Niro ), mstiaceho sa advokátovi ( Nick Nolte ), ktorý pri jeho procese zatajil dôležitú informáciu, či gangsterská dráma Casino ( 1995 )  -  odvrátená strana z prostredia Las Vegas , v mnohom nadväzuje na úspešnú Scorseseho drámu GoodFellas ( Mafiáni ), kde v dlhej, takmer dokumentárne pojatej expozícii popisuje Scorsese do najmenších detailov chod exkluzívneho kasína a spôsob jeho napojenia na mafiu (s výdatnou pomocou vnútorných hlasov hlavných postáv, použitých ako komentár). Sam "Ace" Rothstein (Robert De Niro) je bývalý hazardný hráč, dosadený mafiánskym gangom do Las Vegas na vedúce miesto veľkého kasína, ktoré sa jeho pričinením stane mimoriadne úspešným.

Náročnú kreáciu za ktorú bol Robert De Niro nominovaný na Oscara 1978, predviedol v úlohe pennsylvánskeho oceliarskeho robotníka ruského pôvodu Michaela Vronského, ktorému sa ako jednému z trojice kamarátov ( John Savage, Christopher Walken ) podarí vyviaznuť z pekla vietnamskej džungle bez ujmy na zdraví a dokáže sa vyrovnať s krutými vojnovými skúsenosťami, v dráme Deer Hunter ( Lovec jeleňov, 1978 )- réžia Michael Cimino.

Od 80. rokov až do súčasnosti začal Robert De Niro stále častejšie striedať režisérov a filmové žánre, prekvapoval krajne rôznorodými rolami, medzi ktorými  síce prevažujú  hrdinovia dramaticky vypätých, psychologicky zložitých a temných charakterov ako napr. otrokár Rodrigo Mendoza ( Misia ), gangster Al Capone ( Neúplatní ), či lovec ľudí, ktorý po mnohých trampotách nakoniec pustí svoju obeť na slobodu ( Polnočný beh ), no vyskytujú sa tu i postavy so zmyslom pre humor ( filmy Vtedy v Amerike, Zaľúbiť sa, Preber si to, Preber si to znova...).

Podobne ako Dustin Hofman, tak aj Robert De Niro úzkostlivo dbá na svoju hereckú prípravu aby so svojimi postavami dokonale splynul. Vo svojom úsilí zahrať svojich hrdinov čo najvierohodnejšie dokonca zašiel až tak ďaleko že sa učil priamo na Sicílii 4 mesiace miestny dialekt ( Krstný otec II. ), jazdil ako taxikár 5 týždňov nočnými ulicami New Yorku ( Taxikár ), naučil sa obstojne hrať na saxofón ( New York, New York ), podstúpil celoročný boxersky výcvik a pribral na váhe o 60 libier (25 kg) ( Zúriaci býk ) čím sa dokonca stal na čas držiteľom svetového rekordu  ako herec ktorý najviac pribral na hmotnosti kvôli filmovej úlohe. ( v r. 1987 vytvoril nový rekord s hmotnostnym prírastkom 70 libier herec Vincent D´ Onofrio pre film Full Metal Jacket ( 1987 ) režiséra Stanleyho Kubricka ).

V roku 1988 založil Robert De Niro vlastnú výrobnú spoločnosť Tribeca, za ktorej podpory neskôr v r. 1993 debutoval ako filmový režisér psychologickým snímkom podľa hra Chazza Palminteriho: A Bronx Tale ( Príbeh z Bronxu, 1993 ), v ktorom si pre seba nechal úlohu čestného vodiča mestského autobusu Lorenza Anella, ktorého syn ( Lilo Brancato ) sa stane chránencom mafiánskeho bossa ( Chazzo Palminteri ).

V decembri  2003 podstúpil Robert De Niro v newyorkskej nemocnici Sloan – Kettering operáciu rakoviny prostaty, ktorá našťastie dopadla úspešne, až do úplného uzdravenia.

V r. 1976 – 1988 bol ženatý s černošskou herečkou a speváčkou Diahnne Abbott, ktorá hrala v niekoľkých jeho filmoch a majú spolu dcéru Drenu De Niro, a od r. 1997 je jeho druhou manželkou Grace Hightower s ktorou majú syna Elliota.


Robert De Niro s manželkou Grace Hightower (foto: Evan Agostini/Getty Images)

Podľa jeho názoru herečka s ktorou sa mu zatiaľ najlepšie hralo je Meryl Streep. Medzi jeho dobrých priateľov patria herci Sean Penn ( s ktorým oslavuje narodeniny v rovnaký deň ), Joe Pesci a Harvey Keitel.

Robert De Niro ako pravdepodobne jeden z najviac pôsobivých hercov súčasnosti, zvládol celú galériu fascinujúcich a psychicky veľmi prepracovaných postáv. Vyhýba sa konvenčnej voľbe filmových úloh a neváha zájsť až do krajnosti. Jeho ochota ponoriť sa totálne do seba pri hereckej príprave ktorá niekedy dokonca zahŕňa lekárske prehliadky, vypovedá veľa o jeho úspechu , ale jeho vášeň, intenzita a živočíšny magnetizmus je na filmovom plátne vítaná bez ohľadu na rolu, ktorú hrá. To sú presne tie zvláštnosti, ktoré z neho robia jednu z najviac žiadaných filmových hviezd súčasnosti.

Zdroj:  MovieMania

Súvisiace články