Rekviem za sen (Requiem for a Dream)
Spisovateľ transgresívnej fikcie, Hubert Selby, Jr., napísal knihy Posledný útek do Brooklynu a Rekviem za sen. Obe sa dostali na strieborné plátno. Vydobyl si status nekonvenčného spisovateľa len, čo sa zadefinoval ako pozorovateľ surovej reality amerického života a jeho temných stránok. Obdobne nekonvenčným umelcom je aj filmár Darren Aronofsky, ktorý sa podujal naturalistické tápanie kvartetu hlavných postáv zachytiť neúprosným okom kamery.Rekviem za sen bol často nesprávne označovaný za film o drogách a feťákoch. Narozdiel od Boyleovho Trainspottingu využíva drogy ako prostriedok, nie účel. Vskutku dvojsečná zbraň, na jednej strane darca krátkodobého blaha, pôžitku, úľavy, na druhej nekompromisný devastátor fyzickej schránky, duševného zdravia a v neposlednom rade i dôstojnosti. Výstraha známa aj obyvateľovi školských lavíc, no Aronofsky spolu so Selbym pracujú s drogami ako s výstižnou metaforou závislosti od čohokoľvek s mamutím potenciálom zničiť čokoľvek bez ohľadu na povahu veci, či už materiálnej alebo nemateriálnej. Zhubná závislosť- metafyzický požierač poslednej nádeje.
Hlavnými protagonistami je štvorica postáv. Sára Goldfarb je matkou Harryho Goldfarba, povaľača snívajúceho o lepšom živote. Spolu s kamarátom Tyronom C. Loveom, prídu na nápad, ktorý im prinesie potrebné množstvo financií a umožní Harrymu splniť sen svojej priateľke Marion Silver. Spoločným menovateľom je sen, túžba po lepšom živote, v duchu konzumného amerického života. Bohužiaľ, všetky postavy si vybrali tú najjednoduchší a zároveň aj najfatálnejší spôsob obohatenia. No Sára je na tom najhoršie, je obeťou. Zatiaľ čo sa jej syn s kamarátom a priateľkou vydajú na ilegálne chodníčky dílovania a postupne sa prepadávajú do studne beznádeje ako ich závislosť požiera ich telo a dušu, Sara je iba opustenou vdovou túžiacou sa o niekoho oprieť. Vykúpením z monotónnosti každodennej rutiny a samoty je oznámenia, že ju radi uvítajú v jej obľúbenom televíznom programe. Sára, bytostne závislá na vysielaní show pôsobiacou kombináciou televízneho kvízu a sektárstva, nachádza nový zmysel života. Dennodenné sledovanie programu si vyberie prvú daň na Sárinom infantilnom predsavzatí, schudnúť do obľúbených červených šiat. Rovnako ako jej syn si vyberá to najjednoduchšie a zdanlivo najefektívnejšie riešenia, cesta chemických substrátov. Každodennými spoločníkmi sa jej stávajú rôznofarebné pilulky na chudnutie (pôsobivé využitie anglického slova drug, ktoré znamená ako drogu, tak aj farmaceutika).
Väčšinu filmového času sledujeme Harryho s priateľmi ako sa snažia dopracovať k svojmu ,,americkému“ snu. Sárina dejová linka stojí opodiaľ, dôraz je mladých ľudí, ktorí sa postupne dostávajú na šikmú plochu. Sympatie divákov sa dostávajú Sáre, opustenej starnúcej vdove čoraz viac sa prepadávajúcej do vlastného sebaklamu. Sára v podstate ani nevie čo sa deje, zrazu je uväznená v cele vlastného rozprávkového sveta, v ktorom je všetko fajn. No halucinácie sú čoraz agresívnejšie a milá pani v delíriu pomaly kolabuje. Udalosti týkajúce sa jej postavy sa stávajú dominantnými a zároveň i šokujúcimi. Aronofsky redefinuje pojem závislosti a z výhradnej domény drog ho generalizuje a zhmotňuje abstraktný pojem do groteskne hororovej postavy. Závislosť a jej následky stoja za každou postavou, majú ju stále v pätách a ona ich ženie do bezodnej priepasti. Čo sa môže zdať na prvý pohľad ako postupné klesanie špirálou je v podstate strmhlavým pádom. Najšokujúcejšie je, že pád nekončí katarziou, ale priamou a čelnou zrážkou. S realitou. Sen je požieraný gangrénou, nielen na Harryho ruke, ale na duši každej postavy. Na konci prechádzky peklom sa postavy citnú v v slepej uličke, bez návratu a duševne ochudobnený. Daň z americký sen bola privysoká. Aj napriek tomu sen skonal, telo je nezvestné, zostali len oči pre plač a pohrebný chorál na rozlúčku. Smrť by bola pre nich sladkým vykúpením.
Rekviem za sen je Aronofského druhým celovečerným filmom. S Pi má viacero spoločných aspektov, jedným je aj motív uväznenia postáv vo vlastnej realite a prerastajúca paranoja. V mnohých ohľadoch je postava Sáry Goldfarbovej ženskou verziou Maxa Cohena. Tvorca používa aj obdobný osvedčený spôsob na predvedenie panujúceho chaosu. Často používa záber fixovaný na postavu, známy aj z hudobných videoklipov, pomocou špeciálneho postroja upevneného na hercovi (tzv. glidecam). Vďaka nemu skvelo zachycuje mimiku reflektujúcu vnútorné pochody a utvára intimitu medzi divákom a postavou. Remeslo videoklipov sa najefektívnejšie vyplatilo pri montáži predstavujúcej užívanie drogy a jej okamžité pôsobenie (mikrozábery na ihlu, dilatujúce zreničky, krvné riečisko apod.). Technickú vypulírovanosť a majstrovstvo Rekviemu za sen korunuje dramatickým zamestnaním rozdvojeného obrazu (split-screen), kedy sa na obrazovke nachádzajú dve postavy, aj napriek tomu, že nezdieľajú rovnaký priestor, čím autor efektívne podtrháva ich osamelosť. Vzniká paradoxný jav, kedy sú postavy osamotené spolu v jednom zábere. Postupnosť závislosti je znázornená medzititulkami ročných období pričom sa zároveň aj zvyšuje kadencia záberov, ktorých dĺžka sa postupne skracuje. Zvyšujúcou sa gradáciou dochádza vo finále ku klimaxu, ktorý umocňuje rapidmontáž (film má takmer 2000 strihov).
Tematizáciou závislosti sa Aronofsky dostáva do vôd transgresívnosti rovnako ako jeho spisovateľský kolega. Rekviem za sen je drámou a thrillerom so všetkým, čo k nim patrí, no vďaka abstraktnému strašiakovi pracuje významne i s prvkami hororu. Sám tvorca priznáva, že sa na film v produkčnej i postprodukčnej fázy pozeral ako na monster-film a tak aj k nemu pristupoval. Podobne sa postavil k filmovej adaptácii diela beatnika Burroughsa, Nahý obed, aj kanadský filmár Cronenberg, známy obľubou tzv. body hororu. Čo sa týka adaptácií žánru transgresívnej fikcie, má Aronofského štýl viac styčných plôch práve s Cronenbergovým prístupom k predlohám a ich pretransformovaní do vizuálnej podoby. Technická stránka filmu, jeho hororový leitmotív a uväznenie postáv v kolotoči udalostí, ktorým tak celkom nerozumejú, posúvajú Rekviem za sen na úroveň snímkov velikána a legendy kinematografie, Alfréda Hitchcocka.
Nádherný, naturalistický, dramatický a šokujúci príbeh o závislosti, snoch a vzťahoch. Vypulírovaný až do nepríjemnej sugestívnosti, hlavne omračujúce scény s lobotómiou a nezabudnuteľná ,,ass-to-ass“ scéna, sa divákom zaryjú nielen do pamäte, ale zalezú aj hlboko pod kožu. Klenot modernej kinematografie ako aj demonštračná ukážka, prečo sú drogy zlé a smutné konštatovanie, že nielen psychotropné látky sú zhubnou závislosťou, ktorá dokáže obrať človeka o všetko: zdravie, slobodu, dôstojnosť i rozum. Deštrukcia snov a spoločnosti nikdy nevyzerala tak skvelo a surovo zároveň.
15. ročník prehliadky toho najkvalitnejšieho, čo víri vody svetovej kinematografie PROJEKT 100-2009 sa začal 10. septembra a potrvá až do konca roka. Do filmových klubov ho prináša Asociácia slovenských filmových klubov. Po takmer štyridsiatich slovenských mestách poputuje ďalších desať klenotov svetovej kinematografie. O filmoch, na ktoré sa môžete tento rok tešiť sa viac dočítate na www.asfk.sk a recenzie si môžete prečítať aj tu.
