Vyháňač diabla (The Exorcist)

8.5.2010|Jozef Rigo|
Vyháňač diabla (The Exorcist)

1973 Mladú dievčinu posadne diabol.

TVORCOVIA:

Linda Blairová (14) ako Regan: nasledovalo zložité dospievanie; hrala v Letisku 1975 (Airport 1975, 1975), Vyháňač diabla II (The Exorcist II, 1977) a v ďalších menej významných filmoch. Ellen Burstynová (40) ako Chris MacNeilová; jeden z niekoľkých jej významných filmov 70. rokov, ku ktorému patrí Posledné filmové predstavenie (The Last Picture Show, 1971) a oscarový film Alica tu už nebýva (Alice Doesn´t Live Here Anymore, 1975). Max von Sydow (43) ako otec Merrin; význačný švédsky herec; obľúbenec Ingmara Bergmana. Nebál si vziať rolu vo Vyháňačovi diabla II. Jason Miller (33) ako otec Karras; broadwayský dramatik, ktorý sa rozhodol stať hercom. Lee J. Cobb (62) ako poručík Kinderman; prvý predstaviteľ Willieho Lomana z Millerovho Smrť obchodného cestujúceho na Broadwayi a prvý šéf ranča Shilo v televíznom seriáli Virginian (The Virginian). William Peter Blatty (44) producent; napísal scenáre k filmom Komisár Clouseau na stope (A Shot in the Dark, 1964) a Darling Lili (1969). William Friedkin (34) režisér; práve dostal Oscara za Francúzsku spojku (The French Connection, 1971). Hovorilo sa o ňom viac nie kvôli jeho filmom, ale vďaka jeho búrlivému rozvodovému konaniu.

VZNIK:

Peter Blatty bol úspešným spisovateľom a písal scenáre ľahkých komédií, rozhodol sa pustiť do niečoho ponurejšieho. Napísal Vyháňača diabla najprv ako román a filmové práva predal za 641 000 dolárov spoločnosti Warner Brothers ešte pred tým než jeho román vyšiel. Ukázalo sa, že zo strany štúdia išlo o chladnú kalkuláciu; Vyháňač diabla sa udržal na vrchole rebríčka 20 týždňov a predalo sa 6 miliónov výtlačkov. Rozpočet sa mal pohybovať okolo 4 000 000 dolárov a nakrúcanie malo skončiť za 95 dní. Objavil sa však počet závažných problémov – úmrtie, zranenie a nehody, ktoré dvojnásobne predĺžili nakrúcanie aj náklady. Konečná suma za nakrúcanie filmu znela na 10 000 000 dolárov. Vzrástol počet oznámení posadnutostí diablom psychiatrom a Božím sluhom. Filmári konzultovali záležitosti s katolíckou cirkvou a Warnerovci nechali vytlačiť detailný počet domnelých posadnutí diablom, históriu vyhánania a dokonca i ceremoniálne zaklínadlá – len pre každý prípad. Kritická reakcia bola jednohlasná. Recenzenti sa zhodli na tom, že film je obscénny, zneužíva divákov a je morálne pochybný. Ale publikum bolo zaskočené, že film dokázal šokovať rovnako ako Frankenstein (1931) pred mnohými desaťročiami. Blatty získal za scenár Oscara a film Vyháňač diabla sa stal jedným z najúspešnejších filmov roka, jedným z najväčších kasových úspechov všetkých dôb. Len v Severnej Amerike získali tržbu 89 000 000 dolárov. Rovnako ako v prípade pokračovania skromnejšie prijatého Vyháňača diabla II: Kacír (The Exorcist: The Heretic) nasledovalo bombastické vzkriesenie finančne úspešného hororu.

ZO ZÁKULISIA:

Skutočný prípad sa týkal 14-ročného chlapca z Mont Ranier v štáte Maryland, ktorý vyvolával duchárske javy. V jeho prítomnosti sa chveli obrazy a poskakovali fľaše s lekvárom. Na tele sa mu objavil záhadný červený nápis, ktorý prikazoval: „Choď do St. Louis“. Zaujímavé bolo, že tam bývala chlapcova obľúbená teta. Odviezli ho teda do St. Louis, kde začal vydávať dosť prapodivné zvuky, a absolvoval dvojmesačný kurz vyháňania diabla. A od tej doby žil chlapec šťastne a nebol už posadnutý.

Akonáhle zahájili nakrúcanie, začali sa diať prapodivné veci. Došlo k niekoľkým úmrtiam: dedko Lindy Blairovej a brat Maxa von Sydowa zomreli prvý týždeň a výroba sa predĺžila, pretože sa muselo čakať až sa vráti Max zo Švédska.

Stratili sa veci: napríklad tri metre vysoký model démona Pazuzu sa cestou na miesto nakrúcania v Iraku zatúlal až do Hongkongu. Stratili sa aj časti nakrúteného materiálu.

Objavili sa nehody: mladého syna Jasona Millera zrazila motorka a chlapec utrpel vážne zranenia. Ellen Burstynová si pri lietacej scéne pomliaždila chrbát a nemohla dva týždne pracovať. Jeden tesár, ktorý staval georgetownský dom, kde sa dej odohrával prišiel o palec a naviac stavba raz v noci záhadne vzplanula. Pretože bez neho výroba nemohla pokračovať, museli všetci čakať ďalších šesť týždňov než dom znovu postavili. Novinári v tom videli pekelné znamenie: výrobe sa lepí smola na päty a film má v práci samotný Satan.

Vyháňač diabla (The Exorcist, 1973)

Najviac sa však napracovali maskéri a ľudia zo zvláštnych efektov. Jeden z najväčších husárskych kúskov bolo obložiť repliku Reganinej izby chladničkami a mrazničkami v hodnote 100 000 dolárov. Podarilo sa tak znížiť teplotu na pľaci na mínus desať, to bola jediná metóda ako docieliť, aby hercom z úst vyšiel mrazivý dych. Herci mrzli a Linda Blairová bola pod perinou oblečená a hriala ju elektrická poduška. Štáb pracoval v lyžiarskych úboroch. Ďalším kľúčovým prvkom dekorácie bol dokonalý, presný model Lindy Blairovej, ktorý sa objavil v najznámejšej liturgicky rúhačskej scéne a v pasáži, kde sa jej hlava otáča o 360 stupňov.

Divákov najviac upútal Lindin make-up, všimnite si, že na Maxovi von Sydowovi pracovali skutoční umelci. Vidíte na vlastné oči prácu majstra maskéra Dicka Smitha, ktorý nechal presvedčivo zostarnúť Dustina Hoffmana o celé storočie vo filme Malý veľký muž (Little Big Man, 1970) a Marlona Branda o dvadsať rokov vo filme Krstný otec (The Godfather, 1972). Smith stál pri príprave make-upu Lindy pred veľkým problémom, pretože bola ako sám hovoril: „Tak strašne zdravá“. Bolo dosť práce narušiť jej celistvé, baculaté rysy, zvlášť keď ako maskér vyznávate zásadu, že plastická operácia nepripadá do úvahy, ale predsa je lákavá. Ústa jej vypchali tampónmi, aby vyzerala podivne a dráždivé očné šošovky dodali jej očiam démonický vzhľad. Ráno pred nakrúcaním vyháňacích scén musela podstúpiť hodiny maskovania a dlhú chvíľu si krátili sledovaním filmu Lietajúca mníška (The Flying Nun),a zážitok z filmu mal dodať Lindinmu prejavu satanskú vervu. Zdalo sa, že Linda preplávala úskaliami úlohy bez jedinej sťažnosti, len sa trochu zdráhala, keď si mala zašpiniť vlasy, na ktoré bola veľmi pyšná. Ďalšou otravnou povinnosťou bolo zvracanie. Ovsená kaša a hrachová polievka, ktoré museli putovať obidvoma smermi, patria totiž medzi Lindine najmenej obľúbené jedlá.

Filmovanie zvracajúcej tváre vyžadovalo chvíľku premýšľania. K filmovaniu čurania a zvracania z profilu sa dajú použiť skryté trubičky napojené na zásobník. Linda nemusela mať nad týmito záležitosťami žiadnu kontrolu; jej zvracanie riadil režisér diaľkovým ovládaním. Ak filmujete zvracajúcu tvár priamo, potom sa dívate (alebo sa pokúšate nedívať) na masku, pod ktorou sa skrývajú trubičky s napodobeninou obsahu žalúdku.

Linda z dievčaťa však rýchlo vyrástla. Rok po uvedení filmu do kín slávila 15-te narodeniny a písalo sa o nej, že je istou budúcou hviezdou nekonečných televíznych seriálov. Keď mala Linda 20 rokov dostala podmienku za priestupky spojené s drogami. Keď hrala vo Vyháňačovi diabla, zdalo sa jej, že postavenie nastupujúcej hviezdy ju nijako nevzrušuje; radšej sa bavila o koňoch. „Tie divné veci mi nepôsobili žiadne problémy, pretože som ten príbeh nebrala vážne,“ vysvetľovala Linda Blairová.

VŠIMNITE SI:

  • Najjednoduchšieho zvláštneho efektu. Aby sa mohla celá miestnosť otriasať, musela sa scéna posadiť na bowlingovú guľu. Kulisári potom odkopli podpery a ručne pohybovali scénou sem a tam.
  • Dvoch skutočných kňazov. Reverend William O´Malley, ktorý hral otca Dyera a reverend T. Bermingham, ktorý hral rektora univerzity. Pôsobili ako poradcovia filmu a neskôr ho obhajovali.
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Warner Bros

Súvisiace články