Hranica (Border)
Slovensko a dokumentárny film je najmä v posledných rokoch dosť často spájaná dvojica. Rozhodne viac ako hraný film, ktorý troška, i napriek väčšiemu množstvu tvorby, záspáva. Dokumentárny film v spojení s animovanou tvorbou pozdvihujú mienku o slovenskej filmovej tvorbe aj v zahraničí. Medzi tieto tituly by sme mohli zaradiť aj film Jara Vojteka Hranica. Ako už na Slovensku býva zvykom, dokumentaristi si na mušku vždy zoberú nejaký zaujímavý námet. Či už sa jedná o cestopisný, kultúrny námet, alebo ide o politickú či sociálnu záležitosť. Tým druhým je aj dokumentárny film Jara Vojteka o dvoch dedinách, ktorých obyvatelia sa len tak ľahko sa na jednom kultúrnom podujatí nestretli. Delila ich totiž jedna dlhá krátka hranica, na ktorej dennodenne hliadkovali mladí ukrajinskí „strážmajstri“ svojej maskáčovej uniforme a čakali, kedy sa niektorá nevinná babička bude chcieť porozprávať so svojou dávnou kamarátkou zo susednej dediny, aby ich mohli rýchlo rozdeliť.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa táto nepriepustná hranica zrušila. Prišli tam stavbári a postavili hraničný priechod. Je ale otázne, či to bolo najlepšie riešenie problému. Zatiaľ čo bola dedina Veľké Slamence doteraz pokojnou obcou, teraz ňou prechádzajú desiatky áut každú hodinu, aby si na Východe kúpili cigarety o tri štvrtiny lacnejšie. Jaro Vojtek túto dedinu pozoroval niekoľko rokov, čo tomuto dokumentu rozhodne napomáha a robí ho zaujímavejším. Ukazuje síce osudy množstva ľudí, ale toľko reálnych postáv môže byť na diváka niekedy aj priveľa. Upokojuje ale fakt, že všetkých najviac trápi iba jedna vec a tou je práve hranica, tak sa v príbehu len tak nestratíte.
Nechcem vo svojom výslednom hodnotení povedať, že sa mi tento dokument nepáčil, ale posledne videné dokumenty ako Chránené územie či Ako sa varia dejiny sa mi páčili troška viac. Mne tam chýbala pestrosť a niečo, čo sa nedá ľahko opísať. Tento film môžete vidieť aj na Festivale JEDEN SVET.
