Skutočný dobrodruh James Stewart
Podľa mnohých najuniverzálnejší herec americkej kinematografie, ktorý však nikdy neabsolvoval jedinú hereckú hodinu. Jednej z najmilovanejších hviezd starého Hollywoodu sa dostalo prívlastku: „najskromnejšia“. Bol skvelý v komédiách a dojímavý v romantických love story, alebo v drámach. 192 centimetrov vysoký, vychudnutý, trochu zbrklý a až príliš obyčajný chlap: na uliciach možno takých nájsť na tucty. Kráčal prostými filmovými príbehmi svojej doby s chlapčenskou plachosťou a chlapským odhodlaním brániť spravodlivosť do posledného dychu. Z filmov Jamesa Stewarta ešte aj dnes cítiť nostalgiu za časmi, keď sa medziľudské vzťahy ako v živote, tak i na filmovom plátne nemuseli príliš komplikovať, aby im publikum uverilo. Dokonca sa to zaobišlo aj bez sexu, násilia a digitálnych efektov. Po Jamesovi Stewartovi dnes zostala legenda o starosvetsky poctivom živote s jedinou ženou, jediným presvedčením a mnohotvárnym talentom stvárniť desiatky filmových postáv a vyrozprávať množstvo príbehov.
James Maitland Stewart sa narodil 20. mája 1908 v dome svojich rodičov na Philadelphia Street v pennsylvánskej Indiane ako jediný syn Alexandra a Elisabeth Stewartových. Malý James ešte neskôr dostal dve sestry – Virgínie a Mary.
Jeho otec vlastnil železiarstvo na prízemí ich vlastného domu, čo bola budova z roku 1853, ktorá sa stala Jamesovi celoživotným útočiskom. Ďalším kúzelným miestom jeho detstva bol dom na vrchole Vinegar Hillu, s vyhliadkou na celé mesto, ktorý kúpil jeho starý otec, keď bolo Jamesovi päť rokov, a ktorý sa stal rajom jeho detských hier. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý formoval Jamesovu osobnosť bola hudba, ktorú počúval od svojej matky- výbornej klaviristky. Jimmy teda vyrastal v príjemnom prostredí a na veľkú radosť jeho otca ( 40 rokov dobrovoľného požiarnika ) sa sám aktívne zapájal do verejného života – čo bolo na začiatku najmä skautské hnutie ( dosiahol najvyššiu možnú hodnosť – „eagle scouta“ ). Skauti ho poznamenali na celý život a neskôr ešte v r. 1958 vyhlásil, že by skúsenosti v skautskej organizácii nevymenil za nič. Ostatne bolo ťažko nájsť väčšmi uvedomelého občana než bol James Stewart, ktorý ešte ako študent propagoval Červený kríž, alebo stavbu pomníka obetiam 1. svetovej vojny. Raz sa stalo, že 20 míľ od Indiany prechádzal vlak s prezidentom USA Hardingom, a to si mladý občan Jimmy nemohol nechať ujsť. Jediným problémom bolo, že ten vlak prechádzal o pol štvrtej ráno. Jimmymu sa nakoniec podarilo prehovoriť otca, aby ho k tejto slávnostnej príležitosti zaviezol. Aby z toho niečo mali, položili na koľajnice dve mince a nechali ich prejsť prezidentským vlakom. Jimmy svoju mincu neskoršie stratil, ale po otcovi zdedil tú jeho.
Prvého kontaktu s herectvom sa Jamesovi dostalo školskou hrou The Frog Prince. Bola to pre neho veľká zábava, často na svoju žabiu roličku spomínal. Tiež na strednej škole nestratil kontakt s divadlom, keď si zahral v hre The Wolves. K filmu ho mohla nasmerovať i práca filmového premietača – s kľukovým projektorom v indianskom divadle Strand Theater a asistovanie kúzelníckym vystúpeniam Billa Neffa.
V roku 1932 James Stewart doštudoval architektúru na prestížnej Princeton University a s vyznamenaním. Ako vysokoškolák bavil seba i ostatných svojim akordeónom, ktorý ho vlastne priviedol k profesionálnemu filmu. Nešlo to však hneď, najprv mu musel jeho spolužiak ponúknuť prácu akordeónistu v stálej show v massachusettskom Falmouthu. Jimmy sa vykašľal na architektúru a herecky debutoval v hre Good-bye Again. S celou show sa potom presunul na Broadway a zahral si v Carrie Nation. Jeho spolubývajúcim v newyorskom byte bol istý mladík menom Henry Fonda, ktorý sa stal Jamesovym doživotným blízkym priateľom. James Stewart sa ešte na čas vrátil do otcovho železiarstva, ale už bolo isté, že táto práca nie je preňho, a tak sa po mnohých broadwayskych predstaveniach vydal do Hollywoodu.
Debutoval malou roličkou filmových štúdií Metro-Goldwyn Mayer ( MGM ) Art Trouble ( 1934 ) a v priebehu niekoľkých rokov sa James Stewart presadil vo svete filmu vo vedľajších úlohách romantických poctivých mladíkov a jeho hereckými spoluhráčmi boli väčšinou jeho rovesníci - ďalší poctiví romantickí mladíci: Henry Fonda a Cary Grant v ľahkých „béčkovych“ oddychových komédiách a romantických „love story“, ktoré stavali na hlavnej ženskej hviezde typu Margaret Sullavan, Carole Lombard, Marlene Dietrich, Katherine Hepburn či Ginger Rogers.
Pevne sa uchytiac v hereckej brandži, Jimmy sa rozhodol splniť si svoj veľký sen – naučiť sa lietať. Behom roku 1935 pilne bral lekcie lietania na losangeleskom letisku a ešte ten istý rok získal súkromnú pilotnú licenciu a kúpil si svoje prvé lietadlo Stinson 105. V rokoch 1938-39 si doplnil i komerčné pilotné oprávnenie.
Metro-Goldwyn Mayer mu konečne ponúkli hlavné úlohy, i keď naďalej v romantických „béčkovych“ filmoch. Z tohto obdobia stojí za to spomenúť hlavne komédiu You Can't Take It with You ( Veď sme len raz na svete, 1938 ) – ktorá získala 2 Oscarov za najlepší film roku 1938 a najlepšiu réžiu. James Stewart sa v nej síce objavuje až na treťom mieste za Jean Arthurovou a Lionelom Barrymorom, ale zasa preňho prišiel prelomový zlom v podobe dlhoročnej spolupráce s režisérom Frankom Caprom, pre ktorého sa stali Stewartove hanblivé, koktavé, ale úprimne postavy stelesnením obyčajného Američana.
Frank Capra obsadil Stewarta hneď ďalší rok do svojej drámy Mr. Smith Goes to Washington ( Pán Smith prichádza, 1939 ) – kde stelesnil idealistického mladého senátora. Stewartov naivný hrdina, nastrčený špekulantmi do politickej funkcie, ktorý však vezme svoje poslanie naozaj vážne, a hlavne jeho záverečná strhujúca reč v senáte očaril celú Ameriku. Caprove rozprávky pre dospelých o tom, že svet je vo svojom jadre dobrý a že rozvážny obyčajný človek dokáže prekonať i veľké prekážky, patrili k najlepším filmom svojho druhu, aké boli v dávnej minulosti nakrútené. A James Stewart sa stal ideálom obyčajného muža, ktorý volí vždy to, čo je správne, pred osobným prospechom.
Toho istého roku stvárnil Stewart v komediálnom westerne Destry Rides Again ( Destry, 1939 ) ďalšiu zo svojich charakteristických postáv Destryho - zdanlivo zbraní sa bojaceho šerifa s vyberanými spôsobmi, ktorý je povolaný do skorumpovaného pohraničného mestečka Bottleneck, aby tam urobil poriadok. Najprv sa mu do ťažkej úlohy veľmi nechce, ale zmení názor, keď sa zoznámi s očarujúcou majiteľkou baru ( Marlene Dietrich ) do ktorej sa zamiluje. Tento western okrem iného obsahuje jednu z najlepších ženských barových bitiek všetkých čias.
Absolútnym vrcholom tohto hereckého obdobia Jamesa Stewarta predstavuje romantická komédia The Philadelphia Story ( Príbeh z Filadelfie, 1940 ), ktorú nakrútil slávny režisér George Cukor - jeden z najlepších špecialistov na tento žáner. Zámožná podnikateľka z Philadelphie, Tracy Lord ( Katherine Hepburn ), krátko po svadbe vyhodí z domu svojho svetáckeho manžela C. K. Dexter Havena ( Cary Grant ). O dva roky neskôr si má vziať úctyhodného George Kittredge ( John Howard ). Medzitým Dexter, ktorý sa s tým všetkým nechce zmieriť si našiel prácu v bulvárnom časopise Spy. Deň pred svadbou prichádza Dexter, reportér Mike Connor ( James Stewart ) a fotografka Liz Imbrie ( Ruth Hussey ) do Tracyinho sídla, aby slávnu udalosť prekazili. Situácia sa značne skomplikuje, keď sa Mike ( Stewart ) zamiluje do Tracy ( Hepburnová ) a nechtiac sa tak stane rivalom Dextera ( Grant ). Mnohí diváci ľutovali, že nakoniec v brilantnej komédii padne Katherine Hepburnová do náručia Carymu Grantovi a nie Stewartovi – ten však zase získal za svoju postavu reportéra svojho jediného Oscara...
Stewartov kľudný súkromný život sa fantasticky prelínal s typom postáv, ktoré hral: celkom sa obišiel bez škandálov, nie však bez prekvapení. Životné prekvapenia mu nachystala hlavne 2.svetová vojna. Pochádzal z rodiny, ktorej všetci členovia boli vždy horliví obliecť si uniformu svojej vlasti. Obaja starí otcovia patrili medzi veteránov americkej občianskej vojny Juhu proti Severu, jeho otec dokonca dočasne zbehol z univerzity, aby si mohol zabojovať v americko-španielskej vojne na Kube v r. 1898, a nenechal si pochopiteľne ujsť ani službu v 1. svetovej vojne ( až Jamesov adoptívny syn Ronald neskoršie padol za vojny vo Vietname ), a tak bolo len samozrejmosťou, že aj James Stewart sa zúčastni bojov - a to v 2. svetovej vojne. 22.marca 1941 ( viac než 8 mesiacov pred oficiálnym vstupom USA do vojny ) sa nechal zapísať k vojenskému letectvu. Dúfal, že vďaka stovkám nalietaných hodín, bude ihneď poslaný na pomoc Veľkej Británii, ale jeho velitelia v ňom ako v slávnom hercovi videli skvelú reklamu a zo všetkých síl ho držali ďaleko od akéhokoľvek nebezpečenstva.
Stewart sa však nevzdával a na vlastné náklady lietal na vojenských strojoch a cvičil, ako len mohol Absolvoval všetky možné odborné výcviky a školenia, ale úplne pripravený bol až v januári 1942, keď sa tešil, ako vráti Japoncom ich útok na Pearl Harbor. Čoho sa však nedočkal? Bol poslaný do novomexického Kirkland Field, aby tu školil posádky bombardérov. A potom ho prehadzovali z miesta na miesto (Hobbs Field - B 17, Gowen Field - operačný dôstojník, Sioux City - veliteľ 703. bombardovacej letky). Teraz ho však už nešlo udržať a Jimmy bol so svojou letkou konečne poslaný do Eúropy. Zúčastnil sa 20 bojových letov a domov sa vrátil ovešaný medailami a vyznamenaniami. Stojí za zaujímavosť, že priamo pod velením Jamesa Stewarta slúžil v hodnosti seržanta ďalší herec – vtedy ešte neznámy začiatočník Walter Matthau. 2. svetovú vojnu zakončil James Stewart v hodnosti plukovníka a aj po návrate do civilu ešte celé roky aktívne spolupracoval s armádou ako letecký inštruktor. To že nie je iba papierovým veliteľom dokázal Stewart mnohokrát a za jeho príkladnú službu sa mu nakoniec USA odmenili, tým že ho poslali do výslužby až ako 60- ročného v r. 1968 v hodnosti brigádneho generála v zálohe. Je to najvyššia vojenská hodnosť, akú kedy niektorá z hollywoodskych hviezd dosiahla ( ak nepočítame bývalého herca Ronalda Reagana – vrchného veliteľa ozbrojených síl za čias jeho prezidentovania ).
Vojnová skúsenosť znamenala pre milióny Američanov životný zlom. V jednoduché, optimistické filmy už diváci veľmi neverili. Touto skúsenosťou prešiel aj James Stewart, ktorý sa od 50. rokov preorientoval na kriminálne thrillery a westerny. A tak po návrate do Hollywoodu bola jeho posledným romantickým filmom úspešná dráma režiséra Franka Capru It's a Wonderful Life ( Život je krásny, 1946 ). Ide o rozprávku pre dospelých obsahujúcu mravné poučenie, keď malomestský rojko George Bailey ( James Stewart ) sa dostane až na samé dno a na štedrý deň naplánuje svoju samovraždu. Pred skokom do rieky ho zachráni anjel prevtelený za starého tuláka Clarenceho ( Henry Travers ). Po rozhovore sa síce Bailey vzdá plánov na samovraždu, no zato mu chýba chuť do života. Preto sa anjel jeho malomyseľné úvahy typu: „Ach, keby som sa tak nikdy nebol narodil“ rozhodne do písmena splniť, tým že mu umožní prežiť niekoľko fiktívnych dní v jeho rodnom meste, v ktorom ale žiaden George Bailey nikdy neexistoval a tak má na vlastnej koži možnosť skúsiť, ako sa žije jeho blízkym bez Georga Baileyho. Zistí však celkom prekvapujúce veci: napríklad jeho manželka sa nikdy nevydala a ostala celý život opustená, pretože všetky jej doterajšie známosti boli obyčajní lumpi a nebolo toho pravého Georga Baileyho, alebo všetkými vážený starý lekárnik je len obyčajná troska, ktorú prepustili po 20. rokoch väzenia, pretože jedného dňa v roztržitosti nechtiac primiešal do pripravovaného lieku jed, a otrávil klienta – ale nebolo toho malého chlapca George Baileyho, ktorý si toho náhodou všimol a nešťastiu včas zabránil... Tieto skúsenosti ho nakoniec presvedčia, že jeho život má zmysel a svojou samovraždou by spravil najväčšiu chybu v živote. Už polepšený Bailey sa nakoniec vráti do normálneho sveta k svojej rodine a príbeh končí happyendom. Za tento film bol James Stewart právom nominovaný na Oscara.
Rozhodujúci zlom v kariére Jamesa Stewarta pre obrat k novému typu úloh, bolo v r. 1948 jeho stretnutie s režisérom Alfrédom Hitchcockom s ktorým počas desaťročnej úspešnej spolupráce nakrútil 4 filmy. Prvý z nich: Rope ( Povraz, 1948 ) v ktorom na želanie Hitchcocka nahradil Stewart Caryho Granta, pretože v postave stredoškolského profesora, ktorého pozvú na večierok bývalí študenti pôsobil podľa Hitchcocka vierohodnejšie. Na večierku sa rozhovor stočí na tému dokonalej vraždy a chvastavé reči študentov, len potvrdia profesorovo hrozné podozrenie, že vražda sa skutočne stala.
Stewartovi filmoví hrdinovia z kriminálnych thrillerov skrývajú svoju zraniteľnú krehkosť a osamelosť pod uzavretou mlčanlivou drsnosťou, predsa však ostávajú na strane práva. Oproti thrillerom nájdeme v jeho filmografii rad westernov 50. rokov, ktoré Jamesa ukázali v trochu drsnejšom svetle. Začalo to už v r. 1950 spoluprácou s westernovym špecialistom Anthony Mannom filmami Winchester ´73 ( 1950 ) a Zlomený šíp ( 1950 ) ktorá pokračovala celé desaťročie Pri rieke ( 1952 ), Thunder Bay ( 1952 ), Odhalená stopa ( 1952 ), Vzdialená krajina ( 1954 ), Muž z Laramie ( 1955 ). Zdalo by sa, že sa Stewart stal najznámejším klasickým westernovym hrdinom hneď po nesmrteľnom Johnovi Waynovi ( a niečo pravdy na tom je ), ale najväčších úspechov dosahoval inde. Zložitý charakter nebezpečného lekára -klauna stvárnil predovšetkým v De Millovom veľkofilme, ocenenom Oscarom za najlepší film roku The Greatest Show on Earth Side ( Najväčšia show na svete, 1952 ) a potom najmä v troch najvydarenejších Hitchcockovych filmoch päťdesiatych rokov: Rear to Window ( Okno do dvora, 1954 ) – voyeursky fotograf ( James Stewart ), ktorého na kolieskové kreslo pripútala zlomenina nohy, je odsúdený do úlohy pozorovateľa života v protiľahlých bytoch. Všade však vidí iba možné odpovede na otázku, či sa má oženiť so svojou krásnou a bohatou priateľkou ( Grace Kelly ). Vražda v protiľahlom byte, ktorú hrdina odhalí, je samozrejme krajným riešením cudzieho manželského problému a fotograf pochopí, že videl niečo, čo nemal. Stewartov hrdina ako The Man Who Knew Too Much ( Muž, ktorý vedel príliš mnoho, 1956 ) je zasa otcom pátrajúcim po svojom unesenom dieťati v remake Hitchcockovho thrilleru z roku 1934. A predovšetkým dodnes omračujúca klasika Vertigo ( 1958 ) – jeho súkromný detektív je k sebazničeniu fascinovaný unikavým ideálom bohatej dámy v rukavičkách ( Kim Novak ). Poznanie, že všetko bola lož, v ňom prebúdza zvláštnu krutosť, s ktorou neľútostne tvorí nový ideál – samozrejme rovnako smrteľný a falošný.
Treba poznamenať, že v dobe svojho uvedenia film Vertigo ( 1958 ) ako diváci, tak aj filmová kritika prijali so značnými rozpakmi. Nie všetci ľudia tomuto filmu rozumeli, a aj po komerčnej stránke zarobil film trochu menej, než sa od neho dalo čakať. Preto filmoví producenti, posudzujúci všetko z hľadiska peňazí celkom neprávom označili film za prepadák. Z tohto dôvodu bol Hitchcock obávajúci sa o svoju kariéru donútený ukončiť spoluprácu s Jamesom Stewartom a do svojho ďalšieho filmu North by Northwest ( 1959 ) obsadil Caryho Granta okrem iného tiež preto, že podľa producentov bol Stewart pre úlohy svetáckych playboyov už pristarý. ( v skutočnosti bol Cary Grant napriek svojmu mladšiemu vzhľadu ešte o 4 roky starší než Stewart ). Dnes má Hitchcockov film Vertigo ( 1958 ) status kultovej klasiky, ktorú si získal v obnovenej premiére v 70. rokoch a opakovaním v TV a patrí medzi diela ktoré preveril čas. Jednoducho povedané: Alfréd Hitchcock bol génius, ktorý predbehol svoju dobu.
Veľký ohlas mala aj jedna z najlepších súdnych drám všetkých čias Anatomy of a Murder ( Anatómia vraždy, 1959 ), kde Stewart za svoju úlohu dedinského advokáta, ktorý si vezme do hlavy, že vyseká z poriadneho maléru zdanlivo vinného vojaka, ktorý zastrelil muža, ktorý mal predtým znásilniť jeho manželku získal ďalšiu nomináciu na Oscara.
V 60. rokoch s pribúdajúcim vekom začala kariéra Jamesa Stewarta sklzavať do priemeru. Z toho vyčnieva skvelá spolupráca s ďalším westernovým špecialistom Johnom Fordom - hlavne netradičný western natočený ako politická dráma The Man Who Shot Liberty Valance ( Muž, ktorý zastrelil Libertyho Valancea, 1962 ) – zobrazuje rivalitu medzi miestnym advokátom ( James Stewart ) a miestnym šerifom ( John Wayne ), ktorí sa obaja uchádzajú v nachádzajúcich voľbách o miesto starostu. Kým v rámci svojho volebného programu advokát verí, že ľudské problémy sa dajú riešiť silou slova a mierovými prostriedkami, šerif sa zasa spolieha na silu zbraní. Kto z nich má pravdu? Skvelú príležitosť dokázať pravdivosť ich teórie im poskytne náhoda, ktorá privedie do mestečka obávaného banditu Libertyho Valancea ( Lee Marvin ) terorizujúceho svoje okolie. Obaja hrdinovia sa ho pokúšajú zneškodniť, aby dokázali pravdivosť svojej teórie. Kto nakoniec „zastrelí“ obávaného banditu? Názov filmu s veľmi prekvapivým zakončením je myslený ironicky v zmysle „zneškodniť“ a nie „zabiť“. Skvelý scenár ešte podtrhuje zápletka s pôvabnou dámou, ktorá sa obom hrdinom páči.
Dá sa povedať, že v 60. rokoch James Stewart ešte dostával slušné úlohy, ale už to nebolo ono, účinkoval napr. v ďalších westernoch Johna Forda How the West Was Won ( Ako bol dobytý západ, 1962 ) či Cheyenne Autumn ( Jeseň Čejenov, 1964 ) – ako starnúci Wyatt Earp, ktorého tiaži únava, a dobrá povesť je len skôr bremenom, ktoré vlečie životom pre uspokojenie ostatných. Objavil sa aj po boku Raquel Welch vo westerne Bandolero ( 1968 ). Avšak v 60. rokoch ešte vznikol jeden film, ktorý dal Stewartovi veľa priestoru a nechal ho vyniknúť v naozaj zaujímavej úlohe. Išlo o katastrofickú drámu režiséra Roberta Aldricha The Flight of the Phoenix ( Let Fénixa, 1965 ) – o skupine mužov bojujúcich po havárii lietadla v nemilosrdnej púšti o holý život.
70. roky priniesli opäť nevýrazné postavy napr. The Cheyenne Social Club ( Čejenský klub, 1970 ) – komediálne ladený western za účasti Henryho Fondu na tému, ako sa zachovať, keď počestný človek ( James Stewart ) nečakane zdedí luxusný nevestinec.
To sa už James Stewart pomaly pripravoval na odchod do hereckého dôchodku. Hoci sa ako herec vo vedľajších rolách príležitostne objavoval v TV seriáloch až do konca 80. rokov, za jeho poslednú vydarenú rolu na veľkom filmovom plátne možno považovať účinkovanie vo westerne The Shootist ( Strelec, 1976 ) – kde sa stretli hneď tri veľké hviezdy strieborného plátna: John Wayne vo svojom poslednom filme v úlohe starnúceho pištoľníka zomierajúceho na rakovinu, James Stewart v úlohe dlhoročného priateľa – lekára, ktorý mu má oznámiť správu, že je nevyliečiteľne chorý a vtedy už 52- ročná Lauren Bacallová v úlohe starnúcej vdovy o ktorú sa uchádza Wayne. Je iróniou osudu, že išlo o úplne posledný film Johna Wayna, ktorý skutočne zomrel na rakovinu o 3 roky neskôr.
Popri filme sa James Stewart úspešne venoval aj práci v rozhlase a jeho rozhlasová kariéra vydržala neuveriteľných 56 rokov – v r. 1934 – 1990. Zvlášť bohatá bola jeho predvojnová rozhlasová kariéra, keď pracoval od r. 1937 pre Lux Radio Theatre, Good News MGM a ďalšie dramatické rozhlasové programy, ktoré sa zaoberali predovšetkým prerozprávaním filmových diel do zvukovej podoby. Cez 2. svetovú vojnu pôsobil v rozhlasových reláciách podporujúcich americké vojnové úsilie. Pamätná je najmä relácia We Hold These Truths pri príležitosti 150. výročia Listiny základných práv a slobôd vysielaná v decembri 1941 po útoku Japoncov na Pearl Harbor, kde ako hlavný moderátor pôsobil James Stewart a medzi hlavnými hosťami relácie bol aj prezident USA Franklin Delano Roosevelt – táto relácia so svojimi viac než 60 miliónmi poslucháčov prepísala všetky doterajšie rozhlasové rekordy. V rozhlasovej kariére pokračoval Stewart aj po vojne ako dramatickými dielami v Lux Radio Theatre, tak i ako moderátor pri rôznych charitatívnych, cirkevných a vlasteneckých príležitostiach. Jeho najslávnejšou rozhlasovou úlohou ostane postava neohrozeného kovboja Britta Ponseta z relácie The Six Shooter ( 1952-54 ). S týmto dramatickým seriálom sa môžu americkí poslucháči na niektorých staniciach stretnúť aj dnes.
Naopak v práci pre televíziu nebol James Stewart až taký úspešný. Jeho relácie The Jimmy Stewart show ( 1971-72 ) a Hawkins ( 1973-74 ) nemali dlhé trvanie. Stojí za zmienku, že v roku 1983 si zahral spolu so starnúcou Bette Davisovou v priemernom TV filme Right of Way. Na druhej strane sa osobne podieľal na veľkom množstve televíznych dokumentov mapujúcich slávne roky Hollywoodu, režisérov a hercov s ktorými prišiel do styku. Niekoľkokrát prijal prácu rozprávača, a tak ešte v r. 1991 svojim hlasom nahovoril kreslenú postavičku šerifa Wylie Burpa v animovanom filme Americký chvostík II.
James Stewart zomrel 2. júla 1997 vo veku 89 rokov. Bol milovaný celým svojim národom, stelesnil desiatky amerických hrdinov a vyplnil si niekoľko veľkých snov. V r. 1949- 1994 bol ženatý so svojou manželkou Gloriou Stewartovou ( do jej smrti ) s ktorou mal dve dcéry- dvojčatá, za svojich prijal i dvoch synov z prvého manželstva svojej partnerky. Jeho šťastné manželstvo vydržalo takmer 45 rokov a Jamesovi nikdy ani na um neprišlo, že by sa v jeho živote okrem milovanej Glorie mohla objaviť ešte nejaká iná žena. Napriek svojmu láskavému vzťahu k fanúšikom si súkromie a kľud rodiny cenil nadovšetko.
Zdroj: MovieMania.sk