Mechanický pomaranč (Clockwork Orange, 1971)

17.11.2006|Jozef Rigo|
Mechanický pomaranč (Clockwork Orange, 1971)

„Nakrúcanie s Kubrickom bolo niečo ako obliehanie Stalingradu,“ spomína Malcolm McDowell na vznik filmu, ktorý sa okamžite po premiére stal kultovou klasikou, ale dodnes si zachoval schopnosť provokovať.

Tvorcovia:
Stanley Kubrick /40/ ako režisér/producent; skôr pôsobil ako fotograf. Filmový umelec, ktorý nakrúcal Lolitu /1962/, Doktora Divnolásku /Dr. Strangelove, 1963/, Shining /1979/ a Full Metal Jacket /1987/.
Malcolm McDowell – /28/ herec záporných úloh, ale niekoľko kladných úloh sa v jeho filmografii najde. K jeho najslávnejším filmom patria snímky Caligula /1979/, Royal flash /1975/.
Tiež veľmi často hráva v horroroch, väčšinou práve záporné role nebezpečných masových vrahov a psychopatov alebo šialených vedcov a lekárov.

Ďalej hrajú: Patrick Magee, Warren Clarke, Adrienne Corri, Phillip Stone, Steven Berkoff.

Temná groteska z odľudšteného sveta blízkej budúcnosti, plná krikľavých farieb, elektronických tónov a extrémne brutálneho násilia, patrí k filmom, o ktorých každý počul, ale väčšina z nás ich mohla zhliadnúť až nedávno. Do krajín bývalého východného bloku sa totiž takmer všetky filmy Stanleyho Kubricka dostali až po smrti tvorcu, zaprisahaného antikomunistu, ktorý ich zakázal premietať za železnou oponou. V prípade Mechanického pomaranča na tom ale boli rovnako aj diváci v Kubrickovej adoptívnej vlasti – Veľkej Británii. Po premiére tam film vyvolal taký úder, že ho režisér radšej sám stiahol z kín!

NO  SATISFACTION

Všetko začalo jednej noci roku 1944, keď štyria dezertéri z americkej armády v Londýne prepadli tehotnú manželku mladého učiteľa Anthonyho Burgessa. Žena následkom utrpenia potratila a z hrozného zážitku sa už nikdy nespamätala. Pre jej muža sa incident po mnohých rokoch stal impulzom k napísaniu románu o 15 ročnom výtržníkovi Alexovi, ku  ktorého veľkým koníčkom patrí Beethovenova hudba a „ultranásilie“. Kniha dostala názov Mechanický pomaranč, bizardné súslovie si autor vraj vypožičial zo starého londýnskeho argotu cockney, v ktorom fráza „bláznivý ako mechanický pomaranč“ znamená čosi ako na povrchu niečo normálne, ale vo vnútri úplne zhnité.
Stanleymu Kubrickovi sa kniha dostala do rúk už v roku 1965, vtedy bol ale celkom pohĺtený natáčaním Vesmírnej odysei /2001: A space Odyssey, 1968/, a tak ju otvoril až po troch rokoch. Medzitým sa o ňu však zaujímali aj iní – povedzme Andy Warhol, ktorého voľne inšpirovala k experimentálnej snímke Vinyl, alebo manažéra skupiny Rolling Stones, ktorý chcel do filmu obsadiť svojich zverencov na čele s Mickom Jaggerom v úlohe Alexa.
Anthony Burgess by nebol proti: „Ich hudba mi nič nehovorila, ale on sám ma ukúzlil svojou inteligenciou a jeho vzhľad bol podľa mňa esenciou mladistvého delikventa“, prehlásil o Jaggerovi. V tej dobe ale o filmovej budúcnosti svojho románu nemohol rozhodovať.
Už skôr totiž predal autorské práva za bagateľ, pretože ho ani vo sne nenapadlo, že by sa kniha mohla stať predlohou komerčného trháku. „Doba vtedy nebola naklonená scénam znásilňovania alebo pekelného besnenia. A keď sa tomu doba začala nakláňať, práva odkúpilo štúdio Warner Bros za obrovskú sumu, z ktorej som nevidel ani halier,“ spomína trpko Burgess.
Autorove trpké pocity sa ešte znásobili, keď režisér Stanley Kubrick zhodil zo stola jeho verziu scenára a napísal si vlastný. Kubrick sa autorstvom literárnych predlôh svojich filmov nikdy príliš netajil, v prípade Mechanického pomaranča však mal v úmysle zachovať knihe maximálnu vernosť: „Príbeh bol magický, bizardné a vzrušujúce  postavy, brilantne rozvinuté myšlienky a dej je práve tak rozsiahly, že sa dal adaptovať pre film bez prílišného zjednodušovania alebo skracovania ,“ hovoril Stanley o Burgessovom diele.
V hlavnej úlohe v duchu okamžite videl  Malcolma McDowella, ktorý naňho krátko predtým urobil dojem v dráme Keby.... Vtedy 27 ročný McDowell bol síce výrazne starší než románový Alex, jeho znepokojivý zovňajšok, v ktorom sa mieša uhladenosť usporiadaného chlapca s rysmi zvráteného sadistu,  úloha mu padla ako uliata.
„Keby Malcolm nebol k dispozícii, najskôr by som ten film radšej vôbec nenakrúcal,“ priznal neskôr Kubrick.


Štvorica zabijákov vo filme Mechanický pomaranč (Clockwork Orange, 1971)

„UROB TO ZNOVU!“

Mechanický pomaranč mal dvojmiliónový rozpočet, čo ani na svoju dobu nebolo veľa. Tvorcovia si nemohli dovoliť stavbu nákladných dekorácií a futuristický vzhľad snímky dodali hlavne šikovným výberom exteriérov. Kubrick väčšinu z nich objavil pri listovaní architektonickými časopismi, v ktorých si vyberal novostavby vyzerajúce ako „z budúcnosti“. Najviac využil vtedy novo postavenú londýnsku štvrť Thamesmead, ovenčenú architektonickými cenami, ale s príliš neosobnou atmosférou. Len zopár scén bolo nakrúcaných v ateliéroch – v prenajatej hale v továrni vznikol mliečny bar Korova, kde Alex a jeho „frendíci“ popíjajú drogami obohatené „moloko“.
Nakrúcanie začalo v septembri 1970 a prvé, čo režisér musel urobiť, bolo preobsadiť rolu znásilnenej ženy. Kubrick sa totiž preslávil ako tyran, ktorý herca núti k desiatkam opakovaní toho istého záberu. Pôvodná herečka psychicky nezvládla neustále reprízovanie scén znásilnenia a nahradila ju Adrienne Corriová. Aj pre ňu ale bolo natáčanie náročné a po celú dobu musela byť nahá. „Stanley nikdy nič nevysvetľoval,“ spomína Adrienne. „Pýtala som sa ho, čo po mne chce a on len vravel: Urob to znovu. Ale prečo? Proste urob to znovu.“  Rovnako bezohľadný ako k ľudom bol Kubrick aj k filmovej technike. V jednej scéne sa Alex pokúša o samovraždu skokom z okna, keď predchádzajúcu obeť mučí hudbou jeho kedysi milovaného „Ludwiga van“. Kubrick túžil nakrúcať Alexov skok z jeho pohľadu, čo ale neznamenalo nič iného než vyhodiť z okna kameru, zatvorenú v plastikovej debne. Nie raz, ale hneď šesťkrát. Kamera  brutálne zaobchádzanie zázrakom prežila – šošovky sa síce rozbily, ale zbytok zostal nepoškodený.

NEĽUDSKÝ  GÉNIUS

Njväčšie útrapy však nakrúcanie Mechanického pomaranča prinieslo Malcolmu McDowellovi. „Stanleyho mám veľmi rád takým komplikovaným spôsobom. Je to génius, ale jeho humor je niekedy až veľmi čierny. Zaujímalo by ma, ako je to s jeho...ľudskosťou,“ vyjadril sa po dokončení filmu McDowell. Fyzické utrpenie, ktoré jeho hrdina prežíva pri hroznej terapii v inštitúte Ludovico, bolo do značnej miery reálne. V jednej z najdesivejších scén je Alex donútený sledovať snímky plné násilia, spútaný vo zveracej kazajke a s fixovanými očnými viečkami, aby nemohol zavrieť oči. McDowell si pri práci poranil rohovku a dočasne oslepol na jedno oko, čo mu Kubrick komentoval lakonickým spôsobom: „Budem proste viac zaberať to druhé.“
Pri nakrúcaní McDowell ďalej utrpel zlomeniny rebier a zlyhanie pľúc v scéne, kedy má Alex hlavu pod vodou. Inde ho Kubrick nechal v mokrom oblečení hodiny čakať na mraze pri nakrúcaní jedného záberu. Poslednú ranu dostal McDowell vo chvíli, kedy svojrázny tvorca zistil, že herec sa panicky bojí hadov. „Mám pre teba krajtu, Malco,“ privítal ho Kubrick s úsmevom ráno a oznámil mu, že jeho hrdina bude mať zvieracieho miláčika, s ktorým sa vnoci bude deliť o posteľ....
„Zbožňoval som ho. Nenávidel som ho. Prežil som  voči nemu všetky emócie,“ prehlásil McDowell o Kubrickovi. Komplikovaný vzťah oboch umelcov však bol zároveň aj inšpiratívny a vzájomne obohacujúci. Napríklad najslávnejšia scéna, v ktorej Alex kope a bije úbohého starca a pospevuje si k tomu melódiu zo Spievania v dáždi, vznikla zo spoločnej improvizácie. „Stanley sa ma spýtal, či viem spievať a tancovať a ja som vyskúšal túto pesničku, ktorá pre mňa bola vyjadrením eufórie. A tak som kopal do kaskadéra, ktorý ležal na zemi a pospevoval som si,“ spomína herec. „Stanley bol vďačný divák. Keď sa mi niečo podarilo, smial sa tak, že si upchával pusu vreckovkou. Nič nemôže herca viac nadopovať, ako keď si jeho režisér pchá do pusy vreckovku.“

POMARANČOVÉ  NÁSILIE

Kubrick i McDowell boli skalopevne presvedčení, že natáčajú čiernu komédiu, publikum ich zmysel pre humor nepochopilo. Pribúdzajúca sa vlna verejného pohoršenia po britskej premiére v januári 1972 dávala Mechanickému pomaranču za vinu každý násilný incident, do ktorého boli zapletení mladí ľudia. „Znásilnil ma gang z Mechanického pomaranča!“ hlásili noviny, keď bola napadnutá 17 ročná Holanďanka; útočníci si vraj nôtili Spievanie v dáždi.
Pár týždňov nato údajne 16 ročný chlapec v oblečení pripomínajúcom Alexa zbil o pár rokov mladšiu dievčinu. „Keby to bola pravda, polícia by si ho včas našla. Chlapcov v bielej kombinéze s burinkou a suspenzorom vonku toľko nebehá!“ prehlásil pochybovačne Malcolm McDowell. Násilnícky obsah snímky sa prejednával aj v britskej Dolnej snemovni a kontroverzia najskôr prispela k tomu, že Mechanický pomaranč nezískal zo štyroch nominácií ani jedného Oscara. Kubrickovi naviac začali prichádzať anonymné telefonáty s vyhrážkami, na čo paranoidný tvorca prepadol obavám o bezpečnosť svojej rodiny a rok po premiére sa rozhodol Mechanický pomaranč radšej stiahnúť z britskej distribúcie.
Kubrick sa pokúsil film úplne vymazať zo svojho života a to isté spravil aj s jeho hlavným predstaviteľom – s Malcomom McDowellom sa až do svojej smrti v roku 1999 už nikdy nestretol. Herec, pre ktorého sa účinkovanie v Mechanickom pomaranči stalo nikdy neprekonaným vrcholom kariéry, dnes smutne konštatuje: „Ak niečoho v živote ľutujem, tak toho, že som nikdy nezdvihol telefón a nezavolal: Ahoj, Stanley, poď na jedno...“

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články

Spider-Man: Paralelné svety

Spider-Man: Paralelné svety

Pavúčí muž, alebo lepšie povedané Spider-Man patrí medzi najpopulárnejších komiksových hrdinov. Hoci sa v komiksoch objavil už v roku...