Michel Galabru: Slávny rotmajster Gerber

9.4.2016|-jr-|

Všetko je komédia, tvrdil francúzsky herec Michel Galabru a tak aj nazval svoju knihu, ktorá vyšla pred dvomi rokmi. Vo francúzskych televíziách bol vtedy pravidelným hosťom, a keď rozprával, diváci poriadne nevedeli rozlíšiť, či sú jeho slová prejavom veselého humoru alebo celoživotného cynizmu.

Michel Galabru zomrel 4. januára 2016 vo veku deväťdesiat tri rokov. Do poslednej chvíle sa nedal presvedčiť, že je dobrým, populárnym a úspešným hercom, aj keď ho vďaka sérií komédií o žandároch zo Saint Tropez poznali milióny divákov po celom svete. Louis de Funes hral šéfa Cruchota, on jeho zúfalého podriadeného Gerbera.

„Nikdy nebudem Belmondom, nikdy nebudem de Funesom,“ hovoril. Je synom profesora vysokej školy stavebnej a po rokoch náboženskej výchovy Galabru dúfal, že bude futbalistom. Ale nebol športovým typom, to na ňom bolo celý život vidno. Hoci, evidentná nadváha nikdy nebola prekážkou, aby vo filmoch a v divadle prejavil svoju životnú energiu. V Montpellieri, kam cestovala rodina na prázdniny, mu prehrávala teta gramofónové nahrávky z divadelného predstavenia Cyrana de Bergeraca so Sachou Guitrym a Yvonne Printempsovou. To ho vyprovokovalo k tomu, že sa začal zaujímať o literatúru. Po maturite odišiel do Paríža, kde pracoval ako poisťovák a uvádzač v divadle Théâtre National Populaire. Tri roky študoval herectvo u Denise d'Inèse na parížskom konzervatóriu, ktorú ukončil ako najlepší absolvent v odbore klasickej a modernej komédie.

Michel Galabru

V rokoch 1950-57 bol členom divadla Comédie Française a na scéne sa predstavil aj v komédii od Moliéra, Feydeaua a v dráme Othello od Shakespeara. Po sedemročnom angažmáne slávne divadlo opustil a začal novú kariéru v parížskych kabaretoch. Začiatkom 50. rokov sa uplatnil vo filme, kde dlhé roky vytváral epizódne úlohy obyčajných Francúzov, ako bol napríklad otec jedného z chlapcov v komédii podľa románu Louisa Pergauda Gombíková vojna (La Guerre des Bouttons, 1962) . V 60. rokoch sa preslávil úlohou žandárskeho veliteľa, rotmajstra Gerbera, ktorý berie smrteľne vážne svoj úrad aj svoju osobu v sérii najlepších komédií akú kedy Francúzsko i celý svet zažil Žandár zo Saint Tropez (Le Gendarme de St. Tropez, 1964), Žandár v New Yorku (Le Gendarme a New York, 1965), Žandár sa žení (Le Gendarme se marie, 1968), Žandár vo výslužbe (Le Gendarme en balade, 1970), Žandár a mimozemšťania (Le Gendarme et les extra-terrestres, 1979) a Žandár a žandárky (Le Gendarme et les gendarmettes, 1982) od slávneho režiséra komédií všetkých čias Jeana Giraulta.

Vedľa plejády komických figúrok policajtov, byrokratov a otcov rodín začal vytvárať od polovice 70. rokov výrazné dramatické postavy. Uznanie a Cézara 1977 získal za úlohu psychicky vyšinutého bývalého seržanta francúzskej armády Bouviera, ktorého ako údajného vraha niekoľkých vidieckych dievčat prenasleduje sudca (Philippe Noiret) v kriminálnej dráme z konca 19. storočia Sudca a vrah (Le Juge et l´assassin, 1976). Obdobne pôsobivý výkon podal v úlohe zvráteného policajného komisára Balbossa, ktorého obeťou sa stane mladý tulák (Marcel Guiet) v psychologickej dráme Pán Balboss. Tiež v nasledujúcich desaťročiach zaujal pozoruhodnými kreáciami, z ktorých mu niektoré vyniesli nominácie na Cézara: policajný komisár Gesberg v kultovej snímke Metro (Subway, 1985); starý zatrpknutý vedec v oblasti elektroniky Albert, ktorému sa podarí vyvinúť lúč smrti, vraždiaci kohokoľvek pred televíznou kamerou vo fantastickej dráme Kamikadze (1986); zúfalý starec, pátrajúci na vlastnú päsť po zmiznutom vnukovi v dráme Bez obrany (r. M. Nerval); kolaborant a bohatý špekulant Monglat vo filmovej adaptácii románu Marcela Aymého Uranus (1990).

Príležitostne sa vracal na javisko, kde hral ako v klasickom repertoári (Molière a Shakespeare), tak aj v dielach moderných autorov (E. Ionesco, A. Gide, J. Romain a P. Claudel). Hovorilo sa však, že dramatické úlohy väčšinou odmietal, pretože pochyboval, že by mohli v kinách veľa zarobiť. Galabru bol gurmán, bonviván, čo rád rozhadzoval peniaze bez toho, že by sa bál o stav účtu a tešilo ho, keď sa publikum smeje.

Michel Galabru vo filme Mikulášove šibalstvá (2009)

V knihe Všetko je komédia však zároveň priznáva, že mal veľmi slabú pamäť, takže pred každou filmovou aj divadelnou úlohou sa poriadne narobil, aj keď sa vo výsledku zdalo, že to bola len taká neškodná úloha. Pre francúzsky kultúrny život je typické, že staršie generácie umelcov sa spájajú s tými mladšími, koncertujú spolu, hrajú, účinkujú v televíznych estrádach. Takto sa ku Galabruovi dostal aj mladík Luc Besson, keď v roku 1985 nakrúcal jeden zo svojich prvých filmov Metro (Subway, 1990). Jeho herecká kariéra pokračovala (aj keď, samozrejme, o čosi pomalšie) aj neskôr. Prijal úlohu vo filme Vitajte medzi Ch’tis (Vitajte v Ch´tis, 2008), čo bola vydarená komédia postavená na napätí medzi francúzskym juhom a severom. Galabru, vďaka nadváhe už značne nepohyblivý, sa v ňom ukázal v zatemnenej scéne, podobne ako kedysi Marlon Brando v Apocalypse Now. Aby ho riadne nebolo vidno. Diváci ho však videli a v húfoch. Tento film si ich prišlo pozrieť až dvadsať miliónov. V roku 2008 získal divadelnú Molièrovu cenu a v roku 2013 sa stal veľkodôstojníkom Radu za zásluhy. Jeho deti Jean Galabru a Emmanuelle Galabru sú tiež herci.

Jeho ďalšie známe filmy:

Slávne milostné aférky (Amours Célebrés, 1961), Zlatý salamander (La Salamandre d´Or, 1962), Protigangová brigáda (Brigade antigangs, 1966), Angelika a kráľ (Angélique e tle roi, 1966), Topiaci sa slamky chytá (Le Petit baigneur, 1967), Jo (Jo, 1971), Problémy s kohútom (La Coqueluche, 1971), Doživotie (Le Viager, 1972), Životná šanca (La Belle affaire, 1973), Veľký bazár (Le Grand bazar, 1973), Kufor na slnku (La Valise, 1973), Domovník (Le Concierge, 1973), Letní hostia (Les Vacanciers, 1974), Krysy z temnôt (Les Gaspards, 1974), Dve dievčatá v jednej pyžame (Deux Grandes filles dans un pyjama, 1974), Vrátnik od Maxima (Le Chasseur de chez Maxim´s, 1976), Stepujúca stonôžka (Le Mille-pattes fait des claquettes, 1977), Láska s otáznikom (L´Amour en question, 1978), Klietka bláznov (La Cage aux folles, 1978), Policajt alebo darebák (Flic ou voyou, 1979), Únos áut (Car-Napping-Bestelt, 1980), Lakomec (L´Avare, 1980), Gašparko (Le Giugnolo, 1980), Voľba zbraní (Le Choix des armes, 1981), Vražedné leto (L´Été meurtrier, 1983), Náš príbeh (Notre historie, 1984),Nenávidím hercov (Je hais les acteurs, 1986), Francúzska revolúcia (TV, La Révolution Francaise, 1989), Belle époque (1992), Môj pasák (Mon homme, 1996), Asterix a Obelix kontra Cézar (Astérix et Obélix contra César, 1999), Herci (Les acteurs, 2000), Veľká potopa (La prophétie des grenouilles, 2003),San-Antonio (2004), Posledná služba (Bouquet final, 2008), Môj život v Neuilly (Neuilly sa mére, 2009), Postrach Nicolas (Le Petit Nicolas, 2009), Slečna Mumu (Mumu, 2010), Neporaziteľní (Les invincibles, 2013).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Christian dAufin (CC BY-SA 3.0) / Continental Film

Súvisiace články