Humans: Robotov je už dnes viac ako ľudí
Predpovedať priebeh technologického pokroku je veľmi ťažké. Obavy z toho, že sa ľudia stanú zbytočnými, sa síce počas priemyselnej revolúcie nepotvrdili, neznamená to však, že aj v budúcnosti budeme mať také šťastie. Pretrvávajúca otázka o umelej inteligencii - alebo ľudovo povedané „robotoch", je, či sa v dôsledku ich rozšírenia ľudská pracovná sila stane zastaranou.
Aktuálny rýchly vývoj strojového učenia - veľmi silnej a flexibilnej metódy štatistických predpovedí - vzbudila obavy, že stroje budú čoskoro schopné prekonať ľudí pri akejkoľvek mysliteľnej úlohe. Už dnes sú ohrozené povolania, ktoré zamestnávajú veľmi veľké množstvo ľudí, ako napríklad diaľková preprava tovaru. Pracovníci, ktorých nahradilo strojové učenie, si možno nájdu nové, ešte cennejšie spôsoby uplatnenia, tak ako to bolo pred sto rokmi, keď priemyselné technológie postupne vytlačila remeselníkov, ale možno aj nie.
Navyše, ľudia už nie sú dominantným druhom na Zemi. Podľa údajov z digitálnej analýzy spoločnosti GSMA Intelligence počet mobilných elektronických zariadení v roku 2014 prekročil počet ľudí. Ak zahrnieme počítače, ktoré nie sú mobilné, počet zariadení pripojených na internet dosiahne do roku 2020 34 miliárd.
Prichádza vek singularity
Podľa futuristu a vynálezcu Raya Kurzweila potrvá iba 12 rokov, kým počítače dosiahnu úroveň ľudskej inteligencie. Tento pojem, známy ako technologická singularita, sa vo futurológii, kybernetike, modernej mytológii a vedecko-fantastickej literatúre používa na označenie hypotetického stavu, keď sa, obvykle pomocou umelej inteligencie alebo pomocou prepojenia ľudského mozgu s počítačom, vytvoria entity s inteligenciou prevyšujúcou ľudskú, ktoré rapídne urýchlia technologický pokrok ďaleko za schopnosť ľudí zmysluplne sa na ňom zúčastňovať. Kurzweil tvrdí, že sa tak stane už v roku 2029. Tento časový rámec predpokladá nástup singularity oveľa skôr, ako ho očakával napríklad britský teoretický fyzik Stephen Hawking, ktorý sa nazdával, že nastane v roku 2045.
V súčasnosti musia počítače prejsť niečím ako Turingovým testom (vyvinutý známym britským informatikom Alanom Turingom), aby sa zistilo, či sa stroj dokáže správať spôsobom ekvivalentným človeku alebo nerozoznateľným od človeka.
Napriek tomu, že mnohí osvietenci vrátane Stephena Hawkinga, generálneho riaditeľa spoločností Tesla a SpaceX Elona Muska a dokonca zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, varovali pred vekom strojového učenia a umelej inteligencie, Kurzweil sa ho neobáva.
V súvislosti s otázkou o možnej existencii jednej umelej inteligencie, ktorá potenciálne zotročí ľudstvo, vyhlásil, že je to nereálne. „Na svete nie je len jedna alebo dve umelé inteligencie (AI – Artificial Intelligence). Už dnes ich máme miliardy,“ uviedol. Podľa Muska sa ľudia budú musieť priblížiť počítačom alebo riskovať, že sa stanú irelevantnými. „Umelá inteligencia nás robí múdrejšími,“ tvrdí Kurzweil. „Možno ešte nie je súčasťou nášho tela, ale okolo roku 2030 budeme pripájať svoj neokortex, časť mozgu, ktorou myslíme, ku cloudu,“ vysvetľuje.
Umelá inteligencia lieči
Medzi pozitívne sprievodné javy rozšírenia umelej inteligencie patrí zlepšenie diagnostiky mnohých ochorení, napríklad Parkinsonovej choroby. Technologický pokrok sa však neobmedzuje len na vedecké laboratóriá - viac ako 40% svetovej populácie dospelých má už dnes vo vrecku miniatúrny počítač. Smartfón v roku 2018 má všetky snímače potrebné na detekciu jemných zmien pohybu, hlasu a dokonca aj spánku, prejavov, ktoré môžu byť všetky postihnuté Parkinsonovou chorobou. A keďže sa tvrdí, že v súčasnosti vlastní ľudstvo viac mobilných zariadení ako zubných kefiek, výskumníci túto všadeprítomnú technológiu využívajú. V roku 2017 sa na titulky svetových médií dostala aplikácia pre Android s názvom CloudUPDRS, ktorá sľubuje zjednodušiť sledovanie príznakov Parkinsonovej choroby a potenciál hlásiť problémy skôr, ako by ich bolo možné identifikovať prostredníctvom súčasných diagnostických metód.
Na domáce práce sú tu roboti
Podľa Medzinárodnej federácie pre robotiku (International Robotics Federation – IRF) sa počet robotov pre domácnosť medzi rokmi 2016 a 2019 zvýši na 31 miliónov. Ide napríklad o robotov na čistenie podláh, kosenie trávnikov a čistenie bazénov, objem predaja ktorých neustále stúpa. Spotrebiteľské trendy naznačujú, že máme stále menej času a radi využijeme akýkoľvek robot, ktorý bude za nás umývať riad či prať. Rovnako šoférovanie je obrovským plytvaním času, ktoré roboti môžu robiť lepšie, ak ich to dokážeme naučiť. Navyše všetci žijeme dlhšie a čoskoro nebudeme schopní starať sa o všetkých starých ľudí - či už finančne, alebo z hľadiska dostupnej ľudskej práce. Automatizácia geriatrickej starostlivosti bude dôležitá.
Umelá inteligencia nás baví
Vzostup pokročilých technológií sa prirodzene premietol aj do zábavného priemyslu. V posledných rokoch sa objavilo množstvo filmov s vnímanými botmi, napríklad Morgan, Umelá inteligencia (Ex Machina), Chappie, Automata, Stroj (The Machine), Robot a Frank a dnes už kultové snímky Blade Runner a Terminátor. Na televíznych obrazovkách sa spolužitiu ľudí a robotov venujú seriály ako Westworld, Humans či Ja a robot (Almost Human). Práve seriál Humans, ktorý sa sa aktuálne vracia s novou sériou, vykresľuje paralelnú súčasnosť, v ktorej humanoidní roboti – Synthovia nadobudli vedomie a zatiaľ to vyzerá, že mierová koexistencia s ľudstvom nie je možná. Tretiu sériu Humans vysiela stanica AMC od 8. októbra každý pondelok o 22:00 hod.
Zdroj: AMC Foto © AMC
