Mŕtvi neumierajú

7.7.2019|Robert Herda|

Jim Jarmusch nie je režisérom a vlastne ani scenáristom typických projektov, ktoré štúdiám v Hollywoode prinesú desiatky miliónov dolárov. Priamo z jeho pera vznikol komediálne tragický Paterson, ktorý sa snažil vyobraziť poéziu bežného života alebo aj taký Ghost Dog: The Way of the Samurai, prípadne western Dead Man, v ktorom sa zasa predstavil vtedy ešte stále mladý Johnny Depp. Snímky Jima Jarmuscha síce málokedy odchádzajú s komerčným úspechom, avšak zahraniční recenzenti ich takmer spravidla ospevujú. Jeho novinka s názvom The Dead Don’t Die, ktorá je u nás distribuovaná ako Mŕtvi neumierajú, sa dá pokladať za určitú výnimku, minimálne v oblasti tematiky. Nielenže ide v podstate o brakový žáner, ktorého hlavným lákadlom je takzvaný „zombie“ fenomén, ale snaží sa súčasne diváka zabávať a uspokojiť ho porciou šťavnatých nechutností. I keď sa jedná o riskantné a pre režiséra nepreskúmané vody, prekvapivo sa svojej úlohy nezhostil najhoršie.  

Príbeh diváka asi príliš neprekvapí, nakoľko tak nejak len čakáte na moment, kedy sa na plátne objavia živé mŕtvoly a úbohí smrteľníci si s nimi budú musieť nejakým spôsobom poradiť. Za dejisko svojho krvavého mordovania si scenárista vybral typické dedinské prostredie rozľahlých Spojených Štátov Amerických, konkrétne ide o Centerville. Ten síce skutočne existuje, no je výrazne upravený pre potreby snímky. Každopádne v ňom žije pár stoviek obyvateľov, avšak svoj malý počet takpovediac vynahrádzajú bizarnosťou osobnosti. Len veľmi ťažko by ste totiž hľadali atypickejších občanov, než tých v tejto hororovo ladenej snímke. Späť však k deju, ktorý aj napriek tomu, že to žáner vôbec nevyžaduje, nesie akúsi hlbšiu myšlienku. 

Tá sa dá považovať za určitú zbytočnosť, respektíve, keď spoznáte predošlú tvorbu Jima Jarmuscha, budete vedieť, prečo sa nachádza i tu, avšak s výsledným celkom príliš nekorešponduje a je do snímky vtlačená snáď až príliš agresívne. Omnoho prívetivejšie je nám predkladaná hrozba experimentovania s prírodou a našou planétou, keďže podobnými varovaniami a istým kritizovaním je obrastený celý dej, avšak záverečných päť minút sa snaží pôsobiť až príliš inteligentne, no vo výsledku to vlastne vôbec nefunguje. Posledné minúty sú však pre film najkritickejšie vo všeobecnosti, keďže kazia atmosféru, vyznievanie a v podstate aj ucelenosť celého diela. Nebudem vám presne prezrádzať, akými podivnými cestičkami sa scenár vydal, no vedzte, že sa jedná o zjavné popierane vlastnej žánrovej osobnosti, ktoré sem nepatrí, nemá adekvátne opodstatnenie a mení ponurú retro atmosféru s relatívne dospelým humorom na bláznivú komédiu, v ktorej je možné úplne všetko. Naozaj by som rád videl scenáristu Jarmuscha a jeho rozpoloženie pri písaní posledných stránok príbehu, keďže to, čo vo výsledku vyprodukoval je pľuvancom do tváre predošlým deväťdesiatim minútam deja. 

Fotogaléria Mŕtvi neumierajú (2019)Zobraziť fotogalériu »

O niečo vyššie som účelovo odbočil od postáv, pretože by som im rád venoval špeciálnu pozornosť. Sú totiž výborne a hlavne úderne napísané. Nahrávajú si na vtipy suchšie, než sú stand-up show špičkových britských komikov. Súčasne je humor černejší, než obyvateľstvo Wakandy. Preto budú mnohí len nechápavo civieť na plátno, keďže prítomná zábavnosť nie je pre každého, čo sa prejavuje i na značne rozporuplných tuzemských hodnoteniach. Spôsob vyjadrovania postáv je pomalý, možno až mdlý, niekoho bude nudiť, pričom vďaka tomu i kadencia vtipov môže pripadať niekomu uťahaná. Hlavná komika stojí i na výbornej charizme medzi Adamom Driverom a Billom Murrayom, ktorý herecky spolupracujú v bezchybnom súznení. Okrem postáv si však filmoví znalci a milovníci pop-kultúry v snímke nájdu množstvo odkazov, referencií na známe univerzá, (prítomnosť Adama Drivera zaistila výborné mrknutie na Star Wars fanúšikov) avšak nezabúda sa ani na klasiky Georgea A. Romera, ktorý spopularizoval termín zombie i celý subžáner brakových vlastností. 

Tomu sa Jim Jarmusch snaží evidentne zavďačiť a skloniť poklonu. Jeho nadšenie z tvorby ikonického režiséra béčkových hororov je cítiť z niektorých záberov, temne ladenej atmosféry, ktorá na vás mŕtvolným puchom dýcha takmer neustále, avšak určitým spôsobom aj z charakterov. Tých je v snímke snáď až príliš mnoho, pričom väčšina z nich je častokrát hlúpa a pre dej zbytočná. Hovoríme síce najmä o svetoznámych spevákoch, avšak i o tradičných hercoch. Selena Gomez sa na pár okamihov ukáže v obtiahnutých rifliach a následne zomrie. RZA prednesie jednu vetu, Steve Buscemi má pripravených pár rasistických hlášok, no a nakoľko sa vo filme objaví i Danny Glover, zrejme vám je jasné, kto bude terčom čierneho humoru. Nehovoriac o tom, že jeho šiltovka s nápisom „Make America White Again“ prezrádza o jeho postoji k svetu všetko podstatné. Viac než nerozvážnosť pri písaní, výsledný premrštený počet charakterov pripisujem snahe priblížiť sa klasickej zombie tematike, v ktorej je postáv veľa, ich jedinou úlohou je zomrieť a, samozrejme, v určitých momentoch sa chovajú neuveriteľne hlúpo. V tomto prípade však záleží, či aspoň sčasti poznáte pravidlá žánru, nakoľko si viem predstaviť, že to bude menej znalým prekážať. Následne ich však môžem odkázať na staršiu tvorbu autora, ktorá o jeho šikovnosti presvedčí omnoho jednoduchšie, prípadne si pozrite staršie projekty Georgea Romera. 

Neodlúčiteľnou súčasťou každého filmu o chodiacich mŕtvolách je i akcia, prípadne roztrhané telá, rozžuvané vnútornosti a ďalšie podobné gurmánske špeciality. Nimi sa, samozrejme, vo filme príliš nešetrí. Tilda Swinton seká so svojou katanou tak obratne a efektne, ako naštvaná nevesta vo štvrtej tarantinovke Kill Bill. Adam Driver s absolútne kamenným výrazom a neemočnými hláškami odsekáva sekerou hlavu za hlavou, Murray disponuje trošku presvedčivejším kanónom v podobe klasickej brokovnice. Ničoho dynamického sa síce nedočkáte, avšak naprieč cestovaním nocou zaplavenými ulicami postavy prechádzajú z miesta na miesto a príležitostne niekoho zabijú. Záverečná genocída, kedy sa takzvaný body count zvýši asi o dve desiatky pôsobí prvoplánovo a v rámci deja zbytočne, avšak minimálne si dovolím povedať, že si ju vďaka štýlovosti a nekompromisnosti bezproblémovo užijete. 

Samotný Jarmusch režíruje obstojne. O exhibíciu síce nejde, pripravil si pre nás pomalé zábery, dlhé scenérie bez agresívnejších strihov. To napríklad pôsobí kontrastne so Shaun of the Dead v réžii Edgara Wrighta, ktorý je v každom ohľade modernistickejší, strihovo dynamickejší a prácou s kamerou prefíkanejší. Už som to spomínal vyššie, no Mŕtvi neumierajú je typické retro bez akéhokoľvek prispôsobovania sa modernejším trendom s svižnejšej réžii, čo je za mňa osobne úplne v poriadku. Kamera totiž bola schopná zachytiť niekoľko naozaj pekných záberov, pričom treba dodať, že i herecky všetko funguje adekvátne.   

Fotogaléria Mŕtvi neumierajú (2019)Zobraziť fotogalériu »

Fanúšikov režiséra to s najväčšou pravdepodobnosťou neprekvapí, avšak i v prípade Mŕtvi neumierajú sa jedná o projekt, ktorý ani zďaleka neocení každý divák. Tentokrát si za to ale Jim Jarmusch môže sám, keďže sa pomerne neúspešne a celkom zbytočne snažil inovovať žáner hororovej komédie o akýsi presah, ktorý je istým spôsobom tak nenápadný, až stráca svoje opodstatnenie. Výslednú myšlienku osobne oceňujem, avšak film sa k nej dokopáva tak neobratným spôsobom, že by som ju vo finále radšej odignoroval. Menej analyzujúcim divákov však bude viac prekážať to, že film vo svojich základných žánrových polohách úplne nespĺňa primárne parametre. Humor je totiž natoľko špecifický, že približne polovica divákov bude zívať nudou, avšak súčasne sa ani nesnaží desiť, takže mnohí v očakávaní kvalitnej porcie strachu rovnako odídu sklamaní. Vybraná hŕstka divákov, ktorým nebude prekážať nudná kadencia vtipov a ocenia retro atmosféru spojenú s nebojácnymi gore efektami, nájdu v snímke slušnú porciu zábavy. O to viac budú ale krútiť hlavou nad poslednými minútami, ktoré akoby prišli od úplne iného scenáristu a výrazne tak prekážajú.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © CinemArt

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...