Nové Francúzsko (Nouvelle France)
V osemnástom storočí, keď Francúzsko a Anglicko bojujú o nadvládu nad Kanadou, vzplanie romantická láska medzi dedinskou ženou severnej Ameriky a lovcom kožušinovej zvery.
Film, ktorý mal premiéru vo Francúzsku v lete v roku 2005 sa teraz dostal aj na plátna našich kín. Vyhral ocenenie za produkčný dizajn a umelecké spracovanie a bol nominovaný za najlepší kostýmový dizajn a najlepší originálny soundtrack, tieto nominácie získal vo filmových spolkoch v Kanade a vo Francúzsku. S produkciou v ostatnom svete však nie je vonkoncom porovnateľný. Najväčší problém je totiž v tom, že príbeh nie je o novom francúzsku aj napriek tomu, že producenti a názov tak predpovedajú, ale len dej sa odohráva v Kanade.
V období pádu nového francúzska Francois Le Gardeur (David La Haye ), odvážny dobrodruh, ktorý odmietol svoju rodinu, pretože sa mu zdala príliš buržoázna, preferuje život v lesoch s americkými indiánmi. Po smrti jeho otca je však nútený vrátiť sa do Quebecu a pokračovať v otcových obchodoch. Tam stretáva Marie-Loup (Noémie Godin-Vigneau) a na prvý pohľad sa do nej aj napriek jej chudobnému pôvodu zamiluje. Jej voľnosť ducha, priama povaha a priateľstvo s indiánmi je ostro kritizovaná ľuďmi a najmä farárom Blondeau (Gérard Depardieu), ktorý úspešne zakrýva svoju lásku k nej. Šíria sa chýry, že Marie-Loup je čarodejnica. Chýli sa ku tragédií. A niekde v pozadí sa odohráva história Nového Francúzska.
Istým spôsobom mi film pripomenul francúzske historické filmy, ktoré som videla už predtým a je fakt, že nemal príliš ďaleko napríklad od Troch mušketierov. Ale celkovo sa nedá porovnať ani s nimi. Produkcia stála vyše tridsať miliónov dolárov, ale mne by museli za vzhliadnutie tohto filmu zaplatiť. Film je gýčový, absolútne nevhodný na filmové plátna v období prekvitajúcej filmovej brandže. Pôsobí, akoby sa historickými kulisami a kostýmami snažili zakryť akúsi neúplnosť tohto kúsku. Hudba je prehnane dramatická a zdá sa, že hrá stále to isté dokola, nehovoriac o úbohých efektoch (zjavne umelá hmla, zvuky úderov mečov nesedia..) akoby Francúzi naozaj ešte žili v minulých storočiach. Gerard Depardieu sa neobjavoval tak často a nemal ani mnoho replík.
Hlavný soundtrack s rovnomenným názvom Nouvelle France naspievala po francúzsky Celine Dion a je snáď jediným highlightom tohto filmu. Ale je nutné si naňho počkať, lebo sa ozve až počas konečných titulkov. Napadá mi, že keď spievala úvodnú pieseň k Titaniku, stal sa najúspešnejším filmom storočia. Keď však naspievala úvodnú pieseň k filmu Nové Francúzsko, film sa potápa, podobne ako tá loď. Ale knihu nemožno posudzovať podľa jej obalu, takisto ako film nehodno posudzovať podľa jeho úvodnej piesne.
Je mi ľúto Kanaďanov, ktorí, čakali na vypustenie filmu ktorý mal poukázať na ich dejiny. Na miesto toho ich čakalo sklamanie.
