Rudolf, Hedwiga a ich štyri deti žijú vo veľkom dome s krásnou, udržiavanou záhradou. Každý deň si vychutnávajú spoločnú večeru, spomínajú na milované Taliansko, užívajú si víkendové výlety k vode a prechádzky s priateľmi. Spoza múrov ich domova sa však ozývajú znepokojujúce zvuky a občas niečí zúfalý krik. Pánom domu je totiž Rudolf Höss. Veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime. Hoci sa vo filme nič strašné nedeje, z príbehu ide hrôza. „Chcem, aby to bol film tak trochu aj o nás. O tom, ako sa najviac bojíme toho, že by sme mohli byť ako Hedwiga a Rudolf. Aj oni boli ľudskými bytosťami,“ vysvetľuje Glazer svoje rozhodnutie zobraziť Hössa a jeho rodinu v čo možno najcivilnejšom svetle. Mrazivý film Jonathana Glazera o banalite zla si vďaka svojmu výnimočnému spracovaniu témy holocaustu odviezol Veľkú cenu z festivalu v Cannes.