Faunov labyrint (El Laberinto del Fauno)
Guillermo del Toro sa v minulosti do povedomia európskeho diváka zapísal snímkami ako Blade II. či Hellboy, avšak film, ktorý je akýmsi prequelom jeho najnovšieho projektu sa slovenským kinám vyhol. Distribútor priniesol Devila (známeho tiež pod názvom Diablova chrbtica či Princ bez kráľovstva) iba na pulty videopožičovní. No i tak duchársky príbeh o malej sirote na pozadí 2. svetovej vojny zaujal a potešil fanúšikov tzv. „gotických“ hororov.
O päť rokov neskôr (máj 2006) si nový del Torov film vyslúžil polhodinovú „standing ovation“ na filmovom festivale v Cannes. Právom. Faunov labyrint je totiž úžasným výletom do sveta fantázie, ktorý sa prostredníctvom hlavnej hrdinky postupne vkráda do neutešenej reality vrcholiacej vojny. Del Toro preniesol na plátno temné i farebné obrazy nasiaknuté mytológiou, hrdinstvom, krutosťou a ľudskosťou v citlivom príbehu, ktorý nenechá jedno oko suché.
Malá Ofélia prichádza so svojou tehotnou matkou k novému otcovi – kapitánovi Vidalovi. Starý mlyn uprostred lesov je domovom fašistickej jednotky poľujúcej na miestnych partizánov. Vysoké stromy však ukrývajú i niečo iné – ruiny labyrintu. Ten dal, kedysi dávno vystavať kráľ podzemnej ríše ako portál pre návrat svojej stratenej dcéry. Zvedavé dievčatko sa čoskoro stretne s faunom – strážcom labyrintu, ktorý v nej okamžite spoznáva prevtelenú princeznú. Ofélia musí do najbližšieho splnu splniť tri úlohy, aby sa brána otvorila a ona mohla opäť vstúpiť do svojho kráľovstva. Tehotenské komplikácie jej matky striedajú výpady krutého a psychicky nestabilného kapitána, pričom Ofélia pomaly plní svoju tajnú misiu, netušiac či faun predstavuje dobro alebo zlo. Udalosti naberú spád, fantazijný svet sa stretne s tým skutočným a malá princezná bude musieť urobiť to najťažšie rozhodnutie...
Hororové prvky, bizarné bytosti (faun, mäsožravé víly,...) a drsné scény (amputácia končatiny, predĺženie úsmevu britvou,...), pri ktorých kamera neuhne ani o centimeter vytvárajú hustú atmosféru a napätie je prítomné počas celej stopáže, ale Faunou labyrint je súčasne veľmi poetickou snímkou. Každý záber má akýsi čarovný nádych a hypnoticky vás vťahuje do rozohranej partie. Rovnako pôsobí hudba. Ústredný motív (bezslovná uspávanka) je plačlivým sprievodcom zásadných zvratov a inštrumentálka, ktorá zaznie v momente ako Ofélia prvý raz otvorí čarovnú knihu (ukazujúcu budúcnosť a nasledujúcu úlohu), vás núti nadvihnúť sa, aby ste nazreli cez jej rameno a videli to, čo ona. Nad všetkým kraľuje strhujúci výkon mladučkej Ivany Baquero (Ofélia) ocenenej na mnohých medzinárodných festivaloch a odovzdávaniach. Nie je však dôležité koľko cien a nominácií film získal. Omnoho podstatnejšie je, aby ste ani sekundu neváhali pri rozhodovaní, či naň ísť do kina.
Faunov labyrint je báseň, ktorá vás odnesie do temných miest nášho i rozprávkového sveta. Del Toro nešetrí krutými a strašidelnými výjavmi, avšak tento krát ich namieri priamo do duše diváka, zasiahne a dostane vás presne tam, kde chce – do nemého úžasu.
