Prípad nevernej Kláry (Případ neverné Kláry)
Michal Viewegh, v súčasnosti najpredávanejší český románopisec sa stal inšpiráciou pre mnohých umelcov, a nie je žiadnym tajomstvom, že vo filmových tvorcoch vyburcovala vieweghova tvorba túžbu po filmovom prevedení jeho diel. V pravidelných časových úsekoch do kín prichádzali sfilmované diela Michala Viewegha. Či už to bol Román pre ženy(2005) režiséra Filipa Renča, Vejdělkovi Účastníci zájazdu(2006) alebo Hřebejkov Nestyda(2008). Tento krát sa do režisérskej stoličky posadil taliansky režisér Roberto Faenza, ktorý siahol po vieweghovom románe z roku 2003, Prípad nevernej Kláry. Podľa úspechov predchádzajúcich filmov je zrejmé, že filmy inšpirované knihami Michala Viewegha sa držia nízko nad priemerom a sotva dosiahnu prvé priečky v návštevnosti kín. Prípad nevernej Kláry môže byť svetlou výnimkou, ale po pravde je väčšia šanca, že bude len potvrdzovať pravidlo.
Luca (Claudio Santamaria) žije v Prahe so svojou snúbenicou Klárou (Laura Chiatti), na ktorú vytrvalo žiarli. Po mnohých prebdených nociach neodolá pokušeniu a rozhodne sa overiť vernosť svojej milovanej. Najmä si detektíva Denisa (Iain Glen), ktorý nie je práve príkladom čistej oddanosti. Denis totiž podvádza svoju manželku Ruth (Pavlína Němcová) , ktorá sa tiež netají románikmi s inými mužmi, s kolegyňou Ninou (Kierston Wareing). Luca si postupne získa sympatie Denisa , no ten sa spreneverí svojim zásadám , keď začne prepadávať kúzlu sledovanej Kláry. Sledovanie ich zavedie do talianskych Benátok, kde sa črtá nečakané finále...
Veci nie sú vždy také aké sa nám zdajú. Týmito slovami by sa dalo opísať samotné posolstvo filmu, ktoré však nie je jednoduché nájsť v takto prekomponovanom deji. Mnoho párov, ktorých komplikované osudy sa navzájom prepájajú a pritom nedávajú žiadny zmysel – tieto slová skutočne vypovedajú o filme. Film Prípad nevernej Kláry je, alebo sa o to len snaží, postavený na jednej dôležitej postave, na Kláre. Tá sa však vo filme prakticky stráca a je komické označovať ju za hlavnú postavu, keď ju tvorcovia a dokonca aj samotný Viewegh postavili do nejasného svetla. Čo sa týka deja filmu, ten nevypovedá prakticky o ničom. Žiadne napätie, ktoré Vám vyrazí dych, žiadny humor, pri ktorom Vás rozbolí žalúdok, žiadne štúdium žiarlivosti a neutíchajúcej paranoje, len spletitý príbeh, kde Vám počas 95 minút nebude jasné, s ktorou postavou to vlastne máte prežívať dej.
Ako som už spomínala , postava Kláry, byť je to hlavná postava filmu, je nejasná a až na tých pár rečí a holého zadku na nej neuvidíme vskutku nič, i keď jej predstaviteľka Laura Chiatti má istý potenciál, no ten v tomto filme zakrýva rúško zle napísanej postavy. Žiarlivca Lucu stvárnil Claudio Santamaria, ktorý síce preafektovane pojal svoju postavu a príliš používal gestá, ktoré hraničili až s hystériou , no ako jediný z hereckého obsadenia nepôsobil až tak komicky. V ďalších „vedľajších“ úlohách sa nám predstavili aj česká herečka Pavlína Němcová ako neverno-verná manželka Ruth. Jej manžela a detektíva so svojským postojom k morálke, Denisa stvárnil Iain Glen, jeho zvodnú kolegyňu Ninu zahrala Kierston Wareingová a malý „štek“ vo filme dostala aj naša herečka Zuzana Fialová ako Denisova kolegyňa od fachu.
Režisér Roberto Faenza sa vybral neľahkou cestou, ktorá bohužiaľ vedie k „menšiemu“ otrasu v jeho kariére. Je ťažké uveriť , že režisér , ktorý vytvoril veľmi citlivo natočený film podľa pravdivej skutočnosti, film Za bieleho dňa, ktorý zachytáva mesto Palermo za vlády mafie, vytvoril aj túto frašku označujúcu sa za film odhaľujúci nám pravú podstatu nevery. Jediným pozitívom na filme sú krásne zábery Prahy a Benátok, ale to si ich radšej pozrite naživo, pretože minúť peniaze na cestu do Prahy či Benátok bude menej bolieť ako minúť peniaze na kúpu lístku na tento film. Krutou pravdou však ostáva , že vo filme Prípad nevernej Kláry nenájdete okrem kopy súloží a rečí okolo toho skutočne nič, no ak ste zástancami zle natočeného porna obohateného zle napísanými dialógmi a krásnymi scenériami Prahy a Benátok, tak hor sa do kina.
Pomaly sa stáva nepísaným pravidlom , že je lepšie si Vieweghov román prečítať ako ho vidieť na filmovom plátne. Škoda peňazí a vášho voľného času, ktorý je v tejto dobe vzácny. To sa Vám ho viac oplatí stráviť pri knihe Michala Viewegha, pretože keď Vás kniha prestane baviť, môžete ju kedykoľvek v pokoji zavrieť.
