Osadné
S dielom Marka Škopa som sa prvýkrát stretol v roku 2006, keď bol v našej kino distribúcii uvedený jeho druhý film s názvom Iné svety. Priznám sa, že sa mi toto dielko veľmi páčilo a zapôsobilo na mňa možno ešte viac ako na východniara, než na človeka z Bratislavy. Iné svety boli zaujímavým a pútavým filmom v ktorom autor zobrazil život a postoje rôznych skupín obyvateľstva v Šariši. Po Iných svetoch sa Škop na tri roky zdanlivo odmlčal.. Ale iba zdanlivo, pretože sa počas tohto obdobia ako producent podieľal na veľmi úspešných Slepých láskach Juraja Lehotského a zároveň pripravoval svoj nový film, ktorý dostal názov Osadné.
Osadné je dedinka na slovensko – poľsko- ukrajinskom pohraničí, odkiaľ je na Ukrajinu a do Poľska asi tak ďaleko ako z Bratislavy do Rakúska. Žije v nej 191 najmä starších obyvateľov a jej pravdepodobný osud asi najlepšie vystihuje výrok miestneho starostu Ladislava Mikulaška, ktorý hovorí, že v dedine mali za posledných 5 rokov 5O pohrebov a len dva krsty. Aj preto asi nebude v tejto situácii znieť najväčšie starostovo želanie tak morbídne. Prianie, aby bol v dedine postavený nový Dom smútku. Spolu so starostovým želaním ide ruka v ruke aj prianie miestneho pravoslávneho kňaza Petra Soroku, aby bol v dedine vybudovaný kláštor, ktorý by slúžil zároveň aj ako ubytovanie pre prípadných turistov či kultúrne centrum. No odkiaľ na to vziať peniaze v dedine do ktorej takmer nik nechodí, len odtiaľ uteká? (Čo krásne dokazuje aj scéna s Fedorom Vicom v autobuse). Skúsme sa obrátiť na Brusel a Európskú úniu. A tak zástupca svetskej moci v dedine L. Mikulaško , zástupca cirkvi Peter Soroka a zástupca rusínskej obce Fedor Vico vydávajú sa do Bruselu hájiť záujmy Rusínov a dedinky Osadné.
Škop svoje dielo rozdelil do troch častí po cca. 20 min. Prvá a posledná časť sú nazvané Osadné, prostredný diel sa nazýva Brusel. Z názvov jednotlivých dielov je zároveň zrejmá aj lokalita, kde sa hlavní hrdinovia nachádzajú. Zaujímavé je priznanie kňaza Soroku, ktorý v aute vezúcom ich na letisko priznáva, že počas svojho života bol najďalej v Prahe, a tak pre neho tento výlet do Bruselu pôsobí istým spôsobom exoticky. Soroka je zároveň jediným členom bruselského tímu, ktorý ovláda angličtinu, tým pádom pôsobí ako hlavný komunikačný uzol v ,,cudzom,, svete. Už keď sme pri jazyku, tak Škop zachováva vo filme lingvistickú autenticitu prostredia. Obyvateľov dediny necháva hovoriť vlastným rusínskym nárečím, ktoré však musí byť kvôli zrozumiteľnosti prekladané do slovenčiny vo forme titulkov. Film tak pôsobí veľmi autenticky.
No aby som snáď neprezradil priveľa, tak by som na záver chcel odporučiť tento film KAŽDÉMU. Či už je z východu , stredu, alebo západu. Východniari, aby videli, že môže byť aj trocha horšie a západniari, aby videli, že aj my z východu patríme na Slovensko. Hoci žijeme na hranici Európskej únie. A verím, že vám tých 65 minút ubehne ako voda a nudiť, že sa nebudete.
