Milý John (Dear John)
Zabudnite na Inge Lindstrőmovú a Rosamunde Pilcherovú. Nicholas Spark je chlap, ktorý vie ako sa píšu romány. Od počiatkov Shakespearovho Rómea a Júlie, či Trojkráľového večera, sme sa dočkali väčšinou len mydlového gýču najstaršieho literárneho žánru. Po Zápisníku jednej lásky nám Sparks prináša román pod názvom Drahý John. V knižnej podobe sa nedá nájsť žiadny záporný fakt, ktorý by znehodnotil román od Sparksa. To sa však nedá povedať o jeho presladenej filmovej adaptácii, od ktorej budú bolieť zuby aj hrdého majiteľa zubnej náhrady. Pod tento presladený gýč sa podpísal režisér Lasse Hallström.
Stretávame sa so životom v Južnej Karolíne, krátko po udalostiach z 11.septembra 2001. John Tyree(Channing Tatum) je mladý vojak, ktorý sa po priepustke z armády snaží nájsť rovnováhu vo vzťahu k otcovi. Savannah Curtis(Amanda Seyfried) je ambiciózna študentka, ktorá tu trávi prázdniny. V ich vzťahu zohrá dôležitú úlohu náhoda, bez ktorej by sa možno ani nestretli. Po nesmelom „oťukávaní“ sa do seba bezhlavo zamilujú. John sa však vracia do armády splniť si povinnosti. Vtedy mu Savanna posiela prvý list. Mnohé udalosti, ktoré im neohlásenie vstúpia do životov, ich odlúčia na pár rokov. John je stále v armáde, kam mu po rokoch príde ďalší list od Savanny.....
Je ťažké uveriť, že tak kreatívne nadaný režisér ako je Hallström, ktorý má na konte fantastické snímky ako sú napr. Pravidlá muštárne (1990) alebo Čokoláda (2000), dokázal stvoriť film, ktorý Vám nielenže zalepí všetky zmysly, ale prinúti Vás nechápavo pokrútiť hlavou. Drahý John sa síce vyznačuje istými emóciami, ktorými sa snaží režisér uhrať na diváka parádnu sieť klamstiev, ale to je asi tak všetko. Od hereckých výkonov, cez rozťahané slzavé scény, až po ulízaného Tatuma, tu skrátka funguje asi len hudba. A to vcelku mizerne. Jeden veľký problém za druhým. Je až k neuvereniu, že táto zlátanina zosadila z prvej priečky v rebríčku návštevnosti Cameronovho Avatara.
Herecké obsadenie filmu Drahý John síce na prvý pohľad pôsobí ako zohraný tím, ale opak je pravdou. Prvým signálom je takmer nulová chémia, ktorú by ste medzi Tatumom a Seyfriedovou sotva hľadali lupou. Channing Tatum ako spočiatku neprístupný vojak, neskôr romanticky ladený mladík, pôsobí v konečnom dôsledku falošne. Až tak, že mu nie som schopná uveriť ani nos medzi očami. Časť filmu, v ktorej sa ešte tvári ako tvrdý vojak, patrí rozhodne k tej lepšej časti osobnosti, ktorej sa aj mal držať. V okamihu, keď ho zasiahne malý amor a zmení sa na ulízaného „sladkého chlapca“ vystrihnutého ako zo skupiny Boyzone, začnete nechutne skrúcať tvár a dúfate v skorý koniec. Bohužiaľ, musím Vám prezradiť, že s takýmto Channingom sa stretnete po väčšinu filmu.
Amanda Seyfried sa po nevydarenom „odpichu“ od vopred určovaných postáv sladučkých naivných dievčat, o ktorý sa pokúsila vo filme Jennifer´s body, vracia do zaužívaných koľají. Jej to asi dal osud, pretože sa v úlohe naivky a vševedky Savanny doslova našla. A to o niečom vypovedá, nemyslíte?
Nicholas Sparks môže byť hrdý. Nie na filmovú adaptáciu svojho románu, ale na samotný román, ktorý vyšiel z jeho pera. Pretože ten úspešne valcuje všetky kníhkupectvá po svete. Lasseovi Hallströmovi ostáva len jedno. Rýchlo zabudnúť a ísť ďalej.