Boli sme na Festivale Áčko 2010
Preraziť do filmového priemyslu sa stáva rok od roka ťažšie a ťažšie. Našťastie sa na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave každoročne koná filmový festival Áčko, kde dostávajú priestor všetci kreatívni študenti nielen slovenských filmových škôl. Tento rok nebol výnimkou a tak sa brány FTF VŠMU otvorili opäť. Do tohtoročného repertoáru Áčka sa zaradilo vyše osemdesiat študentských filmov zo Slovenska a najpútavejší výber európskych filmov. Svoje zastúpenie mal prevažne hraný film, ale nechýbali ani dokumentárne či animované filmy. Kinosála sa plnila každým predstavením viac a viac a tak Áčko prebiehalo úspešne už štrnásty rok.
Filmov bolo neúrekom a trvalo by hodiny a hodiny všetky Vám predstaviť, preto som sa z tých niekoľko desiatok filmov rozhodla vybrať takzvaný “Výkvet“, čiže filmy, ktoré ma niečím zaujali, alebo zaujali nezaujatím...
Hraný Film:
Film Jeseň režiséra Juraja Klaudínyho sa niesol v znamení jesennej nudy a čaju. Za pochmúrnym oparom blížiacej sa jesene dokázal nájsť niečo veselšie a vtipnejšie. Hovorím o humornom príbehu zachytávajúcom jeden jesenný deň a skutočne netradičný čaj, ktorý dokázal zatočiť svetom tak, ako ho vidí len ľudské oko. Tento vcelku netradične spracovaný počin Juraja Klaudínyho Vám vo svojej krátkej podstate dokáže vyčariť úsmev na perách a priviať k Vám záchvev jesenných dní. Rozhodne ide o podarený filmový kúsoček plný farebného lístia.....
Odbočky sa krížia s uličkami. Uličky zasa s križovatkami. A cez to všetko vedie hlavná tepna mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. O tom a aj o inom rozpráva dokumentárny sprievodca zákutiami nášho hlavného mesta, film Student Info, ktorý sa ocitol, podľa môjho názoru, mimo svojej kategórie. To, že film začína mierne slaným vtipom, ho ešte nepredurčuje k vysnívanej priečke v kategórii Hraný film. Režisér Tomáš Budziňák si teraz môže pokojne búchať hlavu o stenu, pretože film, ktorý sa tak krásne a súmerne kĺže po neočakávane vtipnej, dokumentárnej línii v takomto pomere, nemá najmenšiu šancu zaujať ako film hraný.....
Za zmienku určite stoja aj filmy ako sú Syllepsis, Koniec druhej jesene a Pulp Fiction...
Dokumentárny Film:
V konečnom dôsledku je pravda nezáživná. Ale spraviť z nezáživnej pravdy ešte nezáživnejší film? No zrejme sa to dá. Perfektným príkladom je aj film Deň v meste, ktorý sa nesie čisto na dokumentárnych prvkoch. Režisérka J. Kovalčíková ho poňala z pohľadu profesionálneho „otvárača dverí“ Juraja Švihrana. Ak ste si takto strávený deň nepredstavovali, zrejme patríte do tej skupiny ľudí, ktorí svoj myšlienkový priestor využívajú zodpovednejšie. Ak ste sa nad tým rozhodli zamýšľať, musím Vás upozorniť, že značnú odpoveď na túto otázku Vám ponúka aj tento film a vy sa tak vo svete otváračov dverí nebude musieť zdržiavať vôbec....
Energia je niečo také. Ak si vravíte, že ide o veľmi neurčitý názov pre film I. Hvoreckého, mýlite sa. Skutočne ide o energiu. O energiu všetkých v kinosále, na svete, o vašu. Film krásne zachytáva život jedného psychotronika z Bytče, ktorý sa živí odbúravaním bolesti. Cez plátno ste mali možnosť nahliadnuť nielen do jeho „pracovne“ ale vidieť aj metódy, ktorými pán Svrček pomáha nielen svojim známym, ale predovšetkým tím, ktorých bolesť vyradila, ako sa hovorí, z prevádzky. Jedná sa o film na čisto dokumentárnej fáze takže je síce trošku nezáživný, ale napriek tomu celkom pozerateľný. A na spríjemnenie poobednej chvíľke v kinosále priam predurčený.
Animovaný Film:
Ak patríte k fanúšikom animovanej tvorby, tak by ste sa nenudili ani pri pekne vystavanom programe Áčka. Za zmienku stoja najmä tri kratučké snímky. Prvým animákom, ktorý ma nadmieru zabavil a potešil, bol počin režisérky A. Volárovej. Svet bábik je krátky príbeh o tom, ako dokáže kozmetika typu „Unisex“ hýbať svetom a pohnúť aspoň jedným mužom. Film zachytáva skutočne svojské dopady onej kozmetiky na svet, ale aj na mužskú časť populácie. Ak ste ho nevideli, môžete ľutovať. Aj ja som ľutovala. Prinajmenšom to, že tento animák netrval aspoň o hodinku dlhšie.
Ďalším zo zástupcov kresby na papier a animácie, bol film režisérky J. Juráňovej, animák pod menom Sochár. Je to v podstate krátka rozprava o zúfalstve a nevydarenej snahe dokončiť svoje dielo. Sochár je typickým príkladom toho, že „Remeslo má zlaté dno síce veľmi hlboko, ale predsa ho má“. Film sa tak stáva akousi vtipnou „hláškou“ o pevných nervoch, úsilí a vynaliezavosti na poslednú chvíľu. Každopádne, režisérke gratulujem :-).
Takmer štvorminútová „rozprávočka“ o malom dievčatku, ktoré sa pomocou knižky dostane tam, kam dospelí nedovidia a nič zlé sa nemôže stať. Dostáva sa totiž do sveta fantázie, v ktorej je možné naozaj čokoľvek. Detsky stavaný animovaný príbeh režisérky E. Stankovej, Wonder Calling, bol príjemným návratom do detských čias nezáväznej hry a sveta bez starostí. Skutočne jednoducho pojatý príbeh doplnení hravými farbami kde sa krásne odzrkadlila bezhraničná fantázia režisérky :-).
A cenu o najpozoruhodnejšiu snímku (z pohľadu redaktorky) získava...
„Počuli ste už príbeh majstra vreckára? Nie? Tak počúvajte......“
Slová vyššie uvedené sú len malou ukážkou toho, čo Vám predostiera film Romana Gregoričku. Príbeh je pozoruhodnou rozpravou o sladkej nevedomosti využitej v pravý čas. Tridsaťminútový film je klasickým príkladom pekne odvedenej práce režiséra a celého štábu, kde sa potenciál študentských filmov môže násobiť dvoma. Príbehom prechádzame ako nôž maslom, v spoločnosti mladého Maja, ktorý nás vedie celým filmom. Jednoduchá a pekne stavaná línia príbehu, do ktorej sa zamotáva ďalší a ďalší pletenec prvkov, postupuje uvážene a precítene vďaka skvelej kamere a kombinácii strihu a hudby, ktorú si pod palec vzala skupina Thema. Využitá je každá sekunda filmu, každá ďalšia, kreatívnejšia myšlienka. S prihliadnutím na to, že sa jedná „len“ o študentský film, jeho potenciál a myšlienka je vyžmýkaná do poslednej kvapky, čo značí, že sa jedná o skutočný skvost filmového festivalu Áčko. Film vznikol pod záštitou SpyGer Arts, ktorá je „materskou základňou“ tohto nadaného a neobyčajne kreatívneho mladého režiséra.
Výsledky poroty si môžete pozrieť na webovej stránke festivalu.
