Hanna Schygulla - Ikona nemeckého filmu
(25.12.1943, Katowice, Poľsko)
Táto ikona nemeckého filmu a divadla sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa narodila ako dcéra obchodníka s drevom Josepha Schygullu a matky Antonie rodenej Mzykovej v Katoviciach nacistami okupovanom Poľsku. V roku 1945 odišla s matkou z Katovíc do Mníchova, kam ich nasledoval o tri roky neskôr otec, ktorý sa vrátil z vojnového zajatia. Po maturite na mníchovskom gymnáziu kráľovnej Luisy a ročnom pobyte v Paríži študovala Hanna od roku 1964 na mníchovskej univerzite germanistiku a románske jazyky s úmyslom venovať sa pedagogickej činnosti. Vedľa toho sa v rokoch 1966-67 herecky vzdelávala vo Fridl-Leonhard-Studiu, kde spoznala režiséra a herca Rainera Wernera Fassbindera. Od roku 1967 s ním začala spolupracovať v mníchovskej avantgardnej dielne Action-Theater, kde hrala aj v dráme Peera Rabena Antigona. Keď v júni roku 1968 táto scéna zanikla (na základe policajného príkazu), založili jej protagonisti okrem Hanny Schygullovej a Rainera W. Fassbindera, ktorý sa stal vedúcim duchom, nového umeleckého združenia nazvaný "antiteater".
Pred kamerou Hanna Schygullová debutovala malou úlohou v krátkom filme Ženích, herečka a dohadzovač (Der Bräutigam, die Komödiantin und der Zuhälter, 1968) režiséra Jean-Marie Strauba. Prvú výraznú rolu jej zveril Fassbinder, v jeho deväťnástich autorských filmoch (často podľa vlastných hier) a televíznych inscenáciách nakoniec Hanna Schygullová stelesnila hlavné hrdinky, ženy rozporuplných charakterov a nepríliš šťastných osudov. Dievča z mníchovského predmestia Mária, priateľka gréckeho gastarbeitéra (R. W. Fassbinder) v sociálno-kritickej snímke Katzelmacher (1969); citovo a mravne rozvrátená manekýnka Karin Thimmová využívajúca k svojej kariére priateľku s lesbickými sklonmi (Margit Carstensenová) vo filme Horké slzy Petry von Kantovej (Die bitteren Tränen der Petravon Kant, 1972). Ďalej ako sekretárka Marion, snúbenica mladého robotníka (John Gottfried) v rodinnom televíznom seriáli zo súčasnosti Osem hodín ešte nie je deň (Acht Stunden sind kein Tag, 1972), tento film získal Nemeckú filmovú cenu; nešťastne vydatá a zapudená aristokratka Effi Briestová a jej panovačný manžel (Wolfgang Schenck) objavia náhodou po niekoľkých rokoch dôkaz jej chvíľkovej nevery vo filmovej adaptácii románu Theodora Fontana Effi Briestová (Fontana Effi Briest, 1974). Ako Mária Braunová, o premene z obyčajnej dievčiny na ctižiadostivú, vypočítavú a bezohľadnú ženu, ktorá žije neustále odlúčená od manžela (Klaus Löwitsch) v psychologicko-spoločenskej melodráme Manželstvo Márie Braunovej (Die Ehe der Maria Braun, 1978), film získal Strieborného medveďa na MFF v Západnom Berlíne v roku 1979, Nemeckú filmovú cenu a Donatellovho Dávida v roku 1980.
Po veľkom úspechu Hanna Schygullová získala ešte zaujímavejšie úlohy ako bola apolitická kabaretná speváčka Wilkie, slúžiaca nacistickej moci a zároveň sa vymyká v melodramatickej retrosnímke podľa autobiografického románu speváčky Lale Andersenovej Lili Marleen (1980). Hrala teroristku Susanne Gastovú v čiernej komédii Tretia generácia (Die dritte Generation, 1979). Okrem Fassbindera jej poskytli veľké herecké príležitosti aj ďalší režiséri nového nemeckého filmu R. Hauff, V. Schlöndorff, W. Wenders a M. von Trottová.
Na začiatku 80. rokov sa presadila tiež v zahraničí, kde vytvorila množstvo pozoruhodných úloh: spisovateľka Hanna pátrajúca po stopách mexickej samovražedkyne (Isabelle Adjaniová) v psychologickej dráme Antonieta (1982) význačného španielskeho režiséra Carlosa Sauru. Ako komtesa de la Borde v kostýmovom filme o cestujúcich dostavníku, utekajúcich do emigrácie vo filme Noc vo Varennes (La nuit de Varennes/Il mondo nuovo, 1982) známeho talianskeho režiséra Ettore Scolu. Objavila sa aj ako zeleninárka Pauline Kroppová, ktorá sa počas manželovej služby na ruskom fronte zamiluje do mladého Poliaka (Piotr Lysak) vo filmovom prepise románu Rolfa Hochhutha Láska v Nemecku (Eine Liebe in Deutschland, 1983) chýrneho poľského režiséra Andrzeja Wajdu; varietná speváčka s pohnutou minulosťou Mici, do ktorej života zasiahla vojna v psychologicko-historickej dráme Miss Arizona (1987) maďarského režiséra Pála Sándora.
Pôsobivú kreáciu, ocenenú na MFF v Cannes v roku 1983 a Donatellovým Dávidom roku 1983, získala Hanna Schygullová v provokatívnej milostnej dráme Príbeh Piery (Storia di Piera, 1982) od význačného talianskeho režiséra Marca Ferreriho. Príbeh matky nymfomanky (Hanna Schygulla) a otca zapáleného komunistického intelektuála (Marcello Mastroianni), ktorý matke jej "záľubu" horko-ťažko toleruje, pretože ju miluje. A ich zmätená dcéra (Isabelle Huppertová), ktorá v takej rodine len ťažko hľadá svoju životnú i sexuálnu orientáciu. Film rozpráva v pomalom rytme a v náznakoch. Vyjadruje sa tu jemne Pierin incest, ako s otcom, tak aj s matkou. Ale natoľko kultivovane, že to nepôsobí nijako škandalózne.
Od polovice 80. rokov o ňu prejavujú stále väčší záujem aj americkí režiséri. Hanna Schygullová také úlohy ako je napr. v historickom televíznom miniseriáli Peter Veľký (Peter the Great, 1985), kde stelesnila ruskú cárovnú Katarínu Veľkú. Vďaka svojím skvelým výkonom, aké podala vo filmoch nemeckých tvorcov, získala Hanna Schygullová štyrikrát Nemeckú filmovú cenu (1970, 1971, 1975 a 1979). Bola hosťom na MFF v Karlových Varoch v roku 1970. Na konci roku 1995 navštívila Českú republiku pri príležitosti nakrúcania poetického filmu Lea (1996) českého režiséra Ivana Fílu, v ktorom vytvorila kľúčovú postavu prekladateľky Vandy, ktorá odhalí literárny talent u nešťastne vydatej dievčiny (Lenka Vlasáková).
V 90. rokoch vystupuje Hanna Schygullová aj ako úspešná šansoniérka a recitátorka. V rámci Pražského festivalu divadiel nemeckého jazyka sa českým divákom predstavila Hanna Schygullová so svojím recitálom ako recitátorka s programom,na ktorý si vypožičala titul z románu Johannesa Mariu Simmela. Jeden z českých kritikov jej prejav hodnotil slovami: „jej prejav bol ústretový, antihviezdny a nestrojene ľudský, v emóciách šetrný a celé to pôsobilo jemným aristokratickým šarmom. Vďaka rozprávaniu o detstve a mladosti poskladané zo snov, ktoré si herečka zapisovala, nikdy neskĺzlo k lacnému sentimentu alebo zbierke historiek z nakrúcania.“ V najúspešnejšom španielskom filme Dievča tvojich snov (La niña detus ojos, 1998) populárneho režiséra Fernanda Truebu si Hanna Schygullová dokonale zahrala postavu manželky nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa - Magdu Goebbelsovú. Je to komédia o filmovom štábe, vedený režisérom Blasom, ktorý v dobe občianskej vojny v Španielsku (v roku 1938) využije dobré vzťahy medzi vodcom fašistickej povstaleckej vlády generálom Francom a Adolfom Hitlerom – a odíde do Berlína, aby v ateliéroch štúdia UFA nakrútil andalúzsky muzikál Dievča tvojich snov, vznikajúci súčasne v španielskej a nemeckej verzii. Pre Španielov sa výhodná zákazka ale čoskoro zmení na nočnú moru, pretože hviezde z ich štábu Macarene (Penélope Cruzová) začne dvoriť ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels (Johannes Silberschneider).
V posledných rokoch Hanna Schygullová spolupracuje s režisérmi mladej generácie ako Hans Steinbichler vo filme Winterreise (2006) alebo s Fatih Akin vo filme Na druhej strane (Auf der anderen Seite, 2007). Za vedľajšiu úlohu v tomto filme dostala v roku 2008 Nemeckú filmovú cenu Deutschen Filmpreis 2008.
Od roku 1981 žije Hanna Schygullová v Paríži. Je nositeľkou niekoľkých nemeckých a medzinárodných filmových ocenení.
Filmografia Hanny Schygullovej:
Lovecké výjavy z Dolného Bavorska (Jagdszenen aus Niederbayern, 1968), Láska je chladnejšia než smrť (Liebe ist kälter als der Tod, 1969), Bohovia mora (Götter der Pest, 1969), Kukučie vajcia v hniezde gangsterov (Kuckucksei im Gangsternest, 1969), Mathias Kneissl (1970), Ženisti v Ingolstadte (TV - Pionierein Ingolstadt, 1970), Kaviarnička (TV - DasKaffeehaus, 1970), Pouličný zeleninár (Der Händler der vier Jahrszeiten, 1971), Pozor, zver! (TV – Wildwechsel, 1972), Dom pri mori (TV - Haus am Meer, 1972), Naše dielo (TV - Unser Werk, 1974), Mačacia stezka (TV - Der Katzensteg, 1974), Falošný pohyb (Falsche Bewegung, 1975), Klaunove názory (Ansichten eines Clowns, 1975), Silvestrovská noc (Sylvesternacht, 1977), Berlín, Alexandrovo námestie (TV - Berlin Alexanderplatz, 1980), Falšovanie (DieFälschung, 1981), Vášeň (Passion, 1982), Budúcnosť je žena (Il futuro è donna, 1984), Bláznivá ulica (Forever, Lulu, 1986), The Delta Force (1986), Barnum (TV, 1986), Casanova (TV, 1987), Leto slečny Forbesovej (El verano de la señora Forbes, 1989), Dobrodružstvo Catherine C. (Aventure de Catherine C., 1990), Abrahamovo zlato (Abrahams Gold, 1990), Znovu po smrti (Dead Again, 1991), Golem - duch exilu (Golem - L'esprit de l'exit, 1991), Modrý exil (Mavi surgun/Derblaue Exil, 1992), Petrified Garden (1993), Nazdar boh (Aux petits bonheurs, 1993), Ahoj, cudzinec (Hey Stranger, 1994), Sto a jedna noc (Les cent et une nuits, 1994), Noc režisérov (Die Nacht derRegisseure, 1995), Čakanie na západ slnka (Waiting for Sunset, 1997), Black Out (1998), Hanna Schygullová spieva (Hanna Schygulla Sings, 1999), Werckmeisterova harmónia (Werckmeister harmóniák, 2000), Taking Sides (2001).
