Philippe Noiret - telom i srdcom herec

21.6.2006|Jozef Rigo|
Philippe Noiret - telom i srdcom herec

(narodený 1.10.1930, Lille, Nord-Pas-de-Calais, Francúzsko - zomrel 23.11.2006, Paríž, Francúzsko)

Vyrastal ako druhorodený syn v rodine s obchodnickou tradíciou. Jeho otec bol zamestnancom siete obchodov s konfekciou, ktorá mala pobočky po celej Európe, preto sa rodina často sťahovala. Pred vypuknutím vojny sa rodina vrátila z trojročného pobytu v Maroku a usadila sa v juhofrancúzskom Toulouse, než natrvalo zakotvila po vojne v Paríži. Pre zlý prospech bol Philippe Noiret vylúčený z lýcea a poslaný do cirkevného internátu oratoriánov v Juilly, kde sa nadchol pre divadlo.

Po trojnásobne neúspešnom pokuse o maturitu začal roku 1950 navštevovať herecké kurzy Rogera Blina, Edmonda Beauchampa a Françoise Viberta. Profesionálny herecký debut absolvoval so zájazdovým súborom Centre Dramatique de l´Ouest. V rokoch 1953-60 bol členom významného divadla Théâtre National Populaire, kde pod režijným vedením Jeana Vilara účinkoval vo viac než tridsiatich hrách, m.i. v Büchnerovom Dantonovej smrti, Molièrovom Donovi Juanovi a Lakomcovi, Shakespearovom Macbethovi, Hugovom Márie Tudorovnej a Ruyovi Blaisovi, Čechovovom Platonovovi, Beaumarchaisovom Figarovej svatbe, Jarryho Královi Ubu, Sofoklovom Oidipovi a Corneilovom Cidovi.

V rámci každoročných zájazdov do celého sveta hosťoval súbor v marci 1955 tiež v bývalom Československu. Koncom 50.rokov začal Philippe Noiret vystupovať s kolegom Jean-Pierreom Darrasom v komickej dvojici na parížskych kabaretných scénach (m.i. L´Ecluse a Bobino), v rozhlase a v TV, kde moderovali vlastný hudobný program Discorama (1960-62). Niektoré ich skeče boli vydané na gramofónových platniach. Keď mu nebolo obnovené angažmá vo Vilarovom Théâtre National Populaire, našiel uplatnenie na rôznych parížskych javiskách, kde slávil úspech najmä v hrách Françoise Saganovej Zámok vo Švédsku (1960), Petra Ustinova Okamžik pred finišom (1964) a Neila Simona Podivný pár (1966).

Po niekoľkých komparzných filmových roličkách Philippa Noireta obsadila fotografka a začínajúca režisérka Agnès Vardová do svojho prvého hraného filmu La pointe Courte /1955/, kde stelesnil mladíka, s ktorým sa rozchádza jeho dievča (Silvia Monfortová).

Päť rokov potom trvalo, kým sa znovu objavil na filmovom plátne. Úloha so všetkým zmiereného strýčka Gabriela, ktorého trpezlivosť znovu a znovu pokúša jedenásťročná neter (Catherine Demongeotová), mu v komédii podľa románu Raymonda Queneaua Zazia v metre /Zazie dans le métro,1960/ režiséra L. Mallea prinesla prvý výrazný úspech.

Začiatkom 60.rokov, kedy sa mnohí herci presadzovali vďaka filmom mladých tvorcov tzv. novej vlny, vstúpil Philippe Noiret do medzinárodného povedomia zásluhou režisérov staršej generácie. Na MFF v Benátkach roku 1962 obdržal cenu Mladého filmu za úlohu sebeckého Bernarda Desqueyrouxa, ktorý sa pokusí otráviť jeho nešťastnú manželku (Emmanuelle Rivová), vo filmovom prepise románu Françoisa Mauriaca Tereza Desqueyrouxová /1962/ režiséra G. Franjua.

Ďalším medzníkom, s ktorým si otvoril cestu na vrchol popularity, bola okuzlujúca postava farmára Alexandra, ktorý dá po smrti svojej panovačnej ženy (Françoise Brionová) radšej prednosť zahálčivému životu pred novým sobášom s mladou dievčinou (Marlène Jobertová), v komédii režiséra Y.Roberta Alexander Šťastný /Alexandre le Bienheureux,1967/.
Aj keď francúzskym komédiam 60.-80.rokov vojvodili skôr ortuťovite temperamentné typy komikov (Louis de Funès a Pierre Richard), stal sa i Philippe Noiret pre tento žáner vyhľadávaným hercom. Jeho tĺmený herecký prejev totiž vnášal do všetkých druhov komédií (od burlesky, cez satiru až k tragikomédiam), určitý nadhľad, múdrosť, iróniu i melanchóliu. Stal sa prototypom priemerného Francúza, ktorý nehýri hrdinskými skutkami, ale v prípade nutnosti ponúkne pomocnú ruku. Jeho postavy si získavajú pozornosť svojou hundrošskou, avšak ústretovou a láskavou povahou. Ak sa ocitne v konflikte s bezprávom, dokáže sa premeniť na nezmieriteľného pomstiteľa a urobiť tak niekedy zo seba hrdinu proti svojej vôli. Najpôsobivejšie to vystihol v úlohe zúfalého lekára Juliena Dandieua, ktorému nacisti vyvraždili rodinu, v komornej dráme režiséra R.Enrica Stará puška /Le vieux fusil,1975/, kde mu bola partnerkou Romy Schneiderová; za túto úlohu bol ocenený Cézarom roku 1975.


Telom i srdcom herec - Philippe Noiret

S rovnakou vierohodnosťou dokáže portrétovať dojemné figúrky osamotených starých mládencov, ktorí aj v pokročilejšom veku poznávajú silu lásky vo filmoch Stará panna /La vieille fille,1971/, Muž so zlatými okuliarmi /Gli occhiali d´oro,1987/. Niekoľkokrát preukázal tiež zmysel pre čierny humor, pre morbídnu nadsádzku a cynické vtipkovanie, ako svedčia m.i. provokatívne úlohy provinčného sudcu Philippa, jedného zo štvorice priateľov (Marcello Mastroianni, Ugo Tognazzi a Michel Piccoli), ktorým sa podarí behom niekoľkodenných gastronomických orgií celkom ujesť, upiť a usúložiť k smrti, v škandalóznej alegorickej tragikomédii režiséra M.Ferreriho Veľká žranica /La grande bouffe,1973/.

S pribúdajúcim vekom sa úspešne zahral do úloh starnúcich hrdinov, ktorí prelamujú svoje osamotenie nadväzovaním priateľstviev alebo nachádzejú východisko v primknutí sa ku svojej práci: premietač Alfredo, ktorý s takmer otcovskou láskou zasvätí malého chlapca (Salvatore Cascio) do svojej profesie a zároveň mu priblíži magický svet filmov, v nostalgickej melodráme režiséra G.Tornatoru Bio Ráj /Nuovo Cinema Paradiso,1988/. Tento film získal zvláštnu cenu poroty na MFF v Cannes roku 1989, Zlatého glóbusa a nakoniec Oscara.
Najväčšiu duchovnú spriaznenosť medzi filmármi pocítil Philippe Noiret s režisérom Bertrandom Tavernierom, ktorému vďačí za výnimočné úlohy, v ktorých mohol odhaliť celú šírku svojho talentu: lyonský hodinár Michel Descombes, ktorý je policajným komisárom (Jean Rochefort) zasvätený do zákulisia kriminálneho prípadu svojho syna (Sylvain Rougerie), v adaptácii románu Georgesa Simenona Hodinár od Svätého Pavla /L´horloger de Saint-Paul,1973/. Philippe Noiret získal v tomto filme Cézara a cenu na MFF v Západnom Berlíne roku 1974.


Philippe Noiret a Michel Galabru vo filme Sudca a vrah (Le juge et l´assassin, 1975)

Medzi ďalšie úlohy patrí rostopašný regent Filip Orleánsky v historickom filme Slávnosť začína /Que la fête commence,1974/. Ctižiadostivý provinčný sudca Émile Rousseau, ktorý neváha použiť akýchkoľvek prostriedkov k tomu, aby odhalil v nešťastnom tulákovi (Michel Galabru) hromadného vraha, v kriminálnej dráme podľa skutočnej udalosti z konca 19.st. Sudca a vrah /Le juge et l´assassin,1975/. Neschopný policajt, ktorý sa za svoje poníženie pomstí bezuzdným zabíjaním a k svojím cieľom cynicky využíva sympatie mladej učiteľky (Isabelle Huppertová), vo voľnom filmovom prepise kriminálneho románu Jima Thompsona Čistka /Coup de torchon,1981/. Tento film získal cenu na MFF v San Sebastiane roku 1982.

Vojnou unavený plukovník Dellaplane, veliteľ lazaretu, ktorý sa zblížil s mladou dámou (Sabine Azémová) pátrajúcou po svojom nezvestnom manželovi, v melodráme Život a nič viac /La vie et rien d´autre,1989/, ktorý získal rôzne ocenenia: Felix 1989, César 1989, Donatellov David 1990. Pre jeho bonvivánsku fyziognómiu ho režiséri obsadzovali do úloh šľachticov - Kapitán Fracasse /La capitaine Facasse,1961/, Slávne lásky /Les amours celébres,1961/, Cyrano a d´Artagnan /1962/, Šuani /Chouans,1988/ a D´Artagnanova dcéra /La fille de d´Artagnan,1994/ a dôstojníkov z nedávnej minulosti, skrývajúcich v sebe istú noblesu i nostalgiu - Nedotýkaj sa bielej ženy /Non toccare la donna bianca,1974/, Tatárska púšť /Il deserto dei Tartari,1976/, Pevnosť Saganne /Fort Saganne,1984/. Dokonale mu vyhovovali také postavy policejných vyšetrovatelov, ktorí stratili ilúzie o svojom povolaní - Stretnutie /Le rendez-vous,1961/ a Hlava alebo orol /Pile ou face,1980/, z nich vyniká najmä úplatkársky policajt René Boisrond, ktorý učí rôznym fíglom svojho vzpierajúceho sa kolegu (Thierry Lhermitte), v kriminálnych komédiach vynikajúceho režiséra C.Zidiho Prehnilí /Les ripoux,1984/, Prehnilí proti prehnilým /Ripoux contre ripoux,1990/ a Prehnilí 3 /Ripoux 3, 2003/.


Philippe Noiret si zahral aj v kriminálnych komédiach, scéna z filmu Prehnilí 3 (Ripoux 3, 2003)

Okrem častého pôsobenia v Taliansku nakrúcal na prelome 60. a 70.rokov tiež so slávnymi režisérmi v USA vo filmoch Topaz /1969/, Justina /Justine,1969/, Noc generálov /Night of the Generals,1966/ a vo Veľkej Británii Lady L /1965/, Murphyho vojna /Murphy´s war,1971/. V poslednej dobe zaujal úlohou chilského básnika Pabla Nerudu a o jeho priateľstve s nesmelým talianskym mladíkom (Massimo Troisi), ktorému odkryje nepoznané obzory, rozpráva tragikomédia režiséra M.Radforda Pošťár /Il postino,1994/. V lete roku 1994 bol v Prahe a okolí pri príležitosti natáčania filmovej adaptácie poviedok Bohumila Hrabala Príliš hlučná samota /1995,r. V. Caisová/, v ktorých stelesnil pábiteľa Hanťu, mudrlanta, ľudového filozofa a zamestnanca zberných surovín. Zaujímavým momentom v jeho filmovej kariére bolo,že si zahral po boku profesionálnej francúzskej nepočujúcej herečky Emmanuelle Laboritovej vo filme režiséra R.Faenzea Marianna Ucría /1996/.

Philippe Noiret bol oficiálnym hosťom MFF v Karlových Varoch roku 1966 a 1994. Jeho manželka, herečka Monique Chaumetteová, s ktorou sa oženil v roku 1962, sa kvôli kľudnému zázemiu vzdala vlastnej hereckej kariéry (pred kamerou sa stretli iba vo filme Ryšavec /Poil de carrote,1972/. Ich dcéra Frédérique (nar. 1960) pracuje ako asistentka réžie.

Po dlhej chorobe 23. novembra 2006 zomrel Philippe Noiret vo veku 76 rokov v Paríži.

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...